#Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg spolu s manželkou v priebehu uplynulých desiatich rokov venovali tri miliardy dolárov na vedecké účely. Pred dvoma rokmi sľúbili aj ďalšie takmer štyri miliardy na ďalší výskum. Súčasťou plánu bolo podporiť biomedicínske centrum v San Franciscu. Teraz však predstavili nový bioprojekt v Chicagu, ktorý má byť v nasledujúcich rokoch financovaným z Zuckerbergovej nadácie.
Spolupracujú s prestížnymi univerzitami
Úsilie, ktoré k týmto činnostiam Zuckerberg vyvíja, vychádza z myšlienky na to, že ak lepšie porozumieš ľudskej biológii, môžeš skôr vynájsť lieky na choroby. „Ak sa pozriete na históriu vedy, väčšine veľkých pokrokov prechádzali nové nástroje na pozorovanie vecí. A to nielen v biológii, ale tiež pomocou ďalekohľadov a supercolliderov,“ vysvetlil pre Forbes Mark Zuckerberg.
So svojou manželkou pôvodne brali biohuby ako spôsob naštartovania vývoja týchto nástrojov. Na základe toho začali spolupracovať s výskumnými laboratóriami a univerzitami. Rozhodli sa podporiť ich výskum počas nasledujúceho desaťročia financovaním cez svoju nadáciu.
Prvý takýto projekt bol založený v roku 2016, a nachádza sa oproti kampusu Mission Bay Kalifornskej univerzity v San Franciscu. Zameriava sa na dve oblasti – vytvára systémy na rozpoznávanie infekčných chorôb, a prehlbuje pochopenie funkcie zdravých a chorých buniek v ľudskom tele.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vznikol atlas ľudských buniek
Výskumníci z biohubu v San Franciscu zostavili prvý návrh atlasu ľudských buniek. Ten obsahuje takmer 500-tisíc buniek z 24 ľudských orgánov. Atlas by mal informovať o ich funkcii. „Je to možné len vtedy, keď dáte dokopy veľkú komunitu, vynaložíte spoločné úsilie, aby sa dal vybudovať takýto komplexný zdroj,“ uvádza Chan Zuckerberg.
Taký záujem nečakali
V decembri roku 2021 bolo oznámené, že Chan a Zuckerberg investujú v priebehu 10 až 15 rokov o 3,4 miliardy dolárov viac. Z tejto sumy má ísť jedna miliarda do siete biohubov. „Vedeli sme, že ich chceme urobiť viac,“ hovorí Chan. „Otázka znela – kde, a čo.“
Na druhý biohub dostali 58 návrhov z celých Spojených štátov, z ktorých vybrali osem semifinalistov. Chan hovorí, že každý z nich „mal niečo, čo by sme veľmi radi financovali a boli toho súčasťou“. Chicago zvíťazilo preto, že predložilo najlepší návrh a tieto univerzity už predtým ukázali, že vedia spolupracovať.
V chicagskom biohube sa zametali na senzory a senzorové technológie. Odborné znalosti Shany O. Kelley, profesorky chémie a biomedicíny z Northwesternskej univerzity, využili na výskum v oblasti senzorov spojených s prelomovými momentmi chicagského biohubu.
Senzory v tkanive
„Myšlienkou je vziať ľudské tkanivá a vložiť do nich tisíce senzorov, čím sa vytvorí úplne nový druh merania,“ hovorí Kelley. Pri experimentoch sa použijú malé vzorky ľudského tkaniva, odobraté so súhlasom pacientov počas chirurgických zákrokov. Vedci budú „sledovať, čo sa s bunkami a tkanivami deje, ako spolu komunikujú, aby pochopili, čo sa stane, keď sa tkanivo zmení z normálneho na zapálené. Cieľom je pochopiť, ako zápal funguje a ako poháňa chorobu,“ hovorí Kelley.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Má to však jeden háčik...
Medzi najčastejšie prekážky výskumníkov patrí byrokracia – príprava žiadostí o financovanie si vyžaduje veľa času a úsilia. „Ak chcete získať financovanie od Národného inštitútu zdravia, musíte mať veľa predbežných údajov – a musíte mať nápad, s ktorým budú všetci súhlasiť,“ hovorí Kelley. „To sa nestáva veľmi často, najmä pri zvláštnych, nezaškatuľkovaných nápadoch, ktoré majú potenciál byť transformačné,“ dodáva.
Zuckerberg podporuje aj iné projekty
Biohuby nie sú ani zďaleka jedinou vecou, ktorú Mark Zuckerberg finančne podporuje. V septembri minulého roka spolu s manželkou spustili na Hardvarde Kempnerov inštitút pre štúdium prírodnej a umelej inteligencie. Prisľúbili im finančnú pomoc vo výške až 500 miliónov dolárov! Ďalej plánuje vyčleniť cca 600 až 900 miliónov dolárov na otvorenie Ústavu pokročilého biologického zobrazovania v Redwood City.
Veda nie je jediná, čo cez svoju nadáciu financuje. Hoci podľa výšky finančných príspevkov je tou najväčšou položkou. Podporuje aj vzdelávanie, či komunity v oblasti Bay Area (programy, ktoré riešia otázku bývania pre bezdomovcov).
A čo na to prax?
Akokoľvek Zuckerbergove plány znejú, nespomína sa náročnosť liečby, ktorú objavia. „Ľudia majú tendenciu myslieť si, že najťažšia časť je základná veda. Žiaľ, neuvedomujeme si, čo príde potom. Či už sú to technológie, testy alebo lieky, ide o pochopenie toho, kto to chce, ako to môže získať, ako si to môže dovoliť a ako tomu môže dôverovať. Existuje množstvo rôznych krokov,“ hovorí Wafaa El-Sadr, profesorka epidemiológie.
Jeff MacGregor, hovorca spolku, vysvetľuje, že poslanie tejto inštitúcie je podporiť vedu a techniku, ktorá bude schopná vyliečiť všetky choroby, alebo im aspoň pomôže predísť: „Nie sme nevyhnutne odborníkmi na globálne zdravie. Vo väčšom ekosystéme sa zameriavame na základnú vedu a technológiu.“
Zdieľať na