#Založiť kapelu nie je len o tisícoch fanúšikov, obrovských koncertoch, peniazoch a pozornosti médií. Svoje o tom vie aj skupina Hex, ktorá je na slovenskej scéne už viac než 30 rokov.
Počas troch dekád si stihli prejsť všeličím, na pódiu však pôsobia ako jedna rodina. Skladajú piesne, ktoré si hmkáš aj ty a občas ich nedokážeš dostať z hlavy. Jednou z najväčších skúšok bola nepochybne strata milovaného kamaráta a speváka kapely Petra „Ďuďa“ Dudáka. Hex sa ale vrátil, ich pesničky ľudia stále milujú a ako poctu nezabudnuteľnému spevákovi vytvorili koncert HEX pre Ďuďa. S lídrom kapely Tomášom „Yxom“ Dohňanským sme sa rozprávali o histórii kapely, aj o spomienkach na kamaráta, s ktorým založil kapelu ešte na základnej škole.
V jednom rozhovore ste spomínali, že s Ďuďom ste chodili do triedy už na základnej škole. Hovorí sa, že kapelu ste založili už vtedy. Ako to naozaj bolo a ako sa do kapely dostali ďalší členovia?
My sme sa s Ďuďom poznali od svojich dvoch rokov, bývali sme na Nezábudkovej ulici v Bratislave. On na desiatke a ja na šestke. Celu základnú školu sme chodili spolu do jednej triedy a medzi siedmym a ôsmym ročníkom sme založili kapelu HEX. Následne Ďuďo išiel na gymnázium, kde spoznal klávesáka Jožka Juričku. Ten do kapely priniesol bubeníka Peťa Slamena a ten zasa gitaristu Fefeho. Peťo hral s nami asi rok a potom ho vystriedal Tybyke.
Ako vznikol názov kapely?
Keď sme začali hrávať, vedúci v pionierskom tábore zahlásil, že to znie, ako hexenšus (vyskočená platnička) a názov kapely bol na svete. Neskôr sme ho skrátili na HEX a s ním fungujeme až dodnes.
Spája sa s Ďuďovým menom nejaká spomienka, ktorá sa vám okamžite objaví pred očami?
Jeho absolútny perfekcionizmus. Všetko v hudbe muselo mať svoje miesto a chcel od nás, aby sme čo najlepšie ovládali nástroje. Ale spomeniem si aj na jeho tanečné kreácie na rôznych akciách, v ktorých bol majster. A tiež na naše úplné začiatky, keď sme ešte skúšali v garáži Ďuďovho otca, až nám v jeden deň niekto napchal zápalky do zámku a bolo po skúšobni. (smiech)
Prvý koncert ste odohrali v roku 1990. Spomínate si ešte naň?
Áno, bolo to začiatkom roka 1990 v bratislavskom DK Lúky. Hrali tam s nami ešte kapely Komorné kvarteto a Kosa z nosa. Na tento koncert sme veľmi poctivo cvičili a myslím si, že sa vydaril. Bol vypredaný a my sme sa cítili ako ozajstná kapela. Vtedy sme ešte nemali slovenské texty a spievali sme takzvanou hatlaninou. A čo bola sranda, hneď po koncerte, keď odišli ľudia, sme priamo v sále nahrali svoju prvý demosnímok, ktorý sa začal šíriť raketovou rýchlosťou.
Je nejaká pieseň, ktorá sa vám rokmi „obohrala“ a už vás nebaví ju hrať? Prípadne taká, ktorú vás baví hrať aj po rokoch a stala sa vašou srdcovou záležitosťou?
V zásade hráme na koncertoch to, čo baví nás a aj nášho fanúšika. Za tie roky sme nahrali okolo 100 pesničiek a samotný playlist sa ustálil asi na 20 skladbách, ktoré rôzne variujeme podľa toho, aký koncert hráme. Ja osobne milujem pesničku Nikdy nebolo lepšie.
Koncerty boli dlho obmedzené, aký bol pre vás „popandemický“ návrat na pódiá? Nestratili ľudia chuť chodiť na koncerty?
Trošku s tým bojujú všetci interpreti, ale aj festivaly. Ľudia stratili návyk, ale mám pocit, že sa to pomaly začína naprávať. Osobne si neviem predstaviť život bez koncertov, kina, divadla. To je to, čo nám prináša do bežného života radosť. Teším sa z každého koncertu, na ktorom som, alebo ktorý hráme. Je to absolútne neopísateľný pocit – spojiť svoju energiu s energiou davu a nechať sa unášať.
Máte radi veľké koncerty na festivaloch, alebo skôr tie intímnejšie, akým bol napríklad aj minuloročný koncert pre Ďuďa? Aké máte na tento koncert spomienky?
Hrávame akcie od 50 ľudí až po koncerty, na ktorých je niekoľko tisíc ľudí. Nerobíme rozdiely a vždy do toho ideme naplno. Je pravda, že malý koncert ma inú energiu než veľký open-air, ale nás veľmi, veľmi baví hrať a sme vďační za naše skvelé publikum.
Čo vás motivovalo zopakovať tento koncert aj tento rok a prečo ste vybrali práve Banskú Štiavnicu?
Je to pre nás špeciálny večer. Ďuďo, tak ako aj my, miloval Banskú Štiavnicu a jej príjemný amfiteáter. Rád tu hrával, a tak sme sa rozhodli, že práve na tomto mieste budeme spomínať na nášho kamaráta spolu s našimi fanúšikmi. Ďuďo bol krásny človek, plný talentu a radosti z hudby. Jednoducho cítime, že si takýto večer zaslúži. Pozývame preto všetkých ľudí, ktorí majú radi Ďuďa a HEX, aby si prišli spolu s nami na neho zaspomínať.
Na čo sa môžu fanúšikovia kapely Hex tešiť na tomto koncerte?
Bude to mix pesničiek, ktoré hrávame bežne, ale aj starších vecí. A určite dôjde aj na jednu, dve novinky z nového pripravovaného albumu. Tešíme sa na tento večer, pretože to bude určite kúzelné ako po minulé dva roky.
Zdieľať na
Zdieľaní