V Tokiu bojuje naša štvorica fešákov na kajaku: Aké majú rituály pred štartom a prečo ich zachraňoval z vody čln?

Slovenskí rýchlostní kanoisti v Tokiu.

Slovenský štvorkajak na Olympiáde v Tokiu (Zdroj: instagram/denismysak_01)

#Slovenský štvorkajak odštartoval svoje súťaženie v Tokiu len pred pár hodinami. Naši rýchlostní kanoisti bojovali na 500 metrovej trati a podarilo sa im postúpiť priamo do semifinále, kde pôjde o veľa. Tím tvoria Denis Myšák, Erik Vlček, Samuel Baláž a Adam Botek. V unikátnom rozhovore so všetkými štyrmi reprezentantmi sme sa pýtali aj na to, čo radi zjedia po súťaži a aký zážitok je pre nich nezabudnuteľný.

(Ne)obyčajné rituály pred štartom

Kanoistika jednoducho Slovákom pristane. Všetci štyria členovia tímu to potvrdzujú svojimi výsledkami. Na konte majú dokopy niekoľko desiatok medailí z vrcholných európskych a svetových podujatí. Aj vďaka tomu si vytvorili svoje rituály, ktoré opakujú pravidelne predtým, než sa pripravia na štart. „Na preteky sa rád namotivujem dobrou hudbou,“ prezrádza Denis Myšák. Avšak pretekať by nemohol bez žuvačky. „Neviem, prečo je to tak, ale bez nej nie som v psychickej pohode. Hoci mám málo času a ešte nie som vo vode, vždy sa pre ňu vrátim,“ prezrádza Denis, ktorý má doma už jednu olympijskú medailu – striebornú z Ria 2016. Okrem toho Denis uspel aj v súťaži krásy – získal titul Mister Globe Slovakia a zúčastnil sa medzinárodnej súťaže.

Adam Botek a Samuel Baláž rozhodne tvrdia, že na súťaž by neprišli bez pádla. „Tiež musím mať svoju obľúbenú bielu šiltovku a slnečné okuliare,“ dopĺňa Adam. Skúsený slovenský reprezentant Erik Vlček, ktorý má doma medaily z troch olympiád, si napríklad oblečie tú istú kombinézu a ponožky na finále, ak mu priniesli šťastie v rozjazde. „V taške mi ale nesmie chýbať podložka na sedadlo, na ktorú som zvyknutý,“ dodáva.

Slaná odmena po výkone

Príprava na vrcholné podujatia nie je nikdy jednoduchá a špičkoví športovci si musia dávať pozor aj na to, čo zjedia. Kajakári sa preto po súťaži tešia aj na dobré a často nezdravé jedlo, ktorým sa môžu po výkone odmeniť. Naši reprezentanti sa zhodujú, že vhodnou odmenou je hamburger s hranolkami či pizza. „Ani ja nemám obľúbené jedlo, ktoré by som jedol vždy po súťaži. Ale nikdy nezabudnem na geniálne bryndzové halušky, ktorými sme začali oslavu striebornej olympijskej medaily v Riu,“ spomína Erik.

Radosť so záchrannou akciou

Súťaže sú plné emócií nielen pre divákov, ktorí s napätím fandia pri televíznych obrazovkách. Športovci musia zachovať chladnú hlavu a podať výkon, no ich radosť sa potom naplno prejaví. Svoje o tom vie aj Denis, ktorý zažil radosť zo striebornej medaily v Riu. „Juraj Tarr od radosti vyskočil v cieli na loď a tá, samozrejme, celá praskla a my sme sa vykúpali. Keďže sme však boli úplne vyšťavení, skoro sme sa utopili,“ spomína dnes s úsmevom. Záchranou im bol prasknutý kajak, ktorého sa Denis stihol chytiť a čakal na záchranný čln.

Podobný zážitok má aj Erik Vlček. „Raz som v návale radosti v cieli hodil pádlo pred seba a nechtiac som trafil do hlavy Peťa Gelleho a prevrátili sme sa. Úsmevné na tom je, že on si to vôbec nevšimol! Zistil to až na brehu zo spomaleného záberu,“ spomína slovenský športovec.

Adam Botek zažil radosť zo striebornej medaily v tomto roku už dvakrát. Na Európskom šampionáte v Poznani získal druhé miesto v dvojkajaku na 1000m a štvorkajaku na 500m. „Pre mňa je obľúbenou spomienkou zo súťaže práve výsledok, ktorý dosiahneme,“ hovorí dvadsaťštyriročný talent. Radosť z týchto výsledkov s ním zdieľal aj Samuel Baláž, ktorý s ním sedel v dvoj aj štvorkajaku. „Rád spomínam na dosiahnuté výsledky, ale ani tie zážitky na oslavách po pretekoch vôbec nie sú zlé,“ hovorí s úsmevom Samuel.

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame