#V ďalšom úprimnom rozhovore vyspovedáme Slovenku Andreu, ktorej skutočný príbeh lásky je viac než šokujúci. Svoje srdce sa rozhodla venovať mužovi, ktorý má svoje korene v tropickej Afrike. Aké to je chodiť s mulatom? Rasizmus, posmešky, rozličná kultúra, no predovšetkým hlboká láska, ktorá dotvára tento srdcervúci príbeh ti spôsobia zimomriavky.
Chodiť na Slovensku s mulatom je celkom netradičná záležitosť. Ako sa to celé začalo a kde ste sa vôbec spoznali ?
Máš pravdu, mulatov na Slovensku nie je veľa, no ja som mala to šťastie jedného z nich spoznať. Žijem vo veľkom meste, ktoré pre anonymitu nechcem menovať, chodili sme spolu na strednú školu. Bol o ročník starší a ak sa mám priznať, vždy som po ňom tajne túžila. Dalo by sa povedať, že to bol môj crush (úsmev). Zakaždým, keď okolo mňa prechádzal, som nadobudla pocit, že omdliem. Nikdy som neverila, že by si ma chlapec ako on vôbec všimol.
Zdá sa, že na teba skutočne zapôsobil. Ako teda vyzeral?
Vysoká pevná postava, tmavé krásne oči a pokožka. Hlas, z ktorého som mala doslova zimomriavky. Bol veľmi príťažlivý, vyzeral ako nejaký americký herec, ktorého by ste obsadili ako hlavnú postavu do nejakého teen seriálu (úsmev).
Ako zvládnuť vzťah na diaľku? Opýtali sme sa vzťahovej a sex koučky
Myslíš, že aj ty si bola príťažlivá pre neho?
Dovolím si tvrdiť, že áno. Výzorovo sme sa veľmi líšili. Boli sme doslova pravým opakom a ako sa už odpradávna hovorí – protiklady sa predsa priťahujú. Okrem toho mi dal hneď pri prvom stretnutí zopár impulzov, ktoré ma presvedčili o tom, že by som sa mu predsa len mohla páčiť (úsmev).
Spomínaš prvé stretnutie. Vieš nám ho bližšie interpretovať?
Samozrejme, pamätám si to ako včera. Na škole sme mali akurát deň športu a nejakým prazvláštnym spôsobom sme sa ocitli v jednej skupine, ktorá mala animovať športové aktivity aj pre ostatných žiakov v škole. V to ráno som mala pocit, že sa musím pekne upraviť. A tak som do telocvične nabehla v najlepšej značkovej súprave s full make-upom, ktorý však nepôsobil príliš umelo (smiech). Boli sme pri jednom stanovišti. Napriek tomu, že sme sa predtým nikdy nezhovárali, sa ku mne celkom prirodzene prihováral. Dával mi neustále nejaké otázky, skúšal rôzne športové náčinie a hlavne takmer nikdy zo mňa nespúšťal pohľad. Po celom dni strávenom v telocvični sa dokonca nebránil ani otázkam, ktoré si pokladajú starí priatelia. Na konci dňa mi však otázku vetu, ktorú som neočakávala ani vo svojich snoch: Nechcela by si ísť zajtra večer von?
Aká bola tvoja odpoveď ?
Spočiatku sa mi to zdalo prirýchle, veď som ho spoznala ešte len v ten deň. Napriek tomu, že som ho v tej dobe považovala za akéhosi idola a celý deň sa niesol v príjemnom duchu, váhala som. Nakoniec som si však povedala: To je niečo, čo si chcela, choď do toho. Netušila som prečo, no veľmi sa mi na ňom páčila tá jeho priamosť a nebojácnosť. Myslím, že to ma presvedčilo asi najviac. Ja som totiž pravý opak (úsmev).
Zrejme to bol smelý muž, ako teda vyzeralo vaše prvé rande?
Asi ako klasické rande študentov na strednej škole. Nebolo to nič luxusné či premyslené, no niečo z romantickosti filmu to predsa len malo. Čakal ma v daždi s dáždnikom, kým som nevystúpila z autobusu. Neviem či to bolo dažďom alebo spoločným dáždnikom, no akosi automaticky som sa k nemu privinula bližšie a rýchlejším tempom sme kráčali do takej zabudnutej reštaurácie, kam nechodievalo veľa ľudí. Chcel ma spoznať, a tak sa neskutočne veľa pýtal. Jeho podmanivý hlas zo mňa vytiahol odpovede aj na osobné otázky, na ktoré som doposiaľ nikomu neodpovedala. Bolo to zvláštne, no cítila som sa pri ňom príjemne. Verila som mu a mala som z toho večera príjemný pocit.
A čo jeho smelosť? Ukázala sa už na prvom rande ?
Ak narážaš na prvý bozk (smiech), tak áno. Bolo to veľmi prirodzené, nenútené a intímne. Presne ako jeho celé vyžarovanie a prítomnosť.
Zdá sa, že ste si ako osobnosti naozaj sadli.
Áno bolo to tak, no v určitých aspektoch sme boli veľmi rozdielni. Napriek menším nezhodám sme však vždy vedeli nájsť spoločnú cestu a uzmierenie.
Spomínaš hádky a uzmierenie. Z čoho pramenili nezhody a ako u vás vyzeral zmier?
Väčšinou nám robila problém obrovská žiarlivosť. Jeho príťažlivý zjav lákal mnoho žien a ja som to znášala len veľmi ťažko (úsmev). Naopak i jeho znepokojovali muži v mojom okolí. Chápem, boli sme v mladom veku. Ja 18, on 19, no žiarlili sme, ako keby sme si mali patriť do smrti. Často ma to užieralo, no ak sa na to pozerám spätne, boli to krásne šialené časy, a všetko, čo sme v tom čase riešili, boli len detinské šarvátky. Skutočným problémom, ktorý sme v tom čase vytláčali do úzadia, boli naše rodiny, a fakt, že Slovensko takýmto párom nikdy nefandilo.
Ako na vás teda hľadelo Slovensko? Nestretli ste sa niekedy s prejavmi rasizmu či s inými nepríjemnosťami?
Samozrejme, stretli. A nebolo to jedenkrát. Ja som ho milovala preto, aký bol, no nie každý to dokázal pochopiť. Najsmutnejšie na tom bolo, že som celý vzťah musela držať v tajnosti, najmä kvôli svojej rodine. Nevedela som si predstaviť, aké by to bolo, ak by zistili pravdu. Častokrát sme preto navštevovali nepopulárne podniky alebo sa len tak zakrádali po uliciach či parku. Nikdy som ho nemohla priviesť do svojej izby a nikdy som nemohla navštíviť jeho rodinu. To, čo bolo pre iné vzťahy bežnou rutinou, bolo pre nás len nesplniteľným snom.
Keď si videla všetky tie prekážky, nemala si chuť to niekedy vzdať?
Nie. Naopak, mala som pocit, že nám tie prekážky dodávajú ešte viac sily. Veľmi sme sa ľúbili. Strávili spolu veľa prebdených nocí, počas ktorých sme plánovali šťastný koniec našej nešťastnej rozprávky.
Jeho polovica rodiny pochádzala z Afriky. Mala si pocit, že vás pôvod rozdeľuje?
Nie. Nikdy. Mali sme veľmi podobnú mentalitu. Obaja sme boli veľmi emočne založení a všetko ostatné išlo zrejme stranou. Nevnímala som maličkosti ako iná kuchyňa, zvyky, náboženstvo. Boli sme šialene zaľúbení a zaujímali sme sa len jeden o druhého. Vraví sa, že ak je človek veľmi zaľúbený, dokáže ho ovplyvniť aj najmenšia maličkosť, ktorú ten druhý prežíva. Pri ňom som mala pocit, že toto porekadlo skutočne funguje. Nezáležalo mi na jeho farbe pleti, zvykoch, rodine či kamarátoch. Záležalo mi len na ňom.
Ak ti neprekáža malý náhľad do tvojho súkromia, povieš nám, ako vyzeral váš intímny život?
V tomto nie som veľmi otvorený človek, no len okrajovo môžem povedať, že to bolo skutočne krásne. Ako keby sme boli samotnými jin a jang, dopĺňali sme sa a bolo to cítiť aj v intímnej stránke. Vždy to pre mňa bolo ako úžasná romantická zmyselná scéna filmu, s jedným jediným rozdielom – bolo to skutočné a moje.
Ak by si to mala zhrnúť, aké vlastnosti si na ňom milovala a aké naopak nenávidela?
Ako som spomínala, skutočne mi prekážala jeho žiarlivosť a niekedy čiastočná manipulácia. Kým nedosiahol, čo chcel, prípadne, kým sa nestalo niečo podľa jeho predstáv, bláznil. Čo som naopak milovala, bola jeho citlivosť, zmyselnosť, predstavivosť. Nikdy mu nechýbal cit, naopak vždy som mala pocit, že ním prekypoval každú sekundu. Či už bol nahnevaný, šťastný, zamilovaný alebo zúfalý, zakaždým som v jeho očiach nachádzala hlboký cit, ktorý sa dnes už tak celkom nevidí (úsmev).
Ako vyzeral váš najkrajší spoločný zážitok/deň?
Bolo ich viac, no za taký nezabudnuteľný považujem náš výlet do Barcelony. Okrem impozantných pamiatok sme viac spoznali i jeden druhého. Videli sa v odlišných situáciách a predovšetkým mali súkromie, ktoré sme na Slovensku nikdy nemali. Nemuseli sme sa ukrývať. Mohli sme sa v uliciach držať za ruky bez toho, aby sme zaznamenali neprajné pohľady, ktoré by nás súdili podľa rozdielnej farby pleti. Bolo to veľmi oslobodzujúce, kiež by sa táto mentalita časom preniesla aj na Slovensko.
Spomínala si, že si nikdy nespoznala jeho rodičov. Aké je to tajiť vzťah?
Je to veľmi zvláštne. Aspoň pre mňa to bola veľká záťaž, ktorá ma denno-denne ubíjala, no zároveň nás toto veľké tajomstvo posilňovalo. Ak má človek vo vzťahu problémy, primkne to oboch k sebe ešte viac. Cítila som sa, ako keby to mala byť naša misia, ktorú musíme splniť. Ja som ju však plnila s radosťou, v tom čase by som preňho dokázala urobiť všetko. Odísť z domu, zbaliť sa, odsťahovať sa na druhý koniec planéty a užívať si jeho nekonečnú prítomnosť. Na Slovensku sa však nič z toho nedalo. Pamätám si moment, kedy som zahliadla jeho rodičov. Boli veľmi milí, no ja som sa im nemohla prihovoriť. Bola som ako nútený nezúčastnený pozorujúci a to bolelo.
A čo on? Chcel tiež spoznať tvojich rodičov?
Samozrejme. Veľmi chcel. Zoznámenie však nebolo jednoduché.
Nakoniec sa však celý váš vzťah odhalil. Ako sa to stalo?
Veľmi nevinne. Napriek našej tajnosti sa to dozvedela moja mamina. Bolo to v štýle jedna babka povedala tej a tej a už sa to celé vynieslo na povrch. Hneď, ako sa to dozvedela, si ma zavolala na koberček a prebehol siahodlhý rozhovor medzi matkou a dcérou. Plakala som, bojovala, nekonečne veľakrát som jej vysvetľovala svoj postoj. Nič z toho však nedokázalo presvedčiť mamu o opaku. Nebrala som jej to za zlé, chápala som jej dôvody, prečo mi bránila v tom vzťahu. Napriek tomu som sa neskutočne hnevala táto neprávosť osudu, za ktorú v skutočnosti nikto z nás nemohol.
Po konfrontácii s rodičmi ste sa teda rozišli?
Nie tak celkom. Rozhodli sme sa to tajiť ešte viac. Nedokázali sme zniesť myšlienku, že by sme sa už nikdy nemohli vidieť a správať sa ako pár. Bolo to veľmi melancholické obdobie plné sĺz a citov. Všetko z toho však spravilo zo mňa pevnejšiu osobnosť, ktorou som teraz.
Nakoniec teda dôvodom vášho rozchodu neboli rodičia?
Myslím, že nie. Boli sme veľmi podobní a v niečom zas veľmi rozdielni ľudia. Mali sme množstvo problémov a to, čo nás nakoniec rozdelilo, nebola farba pleti. Keď sa však na to pozerám spätne, nikdy sme nemali spoločnú budúcnosť. Napriek tomu, že to pre mňa bola pravá láska.
Aký je váš vzťah teraz. Ostali ste kamarátmi?
Nie. Podľa mňa sa nedá ostať v kamarátstve po tom všetkom, čo človek prežíva vo vzťahu. Ak to bolo skutočné, jednoducho tam ostane vždy kúsok citov, alebo v horšom prípade nenávisť. Teraz sme len akýmisi známymi neznámymi s množstvom spoločných spomienok. Prajem mu však len to najlepšie. Som rada, že bol súčasťou môjho života. Čiastočne ma to ranilo, čiastočne ma to zmenilo, no prinieslo mi to do života istý pohľad a skúsenosti, ktoré ma robia jedinečnou (úsmev).
Myslíš, že aj on má teraz rovnaký pohľad na teba?
Ťažko povedať. Nie sme už vôbec v kontakte. Verím však, že voči mne nepociťuje žiadnu nenávisť a že neľutuje čas, ktorý so mnou prežil.
Prežila si skutočne nekonvenčnú lásku, čo by si odkázala všetkým interracial párom?
Nebojte sa, nevzdávajte sa vopred a vždy bojujte za pravú lásku. Ak to bude skutočné a silné, nakoniec svojím presvedčením roztopíte akékoľvek ľady či predsudky. Ak však nevidíte spoločnú budúcnosť, uvoľnite priestor iným. Zranenia sa totiž liečia dlho (úsmev).
Našiel/našla si sa v príbehu Andrei alebo máš svoju vlastnú skúsenosť? Napíš nám na adresu hashtag@hashtag.sk.
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na