Doba ľadová, nový superkontinent aj zrážka galaxií: Tieto udalosti čaká Zem, no my sa ich už nedožijeme

Tieto udalosti čakajú našu Zem

Tieto udalosti čakajú našu Zem (Zdroj: NASA)

#Aký osud čaká našu Zem? A čo všetko ešte zažije pred svojím koncom? Minulosť nám dáva otázky na našu budúcnosť, preto vie človek s určitosťou predpovedať, aký osud čaká našu populáciu, ale aj našu planétu. Ponúkame ti zopár zaujímavých udalostí, ktoré naša planéta zažije, no my už nie.


Hollywood je porazený: Ruská posádka nakrúcala 12 dní film vo vesmíre a bezpečne pristála späť na Zem


28. júl 2061: Najbližší prelet Halleyho kométy

Tento vesmírny úkaz spozorovali ľudia už v období starého Egypta. Naposledy mali možnosť Halleyho kométu vidieť tvoji rodičia vo februári 1986. Vracia sa k nám každých približne 75 rokov a najbližšie ju budeš vidieť v roku 2061.

23. marec 2178: Na Plute prejde jeden rok

Trpasličia planéta Pluto bola objavená už v roku 1930, aj keď jej detailné fotky sme mali možnosť vidieť až v tomto storočí. V roku 2178 Pluto dokončí jednu orbitu okolo Slnka od jeho objavenia. Jeden rok na Plute totiž trvá až 248 tých pozemských.

16. marec 2880: Náraz asteroidu

Už v roku 1950 vedci spozorovali objekt, ktorý má namierené k Zemi. Asteroid 1950 AD by mal podľa všetkého naraziť do našej planéty v roku 2880 a s priemerom 1.1 kilometra by mohol značne ublížiť životu na Zemi. Ľudstvo však možno dovtedy nájde spôsob, ako tomu zabrániť.

5. júl 6757: Dvojité zatmenie

Ak sa rád pozeráš na zatmenie Mesiaca, pozri, čo čaká ľudstvo v ďalekej budúcnosti. Mesiac zatieni Slnko spoločne s Marsom. Toto vesmírne divadlo si budú môcť ľudia vychutnať pravdepodobne v roku 6757.

O 13 tisíc rokov: Prevrátené póly

V decembri je na severnej pologuli zima a na južnej leto. Tento fakt však neplatil večne a nebude ani v budúcnosti. Už o 13-tisíc rokov sa ročné obdobia prehodia a počasie na našej planéte bude na nerozoznanie od toho dnešného.

O 50 tisíc rokov: Nová doba ľadová

Naša Zem bola svedkom už niekoľkých. Dobu ľadovú zažili naši predkovia naposledy pred viac ako 11-tisíc rokmi a prejdú si ňou aj naši potomkovia. Už dnes je však viac ako isté, že je na ňu ľudstvo z pohľadu technológii oveľa lepšie pripravené.

O 50 tisíc rokov: Dlhší deň na Zemi

V čase, keď vyhynuli dinosaury, teda pred 65 miliónmi rokov, mal deň na Zemi dĺžku 23 hodín. Ochladzovaním jadra sa spomaľuje aj zemská rotácia. Najbližší merateľný míľnik príde o 50-tisíc rokov, keď bude deň na Zemi dlhší o jednu sekundu.

O 100 tisíc rokov: Nočnú oblohu nespoznáš

Znamenia sa viažu na hviezdy. Ak sa dobre zahľadíš na nočnú oblohu, rozoznáš na nej hviezdy, ktoré odkazujú na znamenia, napr. raka, strelca, vodnára a podobne. Avšak o 100-tisíc rokov už túto konšteláciu hviezd nerozoznáš.

O 50 miliónov rokov: Saturn bez prstencov

Saturn je známy svojimi obrovskými prstencami, ktoré ho odlišujú od zvyšku planét našej slnečnej sústavy. Časom však tieto sústavy malých úlomkov úplne zmiznú a Saturn už svojimi prstencami nezaujme.

O 240 miliónov rokov: Okolo galaxie

Naša galaxia je dlhá takmer 100 tisíc svetelných rokov. Tento údaj hovorí o počte rokov, koľko by ti trvala cesta cez ňu, ak by si vedel cestovať rýchlosťou svetla. Naša Zem spoločne so slnečnou sústavou dokončí svoju prvú otočku okolo jej centra o 240 miliónov pozemských rokov.

O 250 miliónov rokov: Nový superkontinent

Posledný superkontinent Pangea sa začal rozpadať pred 180 miliónmi rokov a postupne sformoval svetadiely tak, ako na nich žijeme dnes. No a o ďalších 250 miliónov rokov z nich bude ďalší superkontinent, ktorého sa však už nedožijeme.

O 3 miliardy rokov: Zo Zeme sa stane Venuša

Slnko sa pomaly zväčšuje a otepľuje. Na to, aby sa z neho stal červený trpaslík, mu ostáva približne 5 miliárd rokov – je teda v polovici svoje životnosti. O 3 miliardy rokov bude tak blízko Zemi, že sa z našej modrej planéty stane neobývané miesto podobné Venuši.

O 4-5 miliárd rokov: Stret galaxií

Všetky galaxie sa od seba odďaľujú. Až na Mliečnu cestu, ktorá je aktuálne na kolíznom kurze s galaxiou Andromeda. K stretu príde o 4-5 miliárd rokov a miesto dvoch galaxií sa časom stane jedna obrovská, s priemerom zrejme viac ako 150 tisíc svetelných rokov.

O 7 miliárd rokov: Slnko zhltne Zem

Po tom, ako sa zo Slnka stane červený trpaslík, bude naďalej naberať na hmotnosti aj na veľkosti. O 7 miliárd rokov bude Slnko tak obrovské, že doslova zhltne Zem. Presne takýto osud čaká našu domovskú planétu.

Ktorú udalosť by si chcel najradšej zažiť ty? Daj nám vedieť do komentára.

Zdroj: hashtag.sk, Instagram/astrovia1

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť