#V dnešnom rozhovore vyspovedáme šikovného nekonvenčného hudobníka Huga Hauskrechta. Mladý, svieži interpret ťa nadchne nielen svojou hudobnou tvorbou, ale aj unikátnym pohľadom na svet či svojským humorom. Ak si Huga doteraz nepoznal, rozhodne čítaj.
Hugo Hauskrecht je pre mnohých zatiaľ pomerne neznámym menom vo svete hudby, stále však naberá na popularite. Vieš nám prezradiť, kedy toto meno vstúpilo na hudobnú scénu a aké boli tvoje začiatky?
Na začiatku mojej hudobnej tvorby som sa hlavne zaujímal o žánrovo dubstepovú hudbu a lá čistá „daj labku“ elektronika. Začal som moje výrastky odovzdávať svetu na Soundcloud a neskôr aj na platforme Spotify, iTunes a podobne. Neviem, ako sa úplne kategorizuje niekoho vstup na scénu, ale pre mňa to bolo asi vtedy, keď som spravil spoločne s Lyrikom a Rolandom Kánikom EP s názvom Sladkých 16.
Tvoju tvorbu by sme mohli opísať ako nekonvenčnú a sviežu, ako by si ale opísal svoj hudobný štýl ty? Kam sa chceš žánrovo zaradiť?
Úprimne neviem, ako by som sa kategorizoval, ale asi by som sa priradil k inštrumentálnej beat a niekedy aj hlas + elektronickej hudbe. Najviac ma na celom tomto procese tvorenia baví celkové komponovanie, nahrávanie alebo vyrábanie si zvukov. Hudba je pre mňa miesto, v ktorom sa môžem doslova vyblbnúť a nemusím sa držať už načrtnutých skíc, ktoré často počujem okolo seba.
Texty si tvoríš väčšinou sám alebo si necháš občas pomôcť či poradiť?
Texty si tvorím sám, ale keď mám v pesničke kamoša alebo aj dvoch, tak oni si tvoria texty už sami. Úprimne, texty mi moc nejdú, ale aj napriek tomu s nimi prichádzam sám, čo ma veľmi teší.
Vo svojej tvorbe si skutočne originálny. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu a čo pre teba znamená umenie?
Inšpiráciu často čerpám takmer úplne z hocičoho. Rozhovory, správy, internet alebo život ako taký. Inšpirácia mi prichádza pred dvere sama. Niekedy mám aj obdobia, kedy naozaj neviem, o čom tvoriť, ale to sa stáva raz za čas asi každému. (úsmev) Umenie je veľmi široký pojem a je to dnes takmer všetko. Ja sa osobne umelcom nenazývam a hudbu robím čisto zo zábavy a z emócií. Možno si tak nehovorím preto, lebo si často pod slovom umelec predstavím niekoho, kto nakreslí bodku a je to umenie. Nechcem však nikomu brať to, že nakresliť bodku nie je umenie, alebo je to zlé. Ja to však jednoducho robím zo zábavy. Je to moja droga. Častokrát proste len nemyslím na to, že tvorím umenie, ale hudbu.
Tvoj druhý album Stena je viac inštrumentálny, prečo si sa tentoraz rozhodol uprednostniť muziku pred textom?
Nikdy som poriadne nespieval a nepísal texty. Viac ma baví tvoriť hudbu alebo podklady ako také. Texty nikdy neboli mojou silnou stránkou. Keď tvorím nejakú pesničku, tak sa takmer nikdy nezameriavam na text. Lepšie sa mi niečo opisuje zvukom ako perom.
V albume spomínaš aj šikanu. Je to nejaká forma skrytého odkazu, alebo si chcel iba upozorniť na tento spoločenský problém?
V jednej pesničke s názvom Prechádzka je na konci audio záznam mojej kamarátky. Neviem, ako ona prežívala detstvo, ale pôvodne nebol zámer na niečo poukázať. Bola to ďalšia náhodná audio stopa, z ktorej som niečo vytvoril. Rád si nahrávam náhodne rozhovory alebo anekdoty.
Mal si niekedy obdobie, kedy si pochyboval, či sa tvoja tvorba bude páčiť aj ostatným? Ak áno, máš nejaké overené tipy, ktoré ti do života prinavrátia sebaistotu?
Určite áno. Takýto chrobák v hlave je niekedy peklom na zemi. Dodnes o tom pochybujem a som prekvapený, že niekto vôbec počúva moju hudbu, ale zároveň ma to veľmi teší. Snažím sa hlavne myslieť na to, že či už sa niekomu moja hudba páči alebo nie, tak ju aj tak tvorím z veľkej časti pre seba a nie pre poslucháča. Či už je hudba, ktorú spravím nepočúvateľná alebo faaaajn, tak ju tvorím pre svoju náplň.
Tvojím najpočúvanejším hitom je pieseň Sladkých 16. Prečo je podľa teba práve tento song najobľúbenejším?
Určite je to tým, že sa na nej podieľal Lyrik a má u mňa asi najlepší zvuk aj spolu s celým EP Sladkých 16. Je to proste kvalitka a dodnes si ju rád pustím.
Ak by si to mal zhodnotiť podľa seba, akú skladbu zo svojej tvorby najviac obľubuješ ty a prečo?
Asi tie, ktoré som ešte nezverejnil (smiech). Ale z toho, čo mám vonku, asi najviac obľubujem pesničku Mali sme sa stretnúť sami. Veľmi dobre sa mi na nej pracovalo.
Tvoja najnovšia skladba má názov Melóny, chystáš pre nás ešte nejaké ďalšie novinky?
Určite áno, chystám. Neviem upresniť, že kedy, ale snáď čo najskôr (úsmev).
Ak Hugo nie je hudobníkom, kým je?
Je to obyčajný lenivý chalanisko, ktorý si žije vo vlastnom svete. Robí, čo mu svet nakáže, a má sa celkom v pohodičke. Prechádza si obdobiami ako každý iný pubertiak (smiech).
Máš nejaké hudobné vzory? Kam by si sa chcel so svojou tvorbou posunúť o pár rokov?
Asi môj najväčší vzor je Marek Brezovský a hneď po ňom ide Zuzana Navarová s Nerezom. Neviem úprimne, kde budem o pár rokov, ale snáď ma život bude ďalej viesť k dobrej ceste. Nemám takmer nič špecifické v pláne a keďže som za svojich 5 rokov hudby preskúmal už veľa žánrov, tak mám pocit, že si ani neviem nájsť miesto. Raz je to rap, potom chcem spraviť niečo jazzové a často to končí pri elektronike. Mám to zatiaľ také rôznorodé (úsmev).
Nie je ľahké vstúpiť do sveta hudby. Máš teda nejaké rady pre začínajúcich underground hudobníkov?
Samozrejme. Treba tvoriť pre zábavu alebo pre pocit, nie však pre druhé alebo prvé miesto so zlatou medailou, ale to vie asi každý. Najlepšie je zdieľať svoju tvorbu s kamarátmi a spevňovať si kontakty s ostatnými hudobníkmi. Takmer každý začne na Soundcloude alebo na YouTube a neskôr prejde aj na iné streamovacie platformy. Treba tomu dať jednoducho čas a neustále získavať skúsenosti (úsmev).
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na