#Timotej Starinský, ktorý vystupuje v ešportovom svete pod prezývkou Cristy obhájil titul v eFortuna lige v hre FIFA. Na Slovensku sa začal profesionálne venovať tejto hre ako prvý. Prvenstvo drží ale aj v iných smeroch v rámci ešportu na Slovensku.
Vyhral prakticky všetko čo sa mu v našej krajine ponúklo. Od minuloročnej eFortunaligy, cez menšie promo turnaje, až po SFZ eTrophy. Čo ho priviedlo na túto cestu, kam ho už zaviedla a kde vlastne smeruje, ti povie v našom rozhovore.
Ako si začínal s FIFOU?
Asi ako všetci, čo hrávali tradičný futbal a mali k dispozícii playko alebo počítač. Po tréningu, po večeroch sme s kamarátmi hrávali, či už online alebo jeden u druhého. Bola to akási náhrada klasického futbalu a zase niečo iné – hoci stále sme hrali to, čo sme mali radi. Navyše, bol som dosť náchylný na zranenia, takže som niekedy aj týždeň netrénoval. Vtedy má človek viac voľného času, ktorý musí nejako zaplniť.
Zistil si práve počas týchto hier s kamarátmi, že ti ide FIFA lepšie ako ostatným?
Možno som oproti iným hrával intenzívnejšie, to už neviem povedať. Bol som však aj veľmi súťaživý, takže som chcel vyhrávať každý jeden zápas. Asi preto som sa tak zlepšoval a nakoniec som bol lepší ako ostatní chalani. Hoci niekedy ma vedeli poraziť, čo mi doteraz dávajú zožrať.
Podporovali ťa rodičia?
Nepovedal by som, že ma rodičia podporovali, aspoň spočiatku nie. Skôr boli radi, že ma majú doma a nerobím vonku blbosti. Vtedy som mal 15 rokov, čo je presne ten vek, keď človek začína vymýšľať hlúposti. Takže mama bola nakoniec rada, že ma má na očiach (smiech).
Neskôr sa však na to začala pozerať inak. Pamätám si, že to bolo v momente, keď si mama prečítala nejaký článok v novinách o ešporte. Autor to očividne pekne vysvetlil, pretože odvtedy tá podpora len narastá. Samozrejme, platí to pre všetko, čo robím.
Hrával si niekedy aj iné hry?
Sem-tam som si zahral CSko s chalanmi. Dali sme si jednu alebo dve mapy a to stačilo. Potom som išiel opäť od myši a klávesnice k ovládaču. Navyše, iné hry mi príliš nejdú, takže radšej zostávam pri FIFE.
Kedy si začal hrávať seriózne, nie len pre zábavu?
Seriózne som hral vždy (smiech). Som fakt veľmi súťaživý, takže čokoľvek hrám alebo robím, chcem v tom byť najlepší. Ale rozumiem, na čo sa pýtaš. Začínal som s mini turnajmi, ktoré môže človek nájsť na rôznych stránkach po internete.
Prihlásiš sa a tentoraz hráš pre radosť, ale s vyšším nasadením, lebo už nestojíš proti kamarátom. Tvojím súperom je niekto, koho nepoznáš, tu už ide o akúsi prestíž. Postupne som si na týchto turnajoch našiel komunitu hráčov, najmä chalanov z Česka. Tam sa celý ešport rozbieha rýchlejšie a mali tam už niečo za sebou. Keďže som mal vtedy len 15 rokov, bol som rád, že mám s kým hrať na (dovtedy) najvyššej úrovni.
Kedy nastal zlom v tom, že si už nebol len obyčajný hráč. Keď si si začal uvedomovať, že FIFA ťa môže živiť?
Zlom nastal niekedy po maturite. Vtedy som ešte stále hrával klasický futbal, ale nonstop ma prenasledovali zranenia, ktoré sa vracali a už sa to nedalo vydržať. Preto som s futbalom skončil. A keďže som vedel, že viem hrať FIFU, a mal som po maturite veľa času, mohol som sa naplno venovať joyisticku.
Všetko bola pomerne príhodná zhoda náhod. V tom období sa začali vo väčšom rozbiehať turnaje aj na Slovensku, nielen v Čechách – tam boli často turnaje len pre Čechov. FIFA ma začala reálne živiť až v období maximálne tri roky dozadu.
V akých kluboch si hrával?
Najskôr som hrával za eSubu. Potom ma sponzoroval môj kamarát Denis Vavro, ktorého poznám ešte z môjho pôsobenia v MŠK Žilina. Denis nemal žiadnu značku, ani vytvorenú organizáciu. Jednoducho sa mu páčilo, čo robím, a chcel ma nejakým spôsobom podporovať, za čo som nesmierne rád pretože bez jeho podpory by som pravdepodobne nepokračoval ďalej. Neskôr ma oslovila FC Viktoria Plzeň a to bol prakticky môj prvý reálny angažmán, kde som mal aj zmluvu so všetkým, čo k tomu patrí. Naposledy som reprezentoval v drese SINNERS esports.
https://www.instagram.com/p/CVDtVnSgdy8/
Aký to bol pocit, keď ťa oslovila Plzeň?
Bolo to super! Jednoducho, ten pocit, keď si vás niekto nájde a uzná, že by ste mohli reprezentovať jeho klub. Navyše, bola to Plzeň, čo je poriadne veľké meno. Mierne ma to prekvapilo, ale zároveň som si ešte viac vážil, že sa mi ozvali v strede sezóny, čo nie je najjednoduchšie.
Keďže je všetko v plnom prúde, hráč sa musí zaradiť do systému za chodu, čo vždy nevyjde úplne podľa predstáv. Ale mne sa to podarilo, z čoho sa veľmi teším. Okrem toho tam hrá najlepší hráč Česka, takže som si mohol zahrať s absolútnou špičkou.
Spomínal si, že si hral aj za SINNERS. Aký je rozdiel medzi ešportovým klubom a tímom, ktorý je primárne zameraný na tradičný šport?
Vo futbalovom klube bude vždy priorita futbal. Tak to proste je a inak by to ani byť nemalo. Ešport je v týchto kluboch len ako doplnok. Ak sa darí klasickému futbalovému tímu, tak sa darí aj ešport sekcii. V žiadnom prípade to však neznamená, že by o mňa nebolo postarané. Práve naopak. Starali sa o všetko na najvyššej profesionálnej úrovni, akú dokázali ponúknuť. A tiež so mnou oslavovali úspechy, ktoré sme dosiahli.
Ak by si predsa len musel porovnávať?
Ak už musím, tak najväčší rozdiel vidím v réžii a znalosti toho, čo potrebuje ešport hráč. V gamingovom tíme, ako je napríklad SINNERS, vedia presne, čo potrebuješ. A to bez toho, aby si im to hovoril. Komunikácia je rýchlejšia a pohybuje sa okolo teba viac ľudí. Vysvetlím to na príklade: Na začiatku sezóny si hráč vo FIFE zostavuje ultimate team. Na ten potrebuje peniaze – na balíčky, z ktorých „padajú“ hráči.
Na zostavenie konkurencieschopného ultimate tímu potrebuje hráč minimálne 4 tisíc eur. Niekedy sú náklady aj vyššie. Tu sa dostávame ku komunikácii. Ľudia v rámci gamingového tímu dokážu poskytnúť prostriedky rýchlejšie a bez zbytočného vysvetľovania.
V tradičnom klube ide komunikácia cez viacerých ľudí, čo potom logicky dlhšie trvá. Osobne si myslím, že napríklad Slávia Praha má ešport sekciu ošetrenú veľmi dobre. Klub si tam najal externých ľudí z tohto prostredia, ktorí sa už v ešportoch pohybovali. Takže majú lepšiu predstavu o tom, čo je nutné a potrebné.
Vieš už pred sezónou povedať, ktorí hráči sú dobrí?
Po tých rokoch to už trochu tušíš. Celkovo platí, že hráči, ktorí sú dobrí v reálnom športe, sú dobrí aj vo FIFE. Navyše, dva týždne pred vydaním hry vyjdú aj hodnotenia hráčov. Hoci niekedy sa mi rozum pozastavuje nad tým, aké hodnotenia im dávajú po jednotlivých sezónach.
Musíš mať za sebou tím?
Vo všeobecnosti nemusíš mať za sebou tím, ale potom je to veľmi náročné. Sponzoring a ľudia, ktorí sa ti starajú o réžiu, sú nenahraditeľní.
Vieme, že si skončil so SINNERS. Čo sa stalo?
Korona bol najväčší problém. Kvôli pandémii bolo menej turnajov, čo mňa a aj celý náš tím mrzelo. Bol som tam však prvý Slovák, z čoho sa veľmi teším. Rozišli sme sa v dobrom a vždy budem na nich spomínať v najlepšom.
Obhájil si titul v druhom ročníku eFortuna ligy vo FIFE. Aký je to pocit?
Cítim sa absolútne perfektne. Súperi boli kvalitní, ale ja som bol sebavedomý. Veril som si celý čas a vtedy sa mi hrá lepšie. Napriek tomu, že som jeden finálový zápas prehral, nebál som sa o výsledok. Videl som, že som lepší. Budúci rok sa budem samozrejme opäť snažiť obhájiť titul. A vôbec by som nebol nahnevaný, keby sa mi podaril tzv. zlatý hattrick.
Čo budeš robiť po kariére?
Ešte sa nechystám končiť. Mám 24 rokov a ešte nejaký čas viem hrať na najvyššej úrovni. Aktuálne som voľný hráč, mám čas, takže som otvorený rôznym scenárom a ponukám od tímov. Samozrejme, mám v pláne rozbehnúť aj niečo svoje, stále v sfére ešportu a hre FIFA. Aktuálne sa však ešte chcem venovať profesionálnemu hraniu.
Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!
Zdieľať na
Zdieľaní