#Cítil si sa aj ty počas lockdownu ako odrezaný od sveta? Niektorí ľudia znášali izoláciu ťažko, no s tým, čo podstúpila španielska atlétka, sa to nedá ani porovnať. Žena strávila neuveriteľných 500 dní v tmavej jaskyni s minimálnym kontaktom s vonkajším svetom. Predstava stráviť jeden a pol roka osamote sa mnohým môže zdať desivé, no ako informuje The Conversation, atlétka vyšla z jaskyne s úsmevom na tvári.
Rok a pol v jaskyni
Počas bežného života sa dokážeme v čase relatívne dobre orientovať aj bez neustáleho pozerania na hodinky. Pomáha nám k tomu východ a západ Slnka, pracovná doba, či spoločenské aktivity. Keď sa však človek ocitne sám v tmavej jaskyni, o všetky tieto veci príde. Pri sledovaní času sa tak musí spoliehať jedine na vlastné vnímanie.
No a presne tak to bolo aj v prípade španielskej atlétky Beatriz Flamini. Možno si myslíš, že taká dlhá doba strávená osamote pod zemou sa jej musela javiť ako večnosť, no opak je pravdou. Po roku a pol sa Beatriz zdalo, že neprešlo ani 200 dní.
To sa dá odôvodniť tým, že keď nevieme, ako dlho sme niečo robili, často používame spomienky, ktoré počas danej činnosti vznikli. No a čím viac spomienok máme, tým sa nám zdá, že činnosť zabrala viac času. Dni plné nových zážitkov nám teda spätne pripadajú dlhšie než tie, počas ktorých sa nič zaujímavé nedialo. Keďže Beatriz nemala informácie o dianí vo svete a ani kontakt s inými ľuďmi, veľa spomienok si počas svojho pobytu v podzemí nevytvorila.
„Stále som zaseknutá na dvadsiatom prvom novembri 2021, o svete neviem vôbec nič,“ povedala.
Možno by si to zvládol aj ty
K strate pojmu o čase nepochybne prispelo aj to, že v jaskyni na ňom vlastne vôbec nezáležalo. Neobmedzovali ju žiadne termíny ani zaužívané normy. V jaskyni zaznamenávala svoje zážitky, maľovala, cvičila a čítala. Čokoľvek z toho mohla robiť kedykoľvek chcela a tak vôbec nebolo dôležité, aký je deň a koľko je hodín.
Podstatným faktom je však to, že Beatriz bola v jaskyni dobrovoľne. Ak je niekto izolovaný proti svojej vôli, často sa snaží sledovať čas čo najpresnejšie, ako dokáže, a v niektorých prípadoch sa z toho stane priam posadnutosť.
Izolácia, hoci aj dobrovoľná, si však vyžaduje pevnú vôľu a duševnú odolnosť. Ak si však dokážeš zachovať chladnú hlavu aj v náročných situáciách a mať svoje myšlienky pod kontrolou, možno by si podobný zážitok zvládol tiež. Alebo si môžeš vypnúť upozornenia, zabudnúť na všetky deadliney a na chvíľu skrátka len byť v prítomnom okamihu.
Zdieľať na