#Gabika Gajanová je jednou z najlepších slovenských atlétok, ktoré aktuálne máme. Dvadsaťjeden ročná rodáčka z Liptovského Mikuláša sa špecializuje na beh na 800 metrov a medzi mládežou patrí medzi svetové hviezdy. Aj napriek tomu stojí nohami pevne na zemi a svedomito na sebe pracuje. Na dosah je pre ňu aj splnenie limitu na olympijské hry v Tokiu.
Futbalové začiatky
S behaním začala ako jedenásťročná školáčka. „Pamätám si, že vtedy prišla nová pani učiteľka telesnej výchovy, Zuzana Brnová, ktorá viedla telesnú úplne iným štýlom,“ spomína Gabika, ktorú začali hodiny veľmi baviť a dokonca spolu so sestrou a bratom začali súťažiť v cezpoľných behoch. Prvou bežeckou súťažou v jej živote bola Ondrášovská horíčka, ktorá sa konala v susednej dedine. „Okrem pani učiteľky Brnovej nás na túto súťaž pripravoval aj Ivan Seman, takže aj vďaka nemu som sa dostala k atletike.“ Svoju prvú súťaž napokon aj vyhrala.
Málokto by však tipoval, že začínala najprv s futbalom. „Chodila som na futbal s bratom Samom, pretože sa mi páčil jeden futbalista. Pravdupovediac s tým brat nebol vôbec spokojný a mne to ani veľmi nešlo, ale za loptou som vládala behať dlho. Možno aj to bola predzvesť toho, že by som sa mala orientovať skôr na beh, než na futbal,“ spomína so smiechom. Ako dieťa tiež jazdila na koni, keďže jej rodičia vlastnia farmu. Napokon však zakotvila pri atletike a dobre urobila.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Cieľavedomá odjakživa
„Už odmala som chcela byť vo všetkom lepšia ako ostatní.“ Keď teda videla, že je v behaní dobrá, nepoľavila. Postupne si vybrala beh na 800 metrov a spolupracovala so skvelými trénermi. Beh však odjakživa robila a robí predovšetkým preto, že ju baví. „Pamätám si, ako mi jedna z mojich súperiek rozprávala o tom, že chce splniť limit na olympiádu. Ja som nad tým nikdy takto nerozmýšľala. Ja som to robila jednoducho preto, lebo sa mi to páčilo,“ vysvetľuje skromný talent.
Jej hviezda začala stúpať v roku 2015. Práve vtedy sa začala zúčastňovať vrcholných mládežníckych podujatí a jej výkony sa začali zlepšovať zo sezóny na sezónu. „Medzi moje obľúbené súťaže určite patria Majstrovstvá Európy v Tbilisi, kde som skončila tretia. Bolo to krásne podujatie a zároveň to bolo pre mňa veľké prekvapenie, pretože som sa vtedy z poslednej priečky prebojovala až na tretiu,“ spomína na súťaž v Gruzínsku. O rok získala bronz aj v talianskom Grossette, kde absolvovala taktiež majstrovstvá Európy.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Víťazstvá aj prehry
Jej kariéru však nezdobili len samé víťazstvá. Štvrté miesta na vrcholových podujatiach dva roky po sebe sú jednoznačne náročnými udalosťami hlavne pre psychickú stránku. Aký mala pocit z takéhoto umiestnenia? „Strašný!“ odpovedá s úsmevom. „V danom momente to atlét vníma určite veľmi zle, pretože je to len kúsok od tretieho miesta a medaily.“
Jedno z týchto smolných miest si odniesla z Majstrovstiev sveta juniorov 2018 vo fínskom Tampere. S odstupom času sa na beh na tomto podujatí pozerá talentovaná športovkyňa inak a je veľmi rada, že si zlepšila osobný rekord. Štvrté miesto na Majstrovstvách sveta je predsa obrovský úspech.
Na Majstrovstvách Európy 2019, kde súťažila v kategórii do 23 rokov to však bolo horšie. V Gävle bola veľkou favoritkou a bol na ňu vyvíjaný tlak, ktorý nedokázala spracovať. „Už dopredu som sa videla na prvom mieste a napokon som skončila bez medaily. To ma veľmi mrzelo,“ hovorí o úplne novej skúsenosti.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Všetko je v hlave
V minulom roku však zažila aj svoje doposiaľ najväčšie podujatie a vyskúšala si štart na Majstrovstvách sveta mužov a žien v atletike. „Bolo to podobné Majstrovstvám Európy, ktoré som zažila v roku 2018, ale prišlo tam naozaj veľa atlétov z celého sveta. Videla som tam aj svoje vzory, ktoré som sledovala len v televízii a bola to určite skvelá skúsenosť,“ spomína na súťaž v Dohe. Práve destinácia však robila mnohým atlétom problém a výnimkou nebola, bohužiaľ, ani ona. Vysoké teploty a choroba jej skompilovali posledné dni pred štartom a súťaž si kvôli tomu nemohla adekvátne užiť.
7 hviezd, ktoré mali blízko k športovej kariére: Tieto známe mená prekvapia aj vás
Veľké podujatie, akým sú napríklad majstrovstvá sveta si však vyžaduje aj psychickú prípravu. „Na vrcholných podujatiach naozaj platí, že môžete mať za sebou hodiny tvrdého tréningu, ale pokiaľ to nezvládnete v hlave, všetko je zbytočné.“ Aj na základe vlastnej skúsenosti s tým, že sa niekedy sústredila viac na veľké mená, ktoré s ňou bežia ako na vlastný beh sa na túto časť prípravy zamerala o čosi viac. „Začala som pracovať s mentálnou coachkou Alexandrou Staruchovou a prvé výsledky sa ukázali už počas tejto sezóny.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Olympijské hry sú pre ňu reálne
Gabika si nikdy nedáva nereálne ciele. Aj preto vie, že limit na olympijské hry v Tokiu je pre ňu reálny a splniteľný. Bude to však chcieť skvelý čas, čo sa kvôli pandémii skomplikovalo a súťaže aj samotný tréning sa stali luxusom, ktorý si aktuálne nemôžeme dovoliť. „Počas prvej vlny som sa tomu vlastne aj potešila, pretože som mohla byť doma, čo som za posledné roky veľakrát nezažila. Bola som na internáte v inom meste, často som cestovala na súťaže a na sústredenia do zahraničia.“
Okrem toho sa však uzavreli aj športoviská, čo pre atlétov predstavovalo omnoho väčší problém. „Snažila som sa brať to pozitívne a verila som, že nech už budú súťaže kedykoľvek, dokážem sa na ne pripraviť.“ Toto psychické nastavenie sa oplatilo a aj keď sa počas jari zranila a tri týždne nemohla behať, rok 2020 pre ňu dopadol úspešne. Limit na olympiádu však zatiaľ nepadol. „Je to môj hlavný cieľ, ale nechem si na seba vyvíjať zbytočný tlak. Hlavné je trénovať v zdraví.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Cestovanie si užíva
Popri športe však videla Gabika aj kus sveta. Vrcholové súťaže sa často konajú na rôznych zaujímavých miestach, ktoré by ocenil každý cestovateľ. Počas plného súťažného či tréningového nasadenia však nie vždy ostane čas pozrieť si okolie tak, ako by mladí atléti chceli. „Asi štyrikrát sme boli napríklad na sústredení na Kanárskych ostrovoch, kde sa vždy ideme poobzerať po meste, ak nám počas voľného dňa zvýšia nejaké sily.“
Mesto a históriu si však poriadne užila mladá bežkyňa napríklad v Berlíne, kde sa konali Majstrovstvá Európy. „Výlet po meste som absolvovala aj s trénerom Pavlom Sloukom, ktorý bol fantastickým sprievodcom, keďže má veľa informácií o histórii.“ Najväčším cestovateľským zážitkom pre ňu bolo sústredenie v Portugalsku. Sústredenia však neznamenajú žiadnu dovolenku. „Ráno máme dvoj až trojhodinovú prvú fázu tréningu, nasleduje obed a regenerácia a poobede pokračujeme druhou fázou.“ Okrem toho si pred súťažami musí dávať pozor aj na stravu a na zranenia, aby bola stopercentne pripravená.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Trénerka z nej nebude
Okrem toho, že je Gabika špičkovou atlétkou, je aj študentkou. Po maturite pokračovala rovno na vysokú školu. „Tréner bol viac naklonený tomu, že si od školy dám na chvíľu pokoj a študovať by som išla až o rok. Sama vidím, že regenerácia po náročných tréningoch je lepšia, keď nemám tak veľa povinností. Povedala som si však, že to skúsim.“
Od mnohých športovcov sa akosi automaticky očakáva, že pôjdu študovať telesnú výchovu a šport. Prečo sa Gabika nevydala týmto smerom? „Špecializujem sa len na beh a v ostatných športoch nijak neexcelujem, preto som túto možnosť vylúčila a voľba padla na menežment.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Posledné dva roky sa Gabika čoraz častejšie stretáva aj s pozitívnymi ohlasmi od športujúcich detí. „Je veľmi milé, keď sa so mnou chcú deti odfotiť alebo si pýtajú podpis. Je to pre mňa inšpiráciou aj do ďalších tréningov, pretože vidím, že svojimi výkonmi niekoho motivujem.“ Nad kariérou trénerky však zatiaľ neuvažuje a aj keď pripúšťa, že sa to môže časom zmeniť, zatiaľ sa v roli trénerky nevidí. „Asi na to nie som vhodný typ, aj preto som si nevybrala ako vysokú školu FTVŠ.“
Veľkým vzorom je pre mladú bežkyňu Eva Šuranová. „Je to dodnes naša jediná atlétka, ktorá získala z Olympiády medailu.“ Okrem nej je však pre ňu vzorom aj Matej Tóth a spomína aj ľudí, ktorí sa športu nevenujú profesionálne. „Vzorom je pre mňa aj otec alebo teta.“ Keďže Gabikino snaženie bude v najbližšej dobe smerovať k olympiáde a Majstrovstvám Európy do 23 rokov, budeme jej držať prsty!
Zdieľať na