#Zdá sa ti, že sa tvoje správanie mení a nevieš si vysvetliť prečo? Ak badáš na sebe, že más viac negatívnych emócií ako predtým a si nervóznejší, podráždenejší, rýchlejšie ti búši srdce a viac sa potíš, možno trpíš úzkostnou poruchou.
V takom prípade je dôležité v prvom kroku zvážiť, či nerobíš aktivity, ktoré prispievajú k rozvoju tvojej úzkostnej poruchy. V každom prípade sa nehanbi poprosiť o pomoc a kontaktovať psychológa. Dnes to môžeš urobiť aj anonymne alebo prostredníctvom online sedenia.
Dlhodobé stavy úzkosti
Už v minulom článku sme sa snažili vysvetliť rozdiel medzi troma často zamieňanými pojmami – úzkosť, úzkostná porucha a depresia.
Vďaka tomu si mohol zistiť, že úzkostná porucha je v zásade dlhodobo pretrvávajúca úzkosť. Charakterizujú ju negatívne emócie a obavy, a to aj bez zjavnej príčiny. Za úzkostnou poruchou môže byť dlhodobé vystavovanie sa stresu, genetika, traumatický zážitok, ale aj rôzne osobnostné faktory jedinca, ako je napríklad sklon k perfekcionizmu.
Ženy vyhľadajú pomoc skôr
S úzkosťou a úzkostnou poruchou sa stretáva aj školská psychologička Mgr. Simona Tatliak. Tá hovorí, že „najčastejšou témou mladých ľudí sú vzťahy. Často s nimi riešim rovesnícke roztržky, vylúčenie z kolektívu, ubližovanie a strach. V nemalom počte sú to aj iné a mimoriadne závažné témy, ako sebapoškodzovanie či zneužívanie návykových látok.“
Téma duševného zdravia, našťastie, postupne prestáva byť tabu. Napriek tomu majú muži väčší problém vyhľadať odborníka ako ženy. Hovorí sa, že muži sú viac orientovaní na konkrétne riešenia problémov a ženy sa potrebujú najmä vyrozprávať.
Tatliak si myslí, že„na základe hrubého odhadu prídu dievčatá skôr ako chlapci. Povedia, že ich niečo trápi, resp. majú menší problém požiadať o pomoc. Chlapci sami od seba prichádzajú v extrémnejších situáciách a aj menej často.
Čo môže podporiť rozvoj úzkostnej poruchy?
Ponocovanie
Nedostatočný spánok je azda tým najvýraznejším prvkom, ktorý dokáže prehĺbiť úzkostnú poruchu. Odôvodnenie je jednoduché. Kvalitný spánok je kľúčový pre duševné aj fyzické zdravie. Nedostatok spánku, alebo prerušovaný spánok, zvyšuje hladiny stresového hormónu – kortizolu.
Stres priamo vplýva na prehlbovanie pocitov úzkosti a podráždenosť. Navyše, dlhodobé nevyspatie môže narušiť schopnosť mozgu efektívne spracovávať emócie. Skús si rozplánovať deň tak, aby si si doprial minimálne 6 hodín kvalitného spánku.
Sociálne siete
Hovorí sa o tom už dlhodobo. Sociálne siete nie sú realita. Mnohí influenceri, ale aj obyčajní ľudia, ktorých sleduješ, môžu nechtiac negatívne vplývať na tvoje pocity. Ak sa porovnávaš s niekým alebo niečím a nadobúdaš pocit, že si horší ako oni, vedie to k abnormálnemu psychickému tlaku.
Neustála snaha byť dokonalý alebo strach zo zlyhania len podporuje rozvoj úzkosti. Zváž, aké profily sleduješ a koľko času tráviš na sociálnych sieťach.
Káva, alkohol a energetické nápoje
Trio, ktoré je najvyšší čas obmedziť. Kofeín stimuluje nervový systém a môže zvýšiť srdcovú frekvenciu. Pocit rýchlejšie bijúceho srdca môže pripomínať panický atak. Alkohol narúša chemické procesy v mozgu a môže prehlbovať pocity smútku.
Vystavovanie sa stresu
Je množstvo alternatív, ktoré môžu v tebe vyvolávať chronický stres. Môže ísť o toxický vzťah, náročnú školu, nepríjemnú prácu a iné. Dlhodobé vystavovanie sa stresu môže viesť k rozvoju myšlienok, ktoré sa dajú charakterizovať aj ako „boj alebo útek“. Prenáša sa to na telo a myseľ tým, že sa už nedokážu dostatočne uvoľniť a sú v permanentnom strese.
Multitasking
Zrejme v tom majú prsty aj sociálne siete, zrejme samotná doba. Tlak na výkon je enormný. Toto neustále preťažovanie, ktoré vedie k snahe byť dokonalým alebo k pocitu strachu zo zlyhania, vedie k nadmernému psychickému tlaku. Pocit, že „nič nestíham“, môže zvyšovať stres a úzkosť. Je viac ako pravdepodobné, že dlhodobé vystavenie množstvu povinností povedie k vyhoreniu.
Izolácia
Každý deň nemusíš mať náladu na ľudí, či už kamarátov, spolužiakov alebo rodinu. A je to v poriadku. Problém však nastáva vtedy, kedy sa účelovo začneš vyhýbať stretnutiam s kamarátmi. Absencia podporujúceho prostredia môže spôsobiť, že sa človek cíti osamelý a zraniteľný. Na druhej strane, obdobne negatívne pocity môže spôsobiť aj situácia, kedy je človek neustále nútený byť v kontakte s ľuďmi a nemá priestor sám pre seba.
Zdieľať na
Zdieľaní