#Mladá výtvarníčka Paulína Halasová má za sebou mnohé výstavy v štátnych galériách. Umeniu sa venuje väčšinu svojho života a jej tvorba sa formovala rokmi, ktoré maľovaniu venovala. Z nevinného hobby sa stala profesia a vášeň, ktorá ju dostala tam, kde je dnes. Prezradila nám aj to, čo sa ukrýva za kreatívnym procesom tvorby jednotlivých diel a ako pripravuje vlastné výstavy.
Si mladou začínajúcou umelkyňou, ktorá má za sebou pomerne dosť skúseností. Bol toto tvoj „detský sen“?
Bol to sen dospievajúceho dieťaťa. V puberte sa tvorba stala mojou vášňou. Venovala som jej dni aj noci. Keď si na to spätne spomínam, je pekné, ako človeka dokáže pohltiť nejaká činnosť. Toto obdobie by som prirovnala ku stavu zamilovanosti.
Časom zamilovanosť oslabne a v lepšom prípade vyzrie v lásku. Tak to bolo aj u mňa s tvorbou. Dnes sa venujem umeniu na profesionálnej úrovni, no už vnímam aj iné aspekty života.
Na tvojom Instagrame vidieť, že skutočne žiješ tým, čomu sa venuješ. Čo to pre teba znamená?
Znamená to pre mňa spôsob uvažovania. Kým som sa učila maľovať a objavovala som nové techniky, samotný akt maľovania ma veľmi bavil. Dnes už idem namaľovať obraz s istotou, že ho dokončím úspešne. Táto istota je v niečom nudná, objavovanie je zábava.
Momentálne si najviac užívam fázu uvažovania nad obsahom nových diel a najväčšie nadšenie cítim v momente, keď mi napadne jeho pointa. Nedokážem vytvoriť tému obrazu na počkanie – tie vznikajú v toku myšlienok počas dňa. Keď mi napadne, vytiahnem mobil a zapíšem si ju. Preto umenie nemá pracovnú dobu, človek ním jednoducho žije, stáva sa umením.
Ako vnímaš samotné umenie z pohľadu profesionálnej maliarky, ktorá sa radí medzi silnú generáciu mladých umelcov?
Z určitého aspektu ho vnímam ako repliku kvalitného kamaráta. Vieme s ním prežiť emócie, stotožniť sa s ním. Dokáže nás intelektuálne stimulovať a motivovať. Má schopnosť nás ovplyvniť, vieme s ním prežiť zábavu a vytvoriť si k nemu emočný vzťah. Najviac filmov som rozhodne videla v dobe, keď mi chýbali kamaráti.
Máš za sebou viaceré úspechy v podobe výstav a súťaží. Ktorý z nich považuješ za prelomový pre teba a tvoju tvorbu?
Každý jeden úspech ma teší. Som veľmi rada, že som vystavovala v mnohých galériách, kam moju tvorbu vybrali odborníci. Zoznámila som sa s mnohými jedinečnými umelcami.
Prelomová bola moja prvá výstava v Galérii Miloša Alexandra Bazovského. Vtedy som sa naučila, ako sa pohybovať v umeleckom svete. Avšak, vždy nešlo všetko podľa mojich prianí. Každý úspech je postavený na neúspechoch, z ktorých som sa potrebovala poučiť.
Na nedávnej výstave si prezentovala diela, ktoré vznikli počas jedného roka. Čo bolo na tomto procese najnáročnejšie?
Dizajn mentálnej mapy je výstava, kde postavy na plátnach nezobrazujú videnú realitu, ale mentálne stavy daných jedincov. Niektoré pocity sú nám také nepríjemné, že ich radšej odsúvame. No takto odsunuté si nás počkajú a vyvalia sa na nás v nevhodnej chvíli. Diela sa stavajú čelom k týmto pocitom a surovo, bez emócii, ich logicky analyzujú.
Najmenší obraz na výstave zobrazuje matku, ktorá zbalila svojej dcére veľký kufor, pretože ju veľmi ľúbi a posadila ju na vlak, ktorý sa točí v kruhu. Rodičia nás v dobrom úmysle nasadili do mentálneho kruhu, z ktorého len ťažko vysadnúť. Z psychologického vplyvu našich rodičov sa mnohokrát nedokážeme dostať ani v dospelosti.
Táto kolekcia obsahuje aj dvojmetrové obrazy, pričom každý sa venuje nevedomým traumám a negatívnym pocitom, ktoré analyzuje. Najťažšia bola práca s egom. Ono je príčinou, pre ktorú je nepríjemné pozerať sa do „zrkadla“.
Čo považuješ za svoju najväčšiu skúsenosť v tejto oblasti?
Tvorba je kreatívny proces, ktorý nekráča po vyšliapaných chodníkoch. Tento sled unikátnych mikroskúseností vytvára magický prežitok.
Kam by si sa ešte chcela posunúť vo svojej kariére?
Viac za hranice Slovenska, tu som už prešla väčšinu galérií. Obsahovo cítim, že sa stále posúvam. Diela reflektujú myšlienky, ktoré aktuálne riešim počas bežného dňa. V minulosti som v tvorbe analyzovala námety ako láska, toxické vzťahy, ženstvo, agresiu, manipulácie.
Posledný rok som sa zamerala na mentálne rodičovské a spoločenské dedičstvo, bludný kruh návykov a detské traumy. Je to pekná vizualizácia vývoja mojej osobnosti a vďaka obrazom si viem presne spomenúť, aké témy som žila v danom roku.
Ako vnímaš úroveň výtvarného umenia na Slovensku z pohľadu umelca?
Je na vysokej úrovni. Slovenskí vizuálni umelci sú veľmi šikovní. Keďže naše galérie nemajú problém zabezpečiť prepravu diel, naprieč našou krajinou sa prezentuje naozaj špičkové moderné umenie.
Aké predpoklady, okrem kreslenia a citu pre umenie, potrebuje podľa teba človek, ktorý chce byť umelcom?
Kreatívne myslenie a zanietenie sú dobrá štartovacia čiara na maratón umeleckého života.
Čo by si poradila našim čitateľom, ktorí by sa chceli uplatniť v tomto odvetví?
Viem, aký efekt majú nevyžiadané rady, a preto sa im vyhýbam. Rozhodne sa však teším na budúcich umelcov. Mladí ľudia vždy prinášajú nové myšlienky a pohľady na to, čo je umenie.
Čo považuješ za svoj najväčší kariérny sen?
Zvyknem mať obdobia, keď som nespokojná so svojou tvorbou. Tento stav ma poháňa vpred. Myslím si, že ma čakajú zážitky v umení, ktoré momentálne nie som ani schopná zadefinovať. Snažím sa rozmýšľať nad blízkou budúcnosťou. Jeden rok maximálne. Jeden deň je ideálny.
Takýto spôsob uvažovania mi pomáha nesnívať, ale uvažovať ako pracovať s mojimi reálnymi možnosťami. Moje myšlienky smerujú k vytváraniu kvalitného umenia.
Zdieľať na
Zdieľaní