#Vladimír Valovič tvorí už viac ako 15 rokov špeciálne efekty vo svetových hollywoodskych filmoch. Najskôr študoval v Londýne, kde neskôr aj pracoval. Časom sa dostal do Prahy, ale aj Kanady, kde tvoril špeciálne efekty vo filmoch ako Harry Potter, Aquaman, Justice League, Star Wars či Strážcovia Galaxie. V roku 2018 založil aj vlastnú školu Compozitive academy zameranej na výučbu kompozičných techník svetovej triedy s mnohými úspešnými študentmi.
V rozhovore nám prezradil, prečo niektorí ľudia pracujú pri produkcii filmu aj 20 hodín denne a či režisér často drasticky mení požiadavky na vizuál filmu.
Spolupracovali ste na mnohých svetových filmoch, vraj ste však najviac hrdý na zábery v blockbusteri Strážcovia galaxie 1. Prečo práve táto snímka?
Jednoducho, bavil ma najviac. Keď som pracoval na jednotke, prišiel som do kvalitného štúdia s dobrým supervízorom, kde všetko fungovalo. Mohol som sa sústrediť iba na konkrétne zábery. Pred filmom Strážcovia Galaxie 1 som pracoval v Prahe, kde som robil zábery do reklám, v ťažších podmienkach a bol som nútený sa vynájsť.
Zrazu som prišiel do štúdia, kde boli podmienky oveľa lepšie a skoro ideálne, všetko fungovalo. Nemusel som opravovať prácu po niekom druhom, ale mohol som sa sústrediť len na svoju prácu. Zábery a farby boli dokonalé a sadli mi.
Na začiatku ma kolegovia vystrašili, keď tvrdili, že môj supervízor Jonathan Faulkner, ktorý bol dokonca nominovaný na ocenenie, je prísny. On ma však pred všetkými ostatnými kolegami pochválil a dal mi veľmi pekný, pozitívny feedback. Sadol mi, aj keď sa ho, paradoxne, všetci ostatní báli.
Nie je to príliš stresujúce, keď máte pred takouto váženou osobnosťou predstaviť svoju prácu?
Ani nie, ale v štúdiu vždy trvá niekoľko dní či týždňov, kým spoznáte, čo má supervízor rád a pochopíte, čo od vás chce. Každý supervízor je iný, jeden napríklad chcel, aby sme zábery prefarbovali, iný zas nechcel takmer nič meniť.
Dôležité je ho pochopiť a potom ide o veľmi dobrú spoluprácu. Prvé dni si chcete urobiť dobré meno. Keď to vyjde, tak vám neskôr dajú oveľa ťažšiu prácu. Ak meníte štúdiá, tak si musíte pred každým obhájiť svoju prácu. Navyše, junior to má oveľa ťažšie ako vedúci.
Pracovali ste pre rôzne štúdiá. S ktorým to prebiehalo najlepšie?
S Framestore v Londýne, kde som pracoval na vojnovom filme Lincoln, sci-fi trileri Gravity a na Strážcoch galaxie. Vyhovoval mi tím aj supervízor, s ktorým som pracoval. V tejto brandži je dobré, ak človek nemení rýchlo supervízora a zostane pracovať na projektoch dlhší čas s jedným a tým istým. Okrem toho sa mi dobre pracovalo aj v MPC, ktoré však vo Vancouveri zavreli pár mesiacov po tom, čo som odišiel, a už je iba v Londýne. Začali outsourcovať prácu v Indii.
Ak premiestnia filmové štúdio do Indie, tak sa zníži kvalita filmov?
Určite. Deje sa to už dlhšie. Compositori (ľudia, ktorí vytvárajú konečný obraz snímky, záberu alebo sekvencie vo filme, pozn. red.) v Indii sú veľmi nekonzistentní, každý záber vyzerá inak.
Ide však iba o moju skúsenosť, nemusí to byť vždy tak. Keď som napríklad pracoval na filme Do posledného dychu, kde som vytváral zábery s vytryskujúcou vodou, tak sme spolupracovali práve s indickou pobočkou. Ja som im popísal, ako majú Chrisovi Pineovi vytvoriť špeciálny efekt na ruku, pričom som v programe ruku zakrúžkoval oválom. Indická pobočka nám vytvorila doslova špeciálny efekt oválu, nie ruky.
Indovia robia presne to, čo im poviete, preto musíte detailnejšie popísať, čo chcete. Vtedy som sa na tom zasmial. Je však rozdiel, s akým Indom spolupracujete. Mám kamarátov Indov, ktorí sú, naopak, veľmi šikovní.
Pracujete so špeciálnymi efektmi viac ako 15 rokov. Ak by ste mali porovnať tvorbu špeciálnych efektov a záberov vtedy a teraz, čo sa zmenilo?
Zažil som ešte starých supervízorov, ktorí ma veľa naučili, dnes už však nepracujú vo filmovom priemysle. Generácie, ktoré prišli po nich, majú úplne iný pohľad na fungovanie, chceli by byť seniormi po roku, čo vtedy nebolo bežné. Nechcem ich však hádzať všetkých do jedného vreca, ale moja skúsenosť je taká, že mladí by chceli všetko hneď.
Prečo je to tak, je to spôsobené aj rýchlou dobou, ktorú v súčasnosti žijeme?
Určite áno. Ja som začínal ako grafik v roku 2002, doba bola vtedy úplne iná. Zarábal som oveľa menej a bol som rád, že si zarobím aspoň niečo. Nekúpil som si laptop či lepší telefón, dnes mladí robia presný opak a aj tak im to nestačí.
Doba je tak nastavená, aby sme míňali čo najviac, a preto chcú mladí veľa zarábať. V minulosti sme si na nejakú drahšiu elektroniku dlhšie šetrili, nekúpili sme si ju hneď z prvej výplaty. Myslím si, že ak človek v 20 rokoch zarába sedemtisíc mesačne, tak ide o prehnane veľkú sumu, pretože ako senior už nebude mať kam platovo stúpať.
Keď už ste spomenuli plat, koľko si môže začiatočník v compositingu zarobiť v súčasnosti?
Dôležité je, koľko je ponúk v danom čase. Teraz napríklad filmové štúdiá zháňajú zamestnancov, avšak počas covidu to bolo naopak. Posledný rok či dva vizuálni tvorcovia zarábali tak, ako napríklad v Kanade ešte v roku 2016. Juniori začínajú na 1200 až 1800 eurách, seniori majú viac, od 5-tisíc až 9-tisíc eur a supervízori aj viac. Ak má človek nejakú reputáciu vo filmovom priemysle, tak zarobí dosť. Ide však iba o pár desiatok, možno stoviek ľudí na svete.
Ako spolupracujete s filmovými produkciami, oslovujú vás alebo si ich vyhľadávate a ponúkate im svoju prácu?
Už mám nejaké renomé, takže ma oslovujú s ponukami. Napríklad, pri tvorbe filmu Strážcovia galaxie 2 som nemal ani pohovor, rovno ma vybrali. Bol som na drinku s kolegami, keď ma zastavil supervízor, ktorý vedel o mne od môjho bývalého kolegu a ponúkol mi spoluprácu.
Nemal som žiadny pohovor, stačil mu pozitívnu spätnú väzbu od ľudí, ktorým dôveroval. Takto to funguje, ak má človek 10 rokov praxe. Oznámi recruiterovi, že je voľný a on mu vyhľadá nejakú prácu. Seniorov v oblasti compositingu je iba niekoľko stoviek po celom svete, preto nesmiete robiť nič zlé.
Akým spôsobom sa teda môže do celej brandže VFX dostať junior?
Je to zložité, ja som napríklad študentov môjho kurzu prijímal do jedného poľského štúdia, v ktorom som robil vedúceho. Prijali ich aj ďalší dvaja kolegovia a nechali si ich aj vtedy, keď sa prepúšťalo, lebo boli skutočne dobrí. Nikdy by som však neodporučil niekoho, kto nerobí kvalitnú robotu.
Občas však príde doba, keď štúdiá potrebujú veľa ľudí, vtedy má šancu uplatniť sa aj absolvent. Môžu začať menšími projektmi, napríklad reklamami, a postupne sa vypracujú. Ja som skončil školu počas hospodárskej krízy v roku 2008, nenašiel som si prácu Londýne, ale v Prahe.
Tejto práci sa venujete už dlhé roky, nastalo vo vašom živote obdobie, keď vás prestala baviť a nevideli ste v nej zmysel?
Stále mám k vizuálu veľmi blízko, nikdy nebudem robiť niečo úplne iné, vždy to bude niečo kreatívne. Avšak, v roku 2016, keď som založil školu compostingu, tak som intenzívne točil videá a pracoval na jej propagácii po práci niekoľko hodín denne. Dnes by som to už nedal.
Mali ste obdobie, keď ste chceli vykonávať úplne inú profesiu?
Áno, compositing ma síce stále živí, avšak zároveň robím aj iné veci. Momentálne som na Slovensku a učím sa nové veci. Po 20 rokoch na počítači mám síce stále vášeň robiť na filmových efektoch, avšak kombinujem ju s niečím iným, aby ma to neprestalo úplne baviť.
Učím sa nové veci, napríklad o statike, pracujem okolo domu – staviam a podobne. Dvadsať rokov som robil špeciálne efekty a už nie som taký zapálený robiť túto prácu ako na začiatku.
V čom je samotný compositing náročný?
V tom, že nemáte jasne definované, čo máte spraviť. Nezoberiete iba nejakých panáčikov – napríklad Hulka, ktorý rozbíja nejakú budovu. Nepracujete len na tých cool záberoch či explóziách, ale musíte vymyslieť, čo vlastne daný klient chce. Zábery v Strážcoch Galaxie či Lincolnovi boli jasné – majú vyzerať čo najviac realisticky, nemám tam veľmi čo vymýšľať.
Avšak, napríklad pri Justice League som robil vedúceho a mal som na starosti záverečnú bitku v meste, v ktorej bojovali všetci superhrdinovia. Išlo o veľmi náročné zábery, takmer všetko bolo generované počítačom. Mali sme vytvoriť tmavý záber, lenže nečakane zomrela režisérova dcéra, preto sme na mesiac tento projekt zastavili. Režisér odstúpil a prišiel nový, ktorý pracoval paradoxne na Avengers od Marvelu.
Začali do filmu pridávať viac farieb, zrazu spravili z nočnej, tmavej sekvencie farebné zábery alebo chceli vulkanickú oblohu namiesto temnej. Všetko som musel prerobiť s modrými bleskami a oranžovou oblohou. Oni však nepovedali presne, ako má konkrétny záber vyzerať, iba to, že chcú vulkanickú oblohu, kde na konci ešte začali vyrastať kvety a celé to bolo hrozne gýčové. Presne som vedel, ako zareagujú diváci na tieto záverečné zábery, nepáčili sa im.
Išlo o špecifický prípad, keď sa zmenil režisér. Deje sa však často, že režisér drasticky mení požiadavky na vizuál filmu?
Občas áno, zažil som to vo filme Hon na čarodejnice s Nicolasom Cageom. Pripravované filmy sa totiž púšťajú testovacím divákom a keď nedostanú takú odozvu, akú si predstavovali, tak ich potom na záver ešte zmenia. Najskôr chceli dať na začiatok nejaký prológ, čo diváci asi neocenili. Na zelenom pozadí neskôr dotáčali nové scény.
Potom chceli, aby sa na začiatku čarodejnica v kláštore premenila na démona. Ak však na poslednú chvíľu niečo rýchlo vymýšľajú, mám pocit, že film v konečnom dôsledku nie je taký dobrý, ako mohol zo začiatku byť. Aj v Strážcoch galaxie režisér menil mnoho záberov – napríklad v dvojke s jaskyňou, ktorá zo začiatku bola úplne biela.
V jednom filme, na ktorom som však ja nepracoval, dokonca menili šesť mesiacov mnohé zo záberov, pričom stále neboli spokojní. V seriáli Doctor Strange som tiež menil scénu, kde Benedict Cumberbatch trénuje svoje superschopnosti v kláštore. Už sa blížil deadline, ale producenti neboli spokojní s niektorými dialógmi, preto ich museli herci nanovo prehrať. T
ento záber najskôr natočili v nejakom kláštore, avšak potom ho znovu nahrali na zelenom pozadí a my sme v konečnej postprodukcii dotvárali celú scénu umelo. Marvel bol napríklad známy tým, že najprv otestovali, ako na konečnú fázu filmu reagovali diváci. Ak neboli spokojní s ich reakciou, tak ho potom v postprodukcii prerábali. Ide o veľký problém, pretože ľudia v postprodukciii potom robia aj 20 hodín denne.
Zažili ste takúto dlhú pracovnú dobu aj vy?
Áno, bolo úplne bežné, že som robil často aj 90 až 110 hodín týždenne. Išlo o bežný pracovný týždeň.
Nepredĺži to potom dátum vydania filmu?
Ťažko povedať. Niekedy sa to nestane. Od kolegov som počul príhody o tom, ako v Hobbitovi režisér Peter Jackson menil záber tri dni pred premiérou v kinách. V postprodukcii museli za 24 hodín vytvoriť úplne nový záber. Niekedy sa však vydanie filmu posunie, bolo to tak aj v prípade Honu na čarodejnice. Závisí to od toho, o aký veľký filmový trhák ide.
Ak už majú zarezervované kiná na určitý dátum pre nový film, tak už nemôžu posunúť dátum vydania. Stáva sa však aj opak, že máme nejaký kratší deadline, pretože tam chcú mať ešte nejakú časovú rezervu na vylepšenie. Ja idem na 200 percent a vždy sa snažím všetko spraviť perfektne. Keď mi potom povedia, že ešte mám napríklad ďalších desať dní k dobru, tak už nemám energiu.
Potom sú populárne filmy na streamovacích službách ako Netflix, HBO Max, Amazon Prime a podobne. Myslím si, že ak by na týchto platformách vyšiel film o pár dní neskôr, tak sa nič nestane, ako keď už máte na normálny film zabookované celé kino. Je to podľa mňa oveľa lacnejšia záležitosť ako sťahovať film z kín.
Kiná však už teraz nahrádzajú práve streamovacie služby, ktoré ste spomínali. Ako práve ony zmenili filmovú produkciu?
Pred pár rokmi by som neveril, že sa môže niečo také udiať. Streamovacie služby sa snažia pomaly na každý film, ktorý bol kedysi trhákom, vytvoriť remake v podobe seriálu. Pán prsteňov, Avatar, čakám, kedy príde seriál Matrix. Tam dokážu dej viac rozvinúť.
Prečo vznikajú z filmových trhákov o niekoľko desiatok rokov remake seriály či filmy?
Sčasti chápem, prečo to robia. Ja som napríklad vyrástol na seriáli Winnetou a rozhodne by som si nepozrel jeho remake. Chcú ďalšej generácii priblížiť nejaký dobrý film spred dvadsiatich rokov. Preto ho musia nanovo natočiť, lebo mladšie publikum si starý film nepozrie. Posledná časť Harryho Pottera? Dary smrti 2, sa natáčala v roku 2010. O pár rokov už ďalšia generácia nebude pozerať 30 rokov starý film.
Každých 20 či 30 rokov sa budú robiť remaky, aby sa ďalšia generácia o tých filmoch dozvedela. Možno si potom pozrú aj tú originálnu verziu. Je oveľa jednoduchšie prerobiť film s vysokou sledovanosťou, ako vytvoriť nový. Aj za cenu, že pokazia legendu.
Ste tiež zakladateľom online školy Compozitive, kde učíte študentov vytvárať špeciálne efekty. Majú mladí ľudia potenciál v tejto oblasti? Predsa, vedia viac pracovať s modernými technológiami…
Áno, mám pocit, že majú všetko ako na podnose. Avšak, je úplne bežné, že čím to človek má v živote ťažšie, tým si prácu viac váži. Všimol som si to na ľuďoch z Kanady, ktorí nemali takú veľkú motiváciu pracovať ako napríklad my Slováci.
Ak chcel byť Slovák senior compositor, musel pracovať dvakrát toľko ako napríklad Kanaďan. Aj ja som najskôr pôsobil v štúdiách na Slovensku, v Čechách či v Londýne, ten Kanaďan to má oveľa jednoduchšie, pretože odtiaľ pochádza, vyštudoval tam a odvtedy robí v štúdiu. Najhoršie to majú Indovia či Afričania, ktorí sa do hollywoodskej produkcie dostanú ešte ťažšie ako Európania.
Kurzy vediete v slovenčine?
Áno, máme študentov Slovákov a Čechov. Skúšal som ich nahrať aj v angličtine a bol by to skvelý biznis, pretože o rok neskôr prišiel covid a všetci študovali online. Potom som to stopol, pretože vám môže napísať hocikto s tým, že sa chce učiť základy špeciálnych efektov. Už len na Youtube zdieľame showrealy všetkých ročníkov, kde mi písali rôzni Indovia, Nemci či Francúzi so záujmom o kurz.
Indovia však nepíšu zdvorilostné emaily, ako napríklad my, Slováci, napíšu iba „How much“ a to je všetko, prípadne to napíšu ešte vo svojom jazyku. Prestal som ich ďalej zdieľať v angličtine, pretože mi písalo veľa takýchto zvláštnych ľudí. Chcem mať iba študentov, ktorí o compositing majú skutočný záujem.
Spomeniete si na niektorých študentov, na ktorých ste najviac hrdý?
Z prvých troch tried ich bolo najviac, neskôr oveľa menej. Samozrejme, aj moja energia časom klesala a kurz som chcel mať iba na pár rokov, nepredpokladal som, že oň bude veľký záujem a bude pokračovať. V začiatkoch som na ňom veľmi pracoval, časom som už nemal rovnakú energiu či prístup v neskorších ročníkoch.
Pred koronavírusom sme mali živú komunitu, stretávali sme sa v jednom meste, čo sa po korone zmenilo. S desiatkami mojich študentov som však stále v kontakte a sú veľmi šikovní. Minimálne traja pracujú ako supervízori, jeden z nich je dokonca v Kanade. Jeden pracoval na Pirátoch z Karibiku 5, pričom môj kurz navštívil už ako stredoškolák. Teraz pracoval na Pánovi prsteňov, najnovšom filme Top Gun či pokračovaní série Game of Thrones: House of the Dragon. Viacerí moji absolventi sú šikovní.
Máte momentálne rozpracovaný nejaký projekt?
Venujem sa reklamným spotom aj animáciám v reklamách na produktoch rôznych svetových značiek. Nadnárodná firma napríklad natočí reklamný spot, avšak potom potrebuje vymeniť produkt za niečo lokálne. To je mojou prácou, vymeniť ho za iný. Stále však pracujem ako supervízor, aj ako produkčný. Pripravuje sa jeden slovenský film, ktorý budú točiť najskôr o rok, len teraz riešia scenár. O chvíľu by mali rozhodnúť, či na ňom budem pracovať aj ja.
Chápem, že nemôžete povedať detailnejšie informácie o tomto filme. Prezradíte nám aspoň, o aký žáner pôjde?
Taký, aký sa na Slovensku ešte netočil, bude obsahovať aj prvky sci-fi. Už sa vyskladal aj štáb, takže by sa teoreticky mohol točiť už budúci rok.
Mám pocit, že sa slovenská filmová produkcia v posledných rokoch zlepšuje. Aký máte na ňu názor vy?
Zlepšuje sa, avšak stále ide o rovnakú tému – mafiánsko-politickú. Ja s ňou nemám problém, ide vcelku o moju obľúbenú tematiku. Nikto však s ničím iným nepríde. V Čechách sú režiséri oveľa odvážnejší, napríklad minulý rok natočili sci-fi film Bod obnovy.
U nás však nie je problém s peniazmi, tie by sa našli, ale s ich návratnosťou. Slovensko je malé, sci-fi je drahý film, ktorý by ani nezaplnil kiná. Možno by slovenskí režiséri mohli natočiť film v angličtine, aby bol medzinárodný. Poľsko má veľmi zaujímavú filmovú produkciu, aj na Netflixe je veľa nových dobrých, poľských filmov či seriálov. Európa sa však USA vo filmovej produkcii nevyrovná.
Zdieľať na
Zdieľaní