Dolomity sú na výlet ako stvorené: Oblasť Južného Tirolska ponúka úchvatné východy slnka, vynikajúce jedlo aj adrenalínové ferraty

Horná Adiža Tre Cime - Drei Zinnen

Tre Cime - Drei Zinnen patria k ikonickým štítom v Dolomitoch (Zdroj: autorka)

#Zážitkový adrenalín, k nebu sa šplhajúce hory, priezračné jazerá, nekonečné športové možnosti, kulinárske špeciality (aj od michelinských šefkuchárov) a múzeá na vrcholkoch hôr od špičkových architektov – to všetko sa dá vyskúšať v oblasti Dolomitov v talianskom regióne Horná Adiža – Južné Tirolsko. Región mieša niečo talianske i niečo nemecké v zaujímavých, a pritom skvelo sa dopĺňajúcich kontrastoch.

Vedel si, že …?

Alto Adige (Horná Adiža) alebo Südtirol (Južné Tirolsko) sú rovnaké názvy pre dvojjazyčný autonómny región na severe Talianska, ktorý sa na severe vyznačuje dych vyrážajúcimi horami a smerom na juh zasa stredomorskou atmosférou.

Región bol až do roku 1919 súčasťou Rakúsko-Uhorska, len neskôr bol pripojený k Taliansku. Dodnes sa v ňom ako oficiálny jazyk používa taliančina, nemčina aj unikátna ladinčina, ktorú ovláda asi 30-tisíc ľudí (všetky názvy miest, jazier či ulíc sa vždy uvádzajú v nemčine aj taliančine).

Región je súčasťou väčšieho, takisto autonómneho regiónu Trentino-Alto Adige. Autonómnosť spočíva v tom, že riadi samostatne takmer všetko, od školstva až po zdravotníctvo. Poháňa ho vlastná ekonomika a rozhodnutia. Takmer 90 percent daní, ktoré jeho obyvatelia platia, neprúdia centrálnej vláde v Ríme, ale zostávajú v regióne. Vďaka tomu tiež patrí k najbohatším a najrozvinutejším častiam Talianska.

Východ slnka nad Tre Cime – Drei Zinnen

Najväčšou pýchou a symbolom Dolomitov je trojica vrchov Tre Cime di Lavaredo, ktorá sa šplhá k nebu priamo zo sutinových polí. Už celé roky láka nielen horolezcov z celého sveta, ktorí sa snažia pokoriť kolmé steny, ale aj športovcov, ktorí túžia po turistike s neuveriteľnými výhľadmi.

Tieto vrcholy, ktoré boli spolu s ďalšími štítmi Dolomitov v roku 2009 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, ležia v prírodnom parku pretkanom zaujímavými turistickými cestičkami s rôznym stupňom náročnosti. Najobľúbenejšia je práve okružná trasa okolo Tre Cime, na ktorej môžeš pozorovať, ako sa farby aj tvary masívu menia s každým ďalším krokom.

Horná Adiža pohľad na Tre Cinne
Na túru za východom slnka sa vyráža skoro, výhľady však stoja za to (Zdroj: autorka)

Skutočnou špecialitou je však pešia turistika spojená so sledovaním východu slnka (silno ti ju odporúčame aj vtedy, ak nepatríš k ranným vtáčatám). Okamih, keď sa prvé lúče slnka objavia spoza Cima Grande, najvyššieho prostredného vrcholku (2999 m), patria k tým, na ktoré sa tak ľahko nezabúda.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Do Bukurešti za bryndzovými dobrotami, luxusným akvaparkom aj nezabudnuteľnými trhmi: Objav toto skvelé miesto na výlet!

Výstup odporúčame so sprievodcom, ktorý ťa za čierno-čiernej tmy autom vyvezie k chate Auronzohütte (2333 m), odkiaľ sa s čelovkami vydáte na nenáročnú túru k Paternsattel. Tu počkáte na prírodné divadlo. Náš horský sprievodca Artur, ktorý je aj členom horskej záchrannej služby, nám cestu spríjemňoval prírodnými kuriozitami (a dokonca nám ukázal aj dinosauriu fosíliu!). Po ceste späť sa zastav v horskej chate Lang Alm, kde pečú božské pohánkové koláče, ktoré chutia najlepšie s teplou šálkou cappuccina.

Tip
Obdivovať Tre Cime sa dá aj z údolia, avšak z jedného jediného miesta – vyhliadky vo Val di Landro, neďaleko horského jazera Dobbiaco – Toblach. Je to ďalšie miesto, ktoré určite stojí za zastávku.

Výnimočný park v Niederdorf-Villabassa

Oblasť Tre Cime zahŕňa okrem úchvatných hôr aj zopár menších obcí vrátane Niederdorf-Villabassa, kde vznikol park s početnými atrakciami. K obľúbeným patrí areál na praktizovanie Kneippovej terapie založenej najmä na liečbe studenou vodou, nájdeš tu však aj miesto na ílové zábaly či bosý chodník.

Raritou je inhalatórium pod holým nebom – prvé svojho druhu v Taliansku. Pod veľkou drevenou kupolou tu visia vetvičky borovice, po ktorých pomaly steká slaná voda. Uoľňuje silice z ihličia a má priaznivý vplyv na dýchanie a nervovú sústavu. Voda v pitnom altánku zasa pochádza z liečivého prameňa a vylepšuje trávenie. V parku, ktorý bol kedysi len hustým lesom, leží aj malý knižný pavilón, jazierko či Motorikpark. Tu si na netradičných nástrojoch môžeš otestovať aj vylepšiť svoju rovnováhu a motorické zručnosti.

Kneippov park Horná Adiža
Kneippov park s unikátnym inhalatóriom v pozadí (Zdroj: IDM Alto Adige Harald Wisthaler)

V Kurparku sa počas jesene pravidelne organizujú aj špeciálne prechádzky v duchu „Natur Resonanz“. Ide o špeciálnu techniku, ktorú vyvinula Rakúšanka Sabina Schulz a ktorá je akousi obohatenou verziou japonského lesného kúpeľa. Spája vedomý pobyt v lese s jednoduchými aktivitami, ktoré pomáhajú s hľadaním odpovedí na akékoľvek otázky priamo v prírode, a to práve vďaka prepojeniu myslenia, vnímania a cítenia – veľmi osobný a unikátny zážitok v obklopení stromov (každý piatok poobede až do konca októbra).

Adrenalínové via ferraty

Prírodný park v okolí Tre Cime je pretkaný zaistenými cestami s rôznym stupňom náročnosti. Kuriozitou je, že väčšina z nich aspoň čiastočne vedie aj cez oblasti, v ktorých sa zvádzali boje počas prvej svetovej vojny. Do masívov sú tu často vyhĺbené štôlne a chodby, v ktorých sa vojaci chránili pred mrazivou zimou a nie je raritou tu sem-tam, najmä po daždi, naďabiť na zvyškové náboje a ďalšie pripomienky vojny.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Peťa žije v Austrálii: Domáci chodia radi bosí, perú v studenej vode a neriešia, či vyzeráš ako hipík
Ferrata v Hornej Adiži
Via ferrata Torre di Doblin – Tobblinger Knoten (Zdroj: autorka)

Z bývalých vojenských ciest sú dnes obľúbené ferraty. V prípade, že si už ako tak zbehlý, všetkými desiatimi odporúčame via ferratu Torre di Toblin – Tobblinger Knoten, z ktorej budeš mať úchvatný výhľad na Tre Cime. Táto ferrata je prevažne kolmá, úsekmi vedie aj 17 rebríkov. Keď ich zdoláš, ocitneš sa vo výške 2617 metrov. Na úpätí tohto samostatne stojaceho vrchu leží aj horská chata Dreizinnenhütte a tyrkysové jazerá Laghi dei Piani.

Horská „kráľovná“ Kronplatz s múzeami

Reinholda Messnera netreba dvakrát predstavovať. Horolezec z Južného Tirolska v roku 1978 spolu s Petrom Habelerom získal prvenstvo v zdolaní vrcholu Mount Everest bez použitia kyslíkových prístrojov. Okrem lozenia po skalách sa v poslednej dobe intenzívne venuje aj zakladaniu múzeí s horskou tematikou – vo svojom rodnom regióne ich má už šesť.

To najnovšie, MMM Corones, leží na vrchole hory Kronplatz – Plan de Coronas a pýši sa unikátnou architektúrou z dielne štúdia Zahy Hadid. Rozpráva dejiny moderného alpinizmu za posledných 250 rokov, prepletené s jedinečnými výhľadmi na hory, v ktorých horolezec vyrastal.

Múzeum MMM Corones
Pôsobivé Múzeum MMM Corones navrhla Zaha Hadid (Zdroj: Wikimedia Commons)

Len o kúsok ďalej, v bývalej budove prvej stanice lanovky, leží múzeum horskej fotografie LUMEN. Dozvieš sa v ňom, ako sa prví horskí fotografi štverali na hory s fotovýbavou, ktorá vážila 250 kg, ako sa z kedysi obávaných hôr stali miesta pre turistiku dostupné aj pre bežných ľudí. A overíš si, či tie najznámejšie hory rozoznáš, aj keď uvidíš ich fotky z iného než toho „známeho“ uhla.

LUMEN je geniálne interaktívne múzeum, kde zažiješ aj 3D prelet vrtuľníkom ponad miestne hory, overíš si, či trpíš závratmi vo fascinujúcej Zrkadlovej miestnosti s tisíckami odrazov alebo dovolíš, aby sa ti hora prihovorila priamo cez obriu clonu, ktorá sa otvára na vrcholky okolitých hôr, kde sa to na jeseň hemží paraglajdermi.

Symbolom hory s výškou 2275 metrov je zvon Concordia 2000, ktorý symbolizuje mier a zmysel pre komunitu a spolunažívanie rôznych kultúr, ale aj domácich a turistov, ktorí sa stretávajú na vrcholkoch.

Kulinárskym vrcholom Kronplatzu je jednoznačne reštaurácia AlpiNN, v ktorej ti podľa konceptu „Cook the Mountain“ od michelinského šéfkuchára Norberta Niederkoflera navaria regionálne sezónne pokrmy s dávkou virtuozity, na akú sa nezabúda. Nezabudnuteľné sú aj panoramatické výhľady na Dolomity, ktoré sa otvárajú zo všetkých strán. Až jeden nevie, kam skôr pozrieť.

Interiér reštaurácie AlpiNN
Reštaurácia AlpiNN na vrchole Kronplatzu (Zdroj: Luca Dal Gesso – AlpiNN)

Z prírody do mesta (aj) za Ötzim

Obdivovať šarm útulných horských obcí sa oplatí v Brunicku, kde sídli aj ďalšie múzeum Rheinolda Messnera MMM Ripa, a to priamo na zámku. K zaujímavým patrí aj malá obec San Candido – Innichen s domčekmi v pastelových farbách a kaviarňami, kde sa ľudia vyhrievajú na slnečných terasách aj v jesenných dňoch.

Ďaleko to nie je ani do Bolzana, hlavného mesta regiónu, ktoré prekvapí útulným centrom s dlhou obchodnou ulicou Via Portici pod arkádami, voňavými trhmi na Piazza delle Erbe, kde sa pulty stánkov prehýbajú pod hrudami syrov, šuniek, farebného korenia, ovocia a kvetov. Nájdete tu aj Juhotirolské archeologické múzeum s jeho najväčšou atrakciou – Ötzim – mumifikovaným mužom. Objavili ho náhodne v roku 1991 po 5 300 rokoch strávených v ľade.

Zámok a botanická záhrada Trauttmansdorff
Zámok a botanická záhrada Trauttmansdorff na okraji Merana (Zdroj: autorka)

Ešte o niečo ďalej leží aj druhé najväčšie mesto regiónu Merano s pokojnejšou kúpeľnou atmosférou, ktoré si koncom 19. storočia obľúbila aj cisárovná Sissi. Zámok aj fascinujúca botanická záhrada Trauttmansdorff, ale tiež nekonečné prechádzky na kúpeľných promenádach, kde sa darí aj palmám a teplomilným kvetom, skvelo dopĺňajú plahočenie vo verejných kúpeľoch Merano Terme.

Tip

 

Na jeseň do Hornej Adiže prichádza sezóna „Törggelen“ – starobylá tradícia, ktorá sa spája s ochutnávkou vín miestnych vinárov. Vychádza z čias, keď sedliaci, ktorí pracovali s vínom, posielali svoj dobytok na pastviny sedliakov v horách a na jeseň im túto službičku splatili veľkou hostinou a novým vínom. Dnes ide o turistiku do miestnych chát „Stuben“, kde sa podáva mušt, víno, pražené gaštany, ale aj rôzne údeniny, knedle, Schlutzkrapfen (obdoba pirohov či raviol) a ďalšie tradičné dobroty.

Tradičné jedlo Hornej Adiže
Tradícia Törggelen (Zdroj: MGM Frieder Blickle)

Do oblasti Tre Cime/Drei Zinnen sa dá najrýchlejšie dostať autom – cesta z Bratislavy do malebnej obce San Candido/Innichen trvá necelých šesť hodín. Alternatívou je vlakové spojenie cez Rakúsko s prestupom v Linzi.


Chceš byť nonstop v obraze?

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame