#Športový svet žije v posledných dňoch okrem MS vo futbale aj cyklistickým sviatkom menom Tour de France. Žije ním aj Slovensko a to vďaka osobe Petra Sagana. No čo vlastne viete o francúzskych pretekoch? Vybrali sme teda pre vás 6 zaujímavých pikošiek z histórie týchto pretekov doplnených o historické fotografie. Toto je 6 vecí, ktoré ste nevedeli o Tour de France.
Tour a cigarety
Cyklisti počas etáp zvykli fajčiť cigarety. Dôvod? Mali pocit, že im to pomôže s dýchaním pri stúpaní a na horských finišoch. Dnes sa s takým niečim stretneme asi ťažko, hoci v 90. rokoch si zvykol v pelotóne zapáliť známy seladón Mario Cipollini.
Najdlhšie preteky
V roku 1926 mali preteky Tour de France neuveriteľných 5745 kilometrov a keď sa pozriete na ich mapu, skutočne išlo o okruh dookola Francúzska. Najdlhšia zo 17 etáp mala 433 km. V roku 2017 cyklisti prekonali „iba“ 3540 km počas 21 etáp.
Dokončilo ich iba 10
V roku 1919 boli preteky ešte pekelnejšie, ako zvyčajne. Dokončilo ich iba 10 pretekárov. Počas tohto ročníka tiež uviedli ikonické žlté tričko a to preto, aby vedeli v pelotóne rozoznať lídra pretekov. Posledné roky zvyklo na štarte stáť 198 športovcov, tento rok ich je 176. V roku 2016 ich prišlo do cieľa 174, čo je najviac v histórii.
Alkohol
Pred dopingovými kontrolami zvykli jazdci v extrémnych ročníkoch Tour de France brať rôzne druhy narkotík, ale tiež tlmiť bolesť alkoholom. To bolo bežné až do 60. rokov, keď to na Tour zakázali. S výnimkou šampanského na pódiu. Výraznejšie sa proti týmto látkam začalo bojovať až v roku 1967, keď pri stúpaní zomrel britský cyklista Tom Simpson. Dôvod? Preťaženie súvisiace s teplom a amfetamínmi v kombinácii s koňakom.
Prvý víťaz
Prvý víťaz Tour de France v roku 1903 bol Maurice Garin. Tento Francúz sa pokúsil svoj kúsok zopakovať o rok neskôr, no bol diskvalifikovaný. Dôvod? Preteky si skrátil tým, že nasadol do vlaku. Tento typ „dopingu“ bol v ranných ročníkoch pretekov pomerne bežný.
Jazdci aj mechanici v jednom
Na prvých ročníkoch Tour de France museli jazdci finišovať preteky na tom istom bicykli, na ktorom začali. Zároveň bola dlho zakázaná pomoc zvonka, takže jazdili omotaní dušami, aby mohli opravovať defekty. A ak napríklad na drsných cestách zlomili rám, mali smolu. Neskôr im mohli pomôcť napríklad mechanici z dedín, cez ktoré Tour prechádzala. Dnes už žiadne také pravidlá nemáme, bicykle akurát musia podliehať reguláciám cyklistickej federácie.
Zdieľať na