#Zdroj všetkých právd – Wikipedia – píše, že z husitského označenia juhočeského mesta Tábor vzniklo i všeobecné označenie pre vojenské a následne i stanové, detské a aj koncentračné tábory. Zároveň sa na nej dozviete o všetkých dôležitých pamiatkach tohto mesta. Lenže socha Jana Husa v sade, prípadne kostol Proměnění Páně na Žižkovom námestí, pod ktorým je, ehm, platené parkovisko naozaj nie je niečo, čo by uchvátilo turistov s iným zámerom ako spraviť tisíc fotografií, ktoré si nikdy nepozrú.
Napriek tomu stačí zo spomínaného námestia zabočiť do akejkoľvek menšej uličky a ocitnete sa niekde úplne inde. Ďaleko od typicky vyzerajúceho českého mesta s jednou nákupnou ulicou, extrémnym počtom nonstop herní, odpornou autobusovou a o nič lepšie vyzerajúcou vlakovou stanicou. Je to akási dedina v meste, únik z reality. V pozitívnom duchu.
Nočné mesto bez turistov
Najzaujímavejšie na celom historickom jadre Tábora je to, že nebolo zneužité na turistické účely. Možno preto sa o ňom nevie toľko. Domy tam slúžia ako domy, občas niekde natrafíte na krčmu a veľmi výnimočne na nejaký obchod – napríklad bizarne znejúce Koňské uzenářství. V Prahe by sa všetky zmenili na atrakcie s nevkusnými suvenírovými obchodmi. A v Bratislave by sa buď zbúrali alebo natreli krikľavými farbami.
Sieť miniatúrnych a často klaustrofobicky úzkych uličiek je posypaná rekonštruovanými i zničenými domami s krivými stenami a sem-tam v nej narazíte na nejake malé námestie s kostolom, kaplnkou alebo iba lavičkou. Je v nich len málo budov, ktoré by fascinovali samostatne.
Toto centrum vás uchváti ako celok, ktorý bol buď uchránený pred krutými úpravami šikovnými pamiatkármi, alebo na opravy jednoducho neboli peniaze a tak niektoré domy ostávajú zdevastované. Lenže práve v tom je to genius loci. A to najmä v noci, kedy tu nestretnete ani nohy. Tak som Tábor zažil ja.
Mimo centra šedá realita
Tábor nemá ani 40-tisíc obyvateľov, v juhočeskom kraji je však druhým najväčším – po Českých Budějoviciach, ktoré mimochodom tiež stoja za zástavku. Má všetky plusy i mínusy mesta obdobnej veľkosti. Centrum je bodom, ktoré evokuje povesti a ktoré sa od všetkého líši, pomalým krokom a ochotou na pár pív naňho človek potrebuje len pár hodín. Mimo neho je to mestom s klasicky šedou realitou, akú poznáme z našich miest. To však nemení nič na tom, že ide o zaujímavé a neobjavené miesto, ktorého každý meter prejdený po dlažobných kockách zaujme.
Zdieľať na