Počuli ste už niekedy o tom slávnom, mimoriadne dramatickom príbehu obchodníka Davida, ktorý býval často na cestách?
Dávno, ešte v roku 1991 bol David mimoriadne spokojný s tým, ako dopadlo rokovanie s klientom, aký biznis uzatvoril.
Do odletu mal ešte dve hodiny, preto si zašiel na pohárik do baru, trochu to osláviť.
Hneď ako ho dopil a bol pripravený vyraziť, oslovila ho atraktívna blondínka a spýtala sa ho, či ho môže ešte na jeden pozvať.
Síce ho to prekvapilo, ale vlastne mu to aj polichotilo, preto ponuku prijal. Žena teda išla k baru a priniesla ďalšie dva – jeden pre seba a jeden pre Davida. Štrngli si, pripili, a to bola posledná vec, ktorú si pamätal.
Keď sa David prebral, bol celý dezorientovaný. Nevedel, kde bol, ležal vo vani naplnenej ľadom, v nejakej hotelovej izbe.
Okamžite mu adrenalín vystrelil a začal sa okolo metať, čo sa to vôbec deje. Vedľa neho ležal papier, na ktorom bolo napísané: „Nehýb sa. Zavolaj záchranku!“
Zdvihol teda telefón, ktorý bol na tom odkaze položený a so skrehnutými prstami vyťukal 112-ku. Keď v rýchlosti opísal, čo sa stalo, operátorka mu pokojným hlasom, akoby tú situáciu zažila už niekoľkokrát predtým, povedala: „Pane, prosím vás, veľmi opatrne a pomaly si skúste nahmatať kríže. Cítite tam nejakú hadičku?“
David bol nervózny, ale urobil, čo povedala. Nahmatal si chrbát, a naozaj tam ucítil hadičku!
Operátorka mu ďalej povedala: „Pane, teraz je veľmi dôležité, aby ste nepanikárili. Pravdepodobne vám vyoperovail obličku, je to už niekoľký prípad tento mesiac. Záchranka je už na ceste, nehýbte sa!“
Možno ste už tento príbeh počuli v nejakej zmenenej verzii. Že sa to stalo kamarátovmu kamarátovi. Že to nebolo v bare, ale na letisku, alebo v hotelovej izbe, kam prišla objednaná prostitútka. A že to nebol David, ale Steve či Peter.
Avšak tri elementy majú vždy všetky verzie spoločné. Že tam bol nejaký drink, že sa potom zobudil v ľadovej vani a že mal vyoperovanú obličku, možno aj obe.
Je to všetko úplne jedno, pretože jediná vec, ktorá je na celom tomto príbehu pravdivá, je ten rok 1991. Je to totiž jeden z najstarších a najznámejších hoaxov, tzv. urban legends, ktorý sa do dnešného dňa šíri ústnym podaním alebo na internete.
Ale teraz si predstavte, že zavriete tento e-mail a pôjdete sa na hodinu poprechádzať, na obed, stretnutie, čokoľvek. Keď sa vrátite, zdvihnete telefón a zavoláte mame alebo kamarátovi.
Stavím sa s vami, že by ste im mimoriadne presne dokázali celý tento príbeh porozprávať. Možno by ste zabudli detaily, poplietli si mená a to, či bol v bare alebo na letisku. Ale na alkohol, vaňu, hadičku z chrbta a chýbajúcu obličku, na všetky tie dôležité veci, by ste si určite spomenuli.
No a teraz si to porovnajte s týmto príbehom, tentokrát nevymysleným, zo sekcie „O nás“ istého nemenovaného webu: „Myšlienke vzniku profesnej spotrebiteľskej organizácie predchádzala osobná skúsenosť s problematickou vymožiteľnosťou základných spotrebiteľských práv. Od roku 2012 sa tak dennodenne usilujeme o zlepšenie právneho postavenia, vymožiteľnosť práva a právno-finančnú gramotnosť slovenských spotrebiteľov nielen v legislatívnej teórii, ale najmä v praxi.“
Teraz sa choďte na hodinu poprechádzať a potom prerozprávajte, čo tá firma vôbec robí. 😊
Realita je však taká, že často idú firmy a ich predajcovia týmto druhým smerom. Nezaujímavým a komplikovaným.
Práve preto vám tak vrelo odporúčam – rozprávajte pútavé príbehy a používajte pritom taký slovník, že im porozumie aj 13 ročné dieťa. Slávne noviny The Wall Street Journal využívali takúto komunikáciu roky a výsledkom je predajný list, ktorý im vraj zarobil 2 MILIARDY (!!!) dolárov.
A aké príbehy rozpráva vaša značka?
Pekný deň.
Filip
Zdieľať na