#Netradičná rocková skupina Korben Dallas sa ti v tomto rozhovore predstaví v trošku inom svetle. Na zaujímavé a častokrát až poetické otázky odpovedajú členovia Juraj, Lukáš a Ozo jednotlivo a neraz i s príjemnou dávkou humoru.
Dozvieš sa, odkiaľ hudobníci čerpajú inšpiráciu, ako prebieha proces tvorby piesní či aké vtipné príhody už pozažívali počas svojich vystúpení. Avšak najdôležitejšou novinkou je práve album Deti rýb, ktorý si budeš môcť vypočuť už o malú chvíľu i naživo! Chlapi totiž vyrážajú na koncertnú šnúru po Slovensku! Ak ťa zaujíma, či Korben Dallas uvidíš koncertovať i vo svojom meste, určite čítaj.
Svojský mladý muzikant Hugo Hauskrecht: Hudba je moja droga
Korben Dallas je podľa mnohých veľmi nekonvenčná a inovatívna kapela, ktorá sa nebojí prekračovať hranice. Ako by ste sa však opísali vy sami?
Juraj: Naša hudba je, ako keď sa stretne fanúšik soulu, metalu a disca, a každý z nich sa snaží robiť zvyšným dvom radosť tým, že v rámci svojich možností hrá práve ich obľúbené štýly.
Čo je vašou inšpiráciou pri tvorbe hudby?
Lukáš: Pri písaní textov ma väčšinou motivuje akútna potreba dostať sa mentálne na nejaké iné miesto, než na akom sa práve nachádzam. A keď to príde, tak už ma inšpiruje takmer hocičo. Ako sa hovorí – topiaci sa aj slamky chytá. Ale inšpirácia sa občas trochu preceňuje. Mnohé texty, ale nakoniec aj hudobné nápady, sú skrátka odsedené, odpracované v pravom zmysle slova.
Ako by ste charakterizovali váš hudobný štýl? Stále využívate alternatívny rock alebo občas vkročíte aj do iných vôd?
Ozo: Dalo by sa povedať, že na našich posledných troch nahrávkach sa rocková skladba asi ani nenachádza. Čiže väčšinou plávame v iných vodách, z ktorých občas vkročíme aj do alternatívneho rocku.
Váš najnovší album nesie celkom netradičný názov Deti rýb. Prečo?
Juraj: Pretože moja, Ozova aj Lukášova mama sa narodili v znamení rýb. A ide to ešte ďalej – v znamení rýb sa narodili aj mamy troch vokalistiek, ktoré na albume spievajú, a Tomáša Slobodu, ktorý ho produkoval.
Deti rýb predstavíte aj na svojom turné po Slovensku. Kde všade sa na vás môžu tešiť vaši fanúšikovia?
Juraj: Začíname v Trenčíne. Pred týmto koncertom máme rešpekt, lebo je to prvá zástavka, navyše Piano Club je krásny priestor, len dosť veľký, tak nás musia fanúšikovia podržať. Ďalej ideme do Košíc do Tabačky. Pred koronou sme tam vždy mali veľmi pekné ženským jačaním a chlapským pokrikovaním nabité koncerty, tak uvidíme, ako to bude po tých rokoch. V Banskej Bystrici je Ozo doma, určite príde aj jeho mama, tak tam musíme zahrať dobre (úsmev). Potom ideme do bratislavského MMC, kde sa bude konať aj krst albumu. No a slovenskú časť končíme v Žiline.
Pieseň Roky a dni z tohto albumu znie ako veľmi trefný opis stereotypného života. Myslíte si, že občas nechávame svoje životy plávať v bezodných povinnostiach a všednostiach?
Lukáš: Patrím k fanúšikom rutiny a stereotypu, mám rád, keď má život poriadok a rámec, ten mi vytvára podmienky pre robenie nestereotypných a kreatívnych vecí. Skúsim športový príklad – aj najlepší hokej sa hrá, keď má ihrisko mantinely, zápas má jasne vymedzený čas a dodržiavajú sa spoločné pravidlá. V tomto pevnom rámci dokáže vyniknúť tvorivosť a zručnosť. Povinnosti a všednosti často otvárajú dvere k pochopeniu vecí lepšie ako rôzne umelé vzruchy. Aby sme sa vrátili k tomu hokeju – aj tam sú geniálne záblesky možné vďaka stovkám hodín rutinného opakovania a tréningu.
Vaše texty sa skutočne vymykajú konvenciám, výnimkou nie je ani EP s Anetou Langerovou. Ako táto spolupráca vznikla?
Ozo: Keď sme v roku 2015 pripravovali album Kam ideme, vedeli sme, že chceme využiť plnú silu orchestra a doplniť ho plnou silou hlasov. A takých silných hlasov, ako má Aneta, nie je v regióne veľa. Ale nejde zďaleka len o to, že vie zatlačiť. V tom čase vydala album Na radosti, ktorý nás veľmi oslovil. No a keď sme sa stretli, bolo jasné, že to je láska na celý život. S Anetou sme odvtedy viackrát vystupovali, krstila nám albumy a vždy sme sa bavili o tom, že raz musíme spolu spraviť niečo väčšie. A tak sme spravili. Žiaľ, celý projekt sa stal tak trochu obeťou korony, turné sa vôbec nemohlo konať. Ale ktovie, možno ešte príde čas vydať sa spolu na cesty.
Zahliadli sme aj cover na známu pieseň Chci zas v tobě spát od Davida Kollera či spoluprácu s českou kapelou Zrní. Vzťahy s našimi susedmi teda máte evidentne priateľské. Ako sa vám koncertuje v Česku?
Juraj: V Česku sa cítime veľmi príjemne, máme tam naozaj veľa priateľov medzi hudobníkmi. Aj publikum je naozaj výborné. Zároveň však platí, že už skutočne ide o dve samostatné krajiny, ktoré majú do veľkej miery úplne oddelené hudobné scény a fungujú tam iné veci. Máme veľké šťastie, že sa nám podarilo nájsť si tam svoje miesto.
Karnevalovala vrana – to bol album z roku 2013, ktorým ste sa dostali výraznejšie do povedomia. Čo z tohto albumu podľa vás zapôsobilo na poslucháčov?
Ozo: Nájsť recept na úspech je takmer nemožné a zanalyzovať ho spätne tiež nie je jednoduché. V našom prípade sa stretlo viacero vecí. Po prvom albume sme si viac ujasnili, akým smerom chceme ísť. Na nahrávanie sme sa spojili s Marekom Rakovickým a Erikom Horákom, ktorí tomu veľmi pomohli. Prešli sme do Slnko Records, ktoré malo vtedy veľmi silné obdobie a meno. Algoritmy sociálnych sietí vtedy ešte priali hudobným videám a neboli tak zahltené toxicitou. Čo je najdôležitejšie, podarilo sa nám spraviť veľa dobrých pesničiek.
Veľmi populárnou skladbou práve z tohto albumu je pieseň Otec. Jej tóny sú melancholické a myšlienky hlboké. Ako vznikala a aký odkaz ste touto skladbou chceli publiku odovzdať?
Lukáš: Táto pesnička prešla mnohými hudobnými aj textovými premenami, zďaleka to nie je ten prípad, že pesnička vypadla za päť minút hotová. Pôvodná verzia Otca bola v inom tempe, v inej nálade, slová sa menili do posledného okamihu. Vznikala teda celé mesiace a z veľkej časti je vydretá. Lebo, ako sa v nej spieva, vždy dalo by sa lepšie. Na druhej strane, niekedy si už potom treba povedať, že stačí. A toto je vlastne aj odkaz tejto piesne.
Juraj, tvoj hlas pôsobí naozaj upokojujúco. Stretol si sa už s viacerými komentármi tohto typu?
Juraj: Stretávam sa iba s komentármi tohto typu.
Podelíte sa s nami aj o nejaký komický či netradičný zážitok z koncertov?
Ozo: Raz sme hrali v Drienovskej Novej Vsi, v polovici koncertu vyhodilo elektrinu, tak som musel spievať ľudovky a pred oknom chodila krava (úsmev).
Na čo sa od vás môžeme tešiť v budúcnosti? Čo chystáte?
Lukáš: V poslednom čase prebrali iniciatívu dejiny, tie prichádzajú s novinkami častejšie ako my s albumami. Tak uvidíme, čo je v pláne a ako veľmi nás chcú prebrať z našich predstáv o rutine a štruktorovaní vlastného priestoru a možnostiach plánovania. Ak to bude možné, určite budeme veľa koncertovať a zrejme sa niekedy behom pár mesiacov začneme baviť o ďalšom albume.
Čo by ste odkázali všetkým, ktorí sa rozhodnú prísť na vaše turné?
Juraj: Príďte, kým môžete (úsmev).
Zaujal ťa tento rozhovor? Pre ešte viac noviniek sleduj Hashtag.sk
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní