#V súčasnej dobe sa na nás valia informácie o ochorení COVID-19. Celý svet žije v strachu a dni plynú s dávkou rešpektu voči tomu, čo nás čaká v tých nasledujúcich. No nie je to po prvýkrát, čo ľudstvo čelí neviditeľnej hrozbe. V minulosti môžeme nájsť hneď niekoľko zdravotných kríz, kedy sa počet živých vo svete rapídne zmenšoval. Dnes sme sa ti v našom článku rozhodli bližšie predstaviť Čiernu smrť.
Pandémia, akú svet dovtedy nezažil
V prvej polovici 14. storočia postihla Európu a Áziu pandémia s názvom Čierna smrť, známejšia pod pojmom mor. Stala sa najhoršou katastrofou v histórii a zabila vyššie percento populácie než akákoľvek iná pandémia alebo udalosť. Niektorí odborníci ju preto označujú aj ako magma mortalis, čiže v doslovnom preklade veľká úmrtnosť.
Rozlišuje sa bubonický, septikemický a pľúcny mor, avšak predpokladá sa, že Čierna smrť bola prevažne charakteristická len tretím typom. Názov sa odvodil aj od fyziologických prejavov jedného zo symptómov – akrálnej nekrózy. Ide o príznak, pri ktorom dochádza k odumretiu končekov prstov a ušných lalôčikov narušenou krvnou cirkuláciou. V dôsledku toho vznikajú krvné zrazeniny a tie sa sfarbujú do čierna.
Všetko sa začalo v blche
Pľúcny mor sa prenáša kvapôčkovou infekciou, ktorá je v dnešných časoch veľmi dobre známa. Keďže v minulosti informovanosť a dodržiavanie hygieny nebolo až také striktné, pre baktériu yersiniu pestis bol tento prenos viac než lákavý, extrémne rýchly a mimoriadne účinný. Rozmnožovala sa v tráviacom trakte bĺch, ktoré sa veľmi často vyskytovali na potkanoch. Prevažovala preto mienka, že príčinou moru boli práve obrovské hlodavce.
Nie je to však jediná chybná myšlienka. V danej dobe vláda, biskupi aj obyvatelia rôznych štátov (nie len Nemecka) šírenie moru pripisovali hlavne židom. Obvinenia viedli k obrovským masakrom. Hlavne západné krajiny sa však do tohto vyvražďovania nijako nezapájali.
Internet opäť nesklamal: Prečítaj si najčastejšie fámy, ktoré sa šíria o koronavíruse
Prispela vojna aj hladomor
Okrem baktérií sa na vzniku choroby podieľali aj rôzne sociálno-ekonomické faktory, ako napríklad vojny a hlad, a v neposlednom rade, vplyv počasia. Je tiež potrebné si uvedomiť, že tieto príčiny pripravili úrodnú pôdu pre baktériu omnoho skôr, ako sa stihla dostaviť.
Napríklad v Ázii trvala zdrvujúca občianska vojna skoro 150 rokov. Nepokoje mali obrovský vplyv na ekonomiku a poľnohospodárstvo, takže viedla rovno k opakovaným hladomorom. Keďže vitamín C v tabletách sa len tak v lekárni nenachádzal, obyvatelia Číny mali výrazne znížený imunitný systém, čím yersinia pestis vyhrala jackpot.
Počiatok v známej čínskej provincii
Presný začiatok šírenia Čiernej smrti podľa záznamov nie je možné presne určiť. Niektoré roky v záznamoch sa prelínajú, preto sa vytvorili dve teórie. Jedna hovorí o začiatku, podobne ako je tomu dnes, v Číne. Avšak niektorí za ohnisko považujú Indiu, a následné šírenie do celého sveta prostredníctvom obchodníkov a priekupníkov.
VIDEO Centrum Varšavy ako z apokalyptického filmu: Pozri sa, ako koronavírus vyhnal ľudí z ulíc
Ak sa zameriame na prvú teóriu, a za ohnisko považuje práve toto územie, oblasť, v ktorej sa Čierna smrť začala vyskytovať, sa nazýva Chu-pej. Toto územie pritom predstavuje provinciu, ktorej hlavné mesto je Wu-chan. Ázia sa snažila zaznamenávať a opísať ochorenie tak veľmi, až vzniklo množstvo záznamov, ktoré do dnešného dňa nikto neprečítal všetky.
Ohniská nákazy sa postupne rozliezali po Číne a Mongolsku, pričom sa predpokladá, že práve mongolskí bojovníci sa s ňou zatúlali na Blízky východ a do Európy. Keďže armáde sa kopili mŕtvoly a ubúdali vojaci, využili telá ako biologickú zbraň a začali ich katapultovať cez hradby mesta. Obchodníci z mesta utiekli loďami na juh Európy, pričom si s batožinou pribalili aj zákernú infekciu.
Obchodníkmi až do Európy
Kupci a obchodníci sa rozhodli vylodiť v meste Messina, ktorá je aj dnes tretím najväčším mestom Sicílie. Okrem veľkého množstva mŕtvych sa na lodiach priplavili aj potkany s infikovanými blchami. Postupným vykrádaním lodí sa mor len viac a viac rozširoval a v roku 1347 zavítal do Benátok a Janova.
Čierna smrť sa nezastavila pred ničím a zo slnečného Talianska sa rozbehla do Španielska, Portugalska, Francúzska a Anglicka. Okolo roku 1350 zmenila smer a cez Nemecko si to namierila rovno do severozápadnej časti Ruska. Zaujímavosťou je, že relatívne malé škody zanechala na území Poľska, Čiech a Belgicka.
Ďalej až na Blízky východ
Vstup do oblasti Egyptu umožnila v roku 1347 južná časť Ruska a ich lodné obchodné spojenie, ktorého lode kotvili v Čiernom mori. Postupne mor načahoval svoje smrtiace ruky aj do Libanonu, Sýrie a Palestíny, kde sa usadil v roku 1348. Obyvatelia miest sa snažili uniknúť na sever územia, no väčšina z nich túto cestu ani neprežila. Nákaza tak dostala možnosť napáchať enormné škody aj v Malej Ázii.
Pred nákazou sa chránili podobne ako my dnes
Hoci sa bavíme o čase vzdialenom približne 700 rokov, teoretický postup proti šíreniu ochorenia bol rovnaký, ako ho zažíva svet dnes. Škoda bola, že ho zaviedlo len málo krajín. Jedno z prvých miest, ktoré zaviedlo povinnú 30-dňovú karanténu bola Ragusa, dnešný Dubrovník. Okrem Chorvátska zavádzalo preventívne opatrenia aj Taliansko a krajiny západnej Európy. Ako prvé mali umiestnené hliadky pri bránach mesta, prístavoch a prechodoch cez pohoria. Obyvateľom takto zabezpečených krajín a miest boli vystavené takzvané zdravotné preukazy, ktorými zaručili strážam, že sú zdraví a nemajú žiadne príznaky.
Čo je koronavírus a ako sa pred ním chrániť? Spoznaj odpovede na svoje otázky
Aj napriek ochranným prostriedkom sa však veľmi veľkému množstvu ľudí nepodarilo ubrániť. Ohrozené boli všetky sociálne vrstvy aj vekové kategórie. Pľúcny mor nerozlišoval. V Európe si tak Čierna smrť vyžiadala 50 miliónov mŕtvych v priebehu troch až štyroch rokov. V tej dobe to predstavovalo asi 60 % celkovej populácie, ktorá bola na začiatku pandémie len približne 80 miliónov obyvateľov. Ak by si si to chcel predstaviť v dnešnej dobe a nebrali by sme do úvahy žiadny technologický pokrok, išlo by približne o 447 600 000 ľudí.
Hlaďme do budúcnosti
V dnešnej dobe však máme neporovnateľné podmienky s minulosťou. Hoci čísla, ktoré si vieme nájsť ohľadom COVID-19 sú strašidelné a reálne si ich ani nevieme dosť dobre predstaviť. Máme vytvorené asi najlepšie podmienky na zvládnutie pandémie s čo najmenšími stratami na životoch. Stačí nám len nasávať informácie z relevantných zdrojov, umývať si ruky a sedieť pekne doma.
Zdieľať na