Teleskop Jamesa Webba objavil najchladnejší ľad vo vesmíre: Ten ukrýva tajomstvo života obývateľných planét

Jemný, modrý oblak molekulárneho plynu vo vesmíre

Zo svetla vzdialených hviezd žiari modrý oblak molekulárneho plynu (Zdroj: NASA, ESA, CSA, M. Zamani ESA/Webb)

#Teleskop Jamesa Webba postupne odkrýva ďalšie a ďalšie tajomstvá z vesmíru. K jeho najnovším objavom patrí odhalenie najchladnejšieho ľadu vo vesmíre. Ešte zaujímavejšie však je, že v ľade našli základné stavebné kamene života.

Ľadové molekuly môžu vysvetliť, ako vznikajú obývateľné planéty

Vedci pomocou teleskopu pozorovali a zmerali najchladnejší ľad v najhlbších častiach medzihviezdneho molekulárneho oblaku. Zmrazené molekuly dosiahli teplotu mínus 263 stupňov Celzia a nová štúdia bola publikovaná v magazíne Nature Astronomy, o čom informuje Livescience.

Molekulárne oblaky sú tvorené zamrznutými molekulami, plynmi a prachovými časticami, ktoré slúžia ako rodisko hviezd a planét – zahŕňajúcich aj obývateľné planéty, ako je naša Zem. V najnovšej štúdii vedci použili infračervenú kameru teleskopu Jamesa Webba na skúmanie molekulárneho oblaku zvaného Chameleon I, vzdialeného asi 500 svetelných rokov od Zeme.

V tmavom, chladnom oblaku identifikovali zmrazené molekuly, ako karbonylová síra, amoniak, metán, metanol a ďalšie. Podľa vedcov, budú tieto molekuly jedného dňa súčasťou horúceho jadra rastúcej hviezdy a možno aj súčasťou budúcich exoplanét. Obsahujú tiež stavebné kamene obývateľných svetov – uhlík, kyslík, vodík, dusík a síru, čiže molekulárny koktejl známy ako COHNS.

Vedúca autorka štúdie Melissa McClure uviedla: „naše výsledky poskytujú pohľad na počiatočnú, temnú chemickú fázu tvorby ľadu na medzihviezdnych prachových zrnkách, ktoré vyrastú do centimetrových kamienkov, z ktorých sa tvoria planéty.“

Tajomstvá planét staré milióny rokov

Hviezdy a planéty vznikajú v molekulárnych oblakoch ako je Chameleon I. Počas miliónov rokov sa sformujú do masívnejších štruktúr a niektoré z nich sa zahrievajú, aby sa stali jadrami mladých hviezd. Ako hviezdy rastú, postupne zbierajú a nabaľujú viac a viac materiálu a stávajú sa horúcejšie.

Keď sa hviezda vytvorí, zvyšný plyn a prach okolo nej vytvoria disk. Táto hmota sa potom začne opäť spájať a potenciálne vytvorí väčšie telá a zo zhlukov sa môžu vytvoriť aj obývateľné planéty. Tieto pozorovania prinášajú nové poznatky o molekulách potrebných na vytvorenie stavebných kameňov života.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Prečo E.T. nezavolá na Zem? Ukecaní mimozemšťania možno len čakajú na ten správny okamih, kedy vyslať signál

Nové poznatky treba ešte preskúmať

Vedecký tím našiel aj zložitejšie molekuly, ktoré zatiaľ nedokáže špecificky identifikovať. Zistenia však dokazujú aj to, že zložité molekuly sa tvoria v molekulárnych oblakoch skôr, ako ich spotrebujú rastúce hviezdy.

Hoci výsledky prinášajú nadšenie, neviedli k objavu očakávanej vysokej koncentrácii COHNS koktejlu v tak hustom oblaku, akým je Chameleon I. Ako náš obývateľný svet získal svoje ľadové COHNS molekuly, je preto stále hlavnou vedeckou otázkou. Jedna z teórií hovorí, že boli doručené na Zem prostredníctvom zrážok s ľadovými kométami a asteroidmi.


Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame