NÁZOR Keď sa abstinent stáva tŕňom v oku: Nepiť alkohol vie byť fakt zložité

#Keď neplávaš s davom, musíš rátať s tým, že sa skôr či neskôr staneš tŕňom v oku nejakého človeka. Alebo viacerých. Ak začneš veci robiť inak, okolie začne robiť všetko preto, aby ťa dostalo naspäť „do normálu.“ Alkohol som absolútne vylúčila zo života pred štyrmi rokmi.

Nemám však za sebou žiadnu dráhu ženy, ktorá by mala úplné okná a po vypití pár pohárikov niečoho tvrdého nevedela, čo so sebou. S kamarátkami sme síce kedysi popili hocičo, no určite sme sa nijako nevymykali priemeru. Keď som však povedala, že absolútne končím s alkoholom, okolie to vedelo len ťažko prežuť.

Trhám partiu

Je pravda, že väčšina skvelých anekdot nezačína formulkou: „Keď som sa napila mätového čaju,“ ale človek časom asi príde na to, že nepotrebuje k životu alkohol, aby sa vedel zabaviť. K tomu rozhodnutiu som dozrievala postupne.

Inšpiroval ma k tomu príbeh o pôvodných Indiánoch, ktorí boli úzko spätí s prírodou. Boli vnútorne silní, žili si svojim životom a rozumeli veciam, o ktorých naša civilizácia nemá ani paru. Jedna z vecí, ktorých ich zničila, bola práve alkohol. Práve to bol „darček,“ ktorý im doniesol Krištof Kolumbus. Táto informácia vo mne zarezonovala.

Potom ma k presvedčeniu nepiť alkohol nakopli knihy od ukrajinskej autorky Anastasie Novych. Tak som si povedala, že to skúsim. No pre okolie to predstavovalo obrovský problém. Kamaráti ma začali obviňovať z toho, že trhám partiu. Vraj sa hrám na niekoho, kým nie som. Nemala som však potrebu vysvetľovať svoj postoj, ani sa obhajovať. Diskusia by aj tak nikam neviedla a keby som sa jej otvorila, dala by som len najavo, že nie som si až taká istá svojím rozhodnutím. Nečakala som však, že sa stanem takým tŕňom v oku v očiach ostatných.

Jeden pohárik nezaškodí

Priznám sa, že najťažších bolo prvých šesť mesiacov. Nie preto, že by mi chýbal pohár piva, ale práve kvôli reakciám a „vedeckým faktom,“ ktorými ma okolie chcelo vtiahnuť opäť na svoju stranu. Vybrala som pre vás tie najlepšie perličky, ktoré mi zišli na um:

• „Môj dedo pil každý deň ako dúha, a aj tak sa dožil deväťdesiatky.“ „
• Aj britská kráľovná pije.“
• „Si myslíš, že si niečo viac, ako my?“
• „Daj si jeden pohárik, nech vieš, o čo prichádzaš.“
• „Ak ma máš naozaj rada, určite si so mnou za jeden dáš.“
• „To ma chceš skutočne uraziť?!“ 

Hlavné však bolo nereagovať na štipľavé poznámky a jednoducho vydržať. Postupom rokov sa pozerám, že to malo zmysel. Návštevy nám prestali nosiť fľaše tvrdého/piva/vína. A tak nám miesto neho začali nosiť kávu a čaj. Ten si uvaríme a nalejeme do krásnej, no hriešne drahej handmade čajovej súpravy. A je dobre. Na druhý deň aspoň nikto z nás netrpí výpadkami pamäti.

Alkohol ešte nič dobré nepriniesol

Asi mnohí so mnou nebudú súhlasiť, pretože jeden pohárik z človeka ešte nespraví alkoholika. Je to síce pravda, ale ak sa človek nebude držať na uzde, raz-dva sa môže dostať na šikmú plochu. Každý z nás pozná minimálne jednu rodinu, v ktorej bol alkohol príčinou rozvratu. Som presvedčená o tom, že kvalitne sa dá baviť aj pri čaji. Len tomu treba dať šancu.