#Opäť máš „depku“? Túto otázku si možno aj ty sám počul alebo niekomu položil. Mal by si však vedieť, že depresia je vážne ochorenie, ktoré sa často zamieňa s úzkostnou poruchou alebo úzkosťou. Aký je medzi týmito tromi pojmami rozdiel?
Čo je úzkosť
S úzkosťou sa pravdepodobne stretol počas svojho života aspoň jedenkrát každý človek. Je to v zásade stav alebo pocit, keď sa človek cíti nepríjemne. Väčšinou tento pocit trvá krátko a sám odznie. Pri úzkosti ide často o reakciu na novú či nepríjemnú situáciu alebo niečo, z čoho máme strach. Môže to byť aj stres z prvého rande, pracovný pohovor alebo školský deň, kedy ťa čaká dôležitá písomka.
Prejavy úzkosti:
- bolesť hlavy,
- zvýšené potenie,
- pocit stiahnuté žalúdku,
- nepokoj a nervozita.
Úzkostná porucha
Dlhodobý stres a únava vedú k úzkostnej poruche. Ide o oveľa vážnejší stav. Zároveň tu hovoríme o rýchlo stúpajúcom ochorení, ktoré postihuje najmä mladých ľudí.
Úzkostnú poruchu môže vyvolať množstvo podnetov. Okrem spomínaného stresu či únavy môže tento stav vyvolať aj zlé stravovanie alebo nedostatočný spánok. Najčastejšie však ide o tlak, ktorý môžeš pociťovať v práci alebo v škole.
Úzkostná porucha neodznie tak rýchlo ako úzkosť. Práve naopak. Pretrváva a môže zhoršovať pamäť a koncentráciu. Osoba, ktorá má úzkostnú poruchu, sa môže neprimerane snažiť vyhýbať situáciám, z ktorých má strach – pracovná schôdzka, písomka v škole, stretnutie s nejakou osobou či iné.
Ako spoznáš úzkostnú poruchu?
- neprimerané búšenie srdca,
- pocit tlaku na hrudi,
- napätie,
- pocit stiahnutého žalúdka,
- utiahnutosť, vyhýbanie sa sociálnemu kontaktu,
- podráždenosť.
Čo je depresia?
Azda najhorším stavom v rámci duševných ochorení je depresia. Ide o vážne ochorenie, pre ktoré je typický dlhodobý pocit smútku. V rámci času hovoríme o období dlhšom ako dva týždne. Osoba, ktorá trpí depresiou, stráca záujem o okolité situácie, prestáva sa venovať koníčkom a upadá aj jej sebavedomie.
Depresia je dnes mimoriadne časté ochorenie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí depresiou asi 280 miliónov ľudí na celom svete. Dobrou správou je, že toto ochorenie je s pomocou odborníkov liečiteľné. Avšak, odbornú pomoc vyhľadá iba malé percento ľudí.
Aktuálna situácia na školách
Ako pre Hashtag uvádza psychologička Mgr. Simona Tatliak, „žiaci v škole riešili problémy v minulosti a riešia ich doteraz. Vzťahy, sebavedomie, strach zo zlyhania, škola, budúcnosť a mnohé iné témy boli pre ľudí vždy dôležité a zrejme aj budú.“
Jedným dychom však dodáva, že z pohľadu jej kolegov „počet mladých ľudí, ktorí potrebujú nielen psychologickú, ale aj psychiatrickú intervenciu stúpa. Od časov epidémie spôsobenej koronavírusom sú veľkou témou úzkosti, depresie či problémy so socializáciou.“
Zdieľať na
Zdieľaní