#Mnoho ľudí sa v dnešných dňoch prestáva obávať šíriacej sa nákazy. Hlavným argumentom je tvrdenie, že svet schválne ignoruje ostatné známe choroby, ktoré sužujú svet už nejaký ten čas. Hoci sme si plne vedomí, že tento názor je úplne laický, rozhodne nie je na škodu pripomenúť si mylné predstavy o iných ochoreniach.
Len pred 30. rokmi bolo diagnostikovanie HIV/AIDS považované za rozsudok smrti, a to ako po biologickej, tak aj po sociálnej stránke. Mnoho predsudkov vznikalo kvôli rôznym možným spôsobom prenosu. Pozri sa spolu s nami na základné vedomosti, ktoré by sme o tomto ochorení mali všetci mať, ale aj na zaujímavosti, ktoré sú s ním spojené.
Vírus pochádza z opíc
Predpokladá sa, že HIV sa po prvýkrát vyskytlo okolo roku 1920 v oblasti Kinhasa, ktoré je hlavným mestom Konžskej demokratickej republiky. Práve v tomto roku vírus zmutoval a po prvý raz sa preniesol z opice na človeka. Keďže príznaky HIV nie sú až tak výrazné a možnosti prenosu neboli vôbec známe, nie je evidované koľko ľudí sa týmto ochorením nakazilo do roku 1980. Keď si v tomto období začal svet ochorenie viac všímať, HIV bolo rozšírené už na piatich kontinentoch, a to v Severnej a Južnej Amerike, Európe, Afrike a Austrálii.
Niektorí vedci považujú HIV/AIDS za pandémiu, avšak WHO ho označuje ako globálnu epidémiu. Do roku 2018 bolo totiž celosvetovo evidovaných takmer 38 miliónov prípadov nákazy. Aj keď to môže vyzerať hrozivo, štúdia Global Burden of Diseasespoukázala na fakt, že najväčší nárast výskytu HIV bol v roku 1993, kedy sa nakazili až 3 milióny ľudí. Odvtedy toto číslo každoročne klesá a neprekročilo najvyššiu hranicu.
Dúhové predsudky
Asi prvé, čo väčšine ľudí napadne, keď sa povie HIV, sú homosexuáli. Podiel na tomto predsudku má aj fakt, že v počiatkoch vypuknutia ochorenia, teda v roku 1981 to boli práve oni, u ktorých bolo HIV pozorované. Koncom roku bolo evidovaných 272 prípadov homosexuálov, z ktorých 121 nakoniec sekundárnym ochoreniam podľahlo. Kvôli týmto predsudkom je množstvo homosexuálov dodnes spoločnosťou odsudzovaných. Dôležité však je, že ide len o predsudok a homosexuáli nie sú jedinou ohrozenou skupinou.
Vírus sa prenáša telesnými tekutinami, ktorými sú krv, ejakulát, vaginálne a rektálne tekutiny a materské mlieko. Môže sa teda prenášať promiskuitným životom a nechráneným pohlavným stykom, kontaminovanými ihlami, pri užívaní drog či pri tetovaní. Je ale dôležité vedieť, že HIV nie je kvapôčková infekcia, a teda sa neprenáša slinami, potom, kýchaním, kašľaním ani bežným kontaktom.
Nakaziť sa môže aj nenarodené dieťa
Nakaziť sa môže každý, dokonca aj plod tehotnej matky. Keďže v procese vývinu matka a dieťa zdieľajú krvný obeh, bolo veľmi dôležité prísť na možnú pomoc tým najnevinnejším. Dobrá správa je, že v roku 2015, sa liečba tehotných žien antivirotikami stala úspešnou. V tomto roku sa Kuba stala prvou krajinou, kde bol oficiálne zastavený prenos HIV a syfilisu z matky na potomka.
Ako už bolo spomenuté, príznaky HIV nie sú veľmi výrazne, preto sa na prvý pohľad nedá rozoznať kto je pozitívny. Rovnako to platí aj medzi pohlaviami, priebeh ochorenia je v podstate pre obe rovnaký. O niečo horšie však na tom sú ženy, pretože posledné štádium HIV je celosvetovo číslom jeden v príčinách smrti žien mladších ako 50 rokov.
Človek s HIV nemusí mať AIDS
HIV je vírus, ktorý spôsobuje závažné oslabenie imunitného systému. Keďže sa rozmnožuje v špecifických bunkách imunitného systému, spôsobuje jeho zníženú citlivosť, a tá vedia k zvýšenému riziku infekcie. V jednoduchosti to znamená, že pacienta s HIV môže skoliť aj obyčajná chrípka, lebo jeho imunitný systém nemá šancu vyhrať. Príznaky HIV nie sú veľmi očividné a smrť väčšinou prichádza na takzvané sekundárne ochorenie, akým je tuberkulóza, toxoplazmóza, zápal pľúc a mnohé iné.
AIDS a HIV neznamená to isté. HIV má totiž tri štádia ochorenia, pričom tým posledným, a teda najzávažnejším, je AIDS. Toto štádium nastáva približne po desiatich rokoch a je pre pacienta fatálne. Zatiaľ sa nedá liečiť. Ak sa ale vírus včas zaregistruje a začne sa liečiť, u pacienta sa AIDS vôbec nemusí objaviť.
Najhoršie sú na tom Afrika a Ázia
Medzi krajinami sa nešíri rovnomerne, čo znamená, že niektoré kontinenty ním trpia viac ako ostatné. Najzávažnejšia situácia je od počiatku nákazy v Južnej Afrike. Hoci tu žije len 12 % celosvetovej populácie, z celkového množstva chorých tvoria obyvatelia tohto územia až dve tretiny. Hlavnou príčinou je veľmi zlá ekonomická situácia a taktiež nízke povedomie o sexuálne prenosných chorobách.
Situácia v Južnej a Juhovýchodnej Ázii je taktiež mimoriadne závažná, najmä kvôli vysokému výskytu užívateľov drog, ktorí využívajú injekčné striekačky, a sexuálnym pracovníkom. Veľkou zložkou nakazených sú migranti, ktorí tvoria až 67 %, väčšinou sa vracajú z Indie. Keďže často migrujú načierno, zdravotnú starostlivosť zanedbávajú, alebo ju odmietajú kvôli nelegálnemu nasťahovaniu sa do štátu.
Znepokojivé sú však aj čísla vo Východnej Európe a Strednej Ázii, pretože do roku 2011 tu bolo evidovaných viac než 3,5 milióna nakazených. Avšak z celkového počtu obyvateľov prevalencia dospelých, teda ľudí vo veku 15 – 49 rokov, tvorí len 1,1 percenta. Cela kríza začala v 90. rokoch v dôsledku ekonomickej a sociálnej krízy, ktorá viedla k zvýšenému užívaniu drog, a taktiež sa zvýšil počet prostitútok.
Zdieľať na