#Poslala som jej link na článok, v ktorom bolo písané, ako sa Kanye West zrútil počas príhovoru. Chcela som poukázať na to, že to je naozaj „vhodný“ kandidát na prezidenta Spojených štátov. Nevinný link sa zmenil na plodnú debatu.
Vytrhnem to teraz z kontextu, ale Ľuba mi na to totiž odpovedala, že „vznešene to nazývajú bipolárna porucha, mániodepresia, to všetko je fet a chlast, dosť o tom viem vďaka môjmu pitiu…“ Prekvapene a možno aj drzo som sa spýtala, či mala problémy s alkoholom.
26 rokov abstinencie
„A ty jediná to nevieš? Veď to všade zverejňujem. Bola som niekoľkokrát v telke, v časopisoch, na Facebooku som to písala. Som závislá, 26 rokov abstinujúca alkoholička. A opora pre alkoholika je nechať ho, aby to zvládol sám, len s odbornou pomocou,“ prekvapila ma. Spomenula, že jej veľmi pomohol istý lekár – primár. Ako laika ma zaujíma, či si teda sama povedala dosť a išla k nemu.
„Nie, alkoholik si nič také nepovie. Na istej udalosti si ma všimol človek, inak dosť známa osobnosť v branži, ktorý prešiel týmito problémami a už dva roky abstinoval. Prisadol si ku mne a porozprával mi svoj príbeh. Chlap sa mi páčil a bola som už vtedy na tom dosť zle. Dal mi na seba telefón, že keď sa vrátime do Bratislavy a pocítim, že už ďalej nemôžem, mám mu zavolať. Aj sa stalo. V hroznom stave ma zaviezol k primárovi do liečebného centra, dali ma na záchytku a ráno mi nastavili liečbu. Odvtedy je 26 rokov.“ Na otázku, či si uvedomovala niekedy, že to s alkoholom preháňa bez zaváhania odpovedala, že samozrejme.
Začalo to v detstve
A aj napriek tomu si nevedela odolať? Pamätáš si na prvý moment, kedy si siahla po fľaške? Kvôli čomu to bolo? Horlivo som čakala na odpoveď. Ľuba napísala veľmi silnú myšlienku a síce, že „nad alkoholom sa nedá zvíťaziť, iba uznať, že je to silnejší protivník a vyhnúť sa mu.“
To čo nasledovalo potom, ma však dojalo viac, ako som čakala. „Keď som bola dieťa, dosť precitlivené, otec sa mi vysmieval za postavu, vlasy, váhu. Nebola som rozumom priemer, ale rodičia chceli, aby som bola. V takom ubolenom, zmätenom stave som raz tajne dopila pár kvapiek ríbezláku, čo ostal v pohári po návšteve krstných rodičov. Ten pocit bol neopísateľný. Mala som 11 rokov,“ začala so svojím príbehom.
„Odvtedy som si vždy pri problémoch spomenula na účinky alkoholu. A už to išlo. Vidíš, otec. Aká dôležitá osoba… Mne ho nahradil primár, preto som mu tak bezvýhradne dôverovala a bola som v liečbe úspešná. A preto milujem Brendana (terajší priateľ, pozn. redakcie), lebo zo všetkých mojich partnerov je najdospelejší a cítim v ňom aj toho ochraňujúceho otca, ktorého som nikdy nemala. Môj otec bol nedobrý človek, ale nevyhováram sa, že to kvôli nemu som pila.“
Celoživotná liečba
Vyzvedala som ďalej. Zaujímalo ma to nielen z pohľadu redaktora, ale najmä z pohľadu osoby, ktorá tu druhú pozná a nevedela o jej démonoch. Pýtam sa tejto silnej ženy, ako dlho ti trvala liečba a ako prebiehala? „To je na dlhé rozprávanie. Liečba je o psychike a v podstate prebieha celoživotne. Prvé dva roky ma odchemizovali a zapojili do programu. Kluby, terénne terapie so spolupacientmi. Denný režim, psychohygiena, šport. Budovanie sebadôvery. Spoločenské stretnutia. Vlastne to robím doteraz.“
NÁZOR Keď sa abstinent stáva tŕňom v oku: Nepiť alkohol vie byť fakt zložité
Ľubka, počas tých 26 rokov si ani raz už nesiahla na alkohol? „Nie, ani na rumové pralinky či punčový rez, nepijem vineu, nejem hrozno. Rozhodnutie je v hlave, nie v tom, čo ti ponúkajú,“ odpovedá mi hrdo. To bola pre mňa pomerne prekvapivá informácia.
Čo s tým má hrozno a vinea? Mohlo by byť spúšťačom? Znamená to, že ak si siahla po alkohole tak to bolo najčastejšie víno? „Slovo spúšťač je barlička. Ak ovládam svoj rozum a svoje telo, tak nič nie je spúšťač. A nie, pila som tvrdý alkohol a pivo, ako drevorubač.“
Pokušenie z každej strany
Keď niekto povie, že je abstinujúci alkoholik, v ľuďoch to stále vyvolá výkričník v hlave, že „áá, ten si ľúbi uťať“. To tak ale vôbec nie je. Stretla si sa s tým, že ťa ľudia takto odsúdili už dopredu? „Veľmi často, a tiež s akýmsi preľaknutím sa dotyčného. Ľudia hneď začnú zahovárať, že: „aj ja dosť pijem, všade sa pije.“ Všade „sa“ nepije, to ja sa napijem alebo nenapijem, to je moje rozhodnutie. Ľudia tej problematike nerozumejú a ani nechcú rozumieť, lebo alkohol sa týka takmer každého, hoci nie je závislý.“
Na Slovensku sa to asi ani nijako nerieši ak je niekto aj často pod parou. Predsa len, príde človek na návštevu a ako prvé mu núkajú alkohol a ešte ho aj prehovárajú, nech si dá. Snažil sa ťa niekto presvedčiť (a možno aj s vedomím, že vie, čo to u teba vyvolá) aby si si opäť dala pohárik?
„Pravdaže. Vraj som už za vodou a jeden pohárik mi neuškodí. Alkohol je na Slovensku spoločensky tolerovaná droga a sú za ňou veľké zisky. A je zaujímavé, že ľudia, ktorí videli, ako devastačne pijem, lebo pili so mnou, dnes tvrdia, že som vôbec tak nechľastala. Naopak, že všetci už boli pod stolom a ja som ešte zabávala spoločnosť. Napríklad, keď som vyhrala istú súťaž, tak to pitie všetci brali tak, že sa má čo zapíjať, úspech! Nič nie je dôvod na pitie, ani radosť, ani žiaľ, ani keď ti pred očami zomrie vlastné dieťa, ako nám zdôrazňoval primár Novotný.“
Žena, ktorá to dokázala
Ako dlho trvalo toto obdobie pitia u teba? Ako reagovala najbližšia rodina, alebo vtedajší partner? „17 rokov. V tých najhorších časoch som už bola prvý raz rozvedená. Rodina mi dohovárala, otec mi nadával…“ Ďalej sa nepýtam. Napísala som Ľube, že môže byť hrdá na to, že to dokázala a je v tom silná. Nevedela som, čo jej ešte mám k tomu povedať.
Mrzelo ma, čím si prešla a popravde, ani som si to nedokázala predstaviť. Zrazu som iba pocítila ľútosť nad tým všetkým a zároveň obdiv voči tej ženskej, že sa zaprela a dala to. Jej príbeh má šťastný koniec. Podstatný je ale začiatok. Nehovor si, že tebe sa to stať nemôže. Prepadnúť alkoholu je jednoduchšie, ako sa môže zdať.
Zdieľať na