#Videá urbexera Marcelita Rečinského sú mimoriadne obľúbené. Spolu s parťákom sa pravidelne vydávajú do opustených budov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Videá, ktoré nájdeš na jeho YouTube kanáli, ti predstavujeme aj na našom webe pod tagom #urbex. Na ktoré miesta by sa Marcelito neodvážil ísť a prečo sa rozhodol začať s tvorbou videí? Aj to sa dozvieš v tomto rozhovore.
Toto ešte žiaden Slovák nespravil! Dvojica chce prejsť Patagóniu na zvláštnom dopravnom prostriedku
Čo ťa inšpirovalo k tvorbe urbexových videí?
K tvorbe urbexových videí ma viedla história. Ako isto viete, každé miesto má svoju minulosť. Urbex je pre mňa ako dejepis v škole, len s tým rozdielom, že sa nachádzam napríklad na nejakom opustenom mieste, o ktorom možno niekto číta alebo pozerá video. Ja sa však môžem reálne dotknúť tých vecí, vidieť to na vlastné oči, predstaviť si na mieste, kde čo kedysi bolo, ako to fungovalo. Mojou inšpirácia je to, že môžem cestovať, objavovať, a najväčšiu radosť mám, samozrejme, z toho, keď ma oslovia ľudia, že videli moje video z miesta ktoré zažili v časoch, keď ešte fungovalo.
Ako sa dozvedáš o nových miestach?
Väčšinou, keď vidím v urbex skupinách fotku alebo video, začnem pátrať, kde sa miesto nachádza. Alebo si len tak googlim, napríklad opustené miesta alebo bývalé inštitúcie v konkrétnych mestách, vyhorené budovy a podobne. Je dôležité ovládať kľúčové slová na vyhľadávanie. A, samozrejme, sú aj fanúšikovia, ktorí posielajú svoje tipy.
Môže robiť urbexera ktokoľvek?
V podstate sa môže urbexu venovať hocikto, vlastne každý, koho zaujímajú opustené miesta. Sú ľudia, ktorých zaujíma história, a potom zase ľudia, ktorí len hľadajú miesta na fotenie zaujímavých fotiek či výrobu videoklipov.
Nebojíš sa cestovať na neznáme miesta sám?
Dôležitá je bezpečnosť, mať dostatok svetla, pevnú obuv a nechodiť len tak naslepo. Zistiť si niekoľko informácií dopredu sa vždy oplatí. Síce bezdomovci a feťáci sú v opustených miestach už prakticky raritou, človeka môžu prekvapiť aj iné nepredvídané veci. Moje prvé a zásadné pravidlo znie: Nikdy na žiadne opustené miesto nechoď sám!
Od roku 2017, odkedy sa venujem tejto záľube, chodím s parťákom Petrom Billým a v poslednom čase aj s Ivanom Donovalom. S Petrom sa nám raz stalo, že po nás začali na opustenom družstve strieľať poľovníci z brokovnice. Mysleli si totiž, že sme divá zver.
Ktoré miesto v tebe vyvolávalo najväčšiu hrôzu? Sú aj také, ktorým sa vyslovene vyhýbaš?
Najväčšiu hrôzu vo mne vyvolala opustená výrobňa liekov na Slovensku. Toľko chemikálie a rôznych jedov nechať v budove len tak voľne pohodené na pospas osudu som ešte nikde nevidel. Bol som asi v 350-tich budovách a iných opustených miestach, ale nikdy som nebol v bani. A ani sa nechystám. Podľa mňa sú bane nebezpečné najmä kvôli možnému nahromadenému CO2 (oxidu uhličitému, pozn. red.), ktorý dokáže vyvolať stratu vedomia, ba človeka aj zabiť. Netvrdím, že sa nedá ísť do bane aj bezpečne, existuje mnoho prístrojov na meranie týchto hodnôt, ale bez nich by som tam nevkročil.
V decembri 2021 ti YouTube nečakane zrušil tvoj kanál. Čo sa stalo stalo?
Najprv to bol šok. Díval som ako puk, že čo sa deje. Až po viacerých pokusoch o prihlásenie mi došlo, čo sa vlastne stalo. Jediná možnosť, ktorá sa objavila, bolo odvolanie. To som, samozrejme, hneď poslal, no Google sa mi vyjadril, že kanál ani účet mi už neobnovia.
Poprosil som ich aj o vyjadrenie, čo sa vlastne stalo a čím boli porušené pravidlá, keďže nikdy predtým som nemal žiadnu sankciu za porušenie, ani strike, dokonca aj takzvaný žltý dolár (ziskovosť kanála, pozn. red.) som vyriešil. Všetku tvorbu som mal vhodnú na speňaženie. Žiaľ, doteraz som bez konkrétneho vysvetlenia.
V tvorbe pokračuješ na novom účte. Bolo ťažké vybudovať si novú základňu sledovateľov od nuly?
Už dávnejšie som si založil alternatívny kanál, kde som plánoval vydávať len komentované videá. A tak teraz poslúžil ako nový. Najprv som napísal Ivanovi Donovalovi, či by mohol cez jeho kanál informovať ľuďí, že čo sa stalo. Dá sa predpokladať, že ho sledujte minimálne každý druhý môj fanúšik. Predsa len, s ním som toho už tiež veľa pochodil a objavil som sa aj v niekoľkých jeho videách, do ktorých mu tiež robím hudobné podklady.
Už 3 hodiny po zverejnení informácie som prekročil hranicu tisíc odberateľov. Takže to fungovalo. Rýchlo sme sa dostali na 2000. Teraz je dôležité pre vstup do partnerstva na speňaženie získať 4000 prehratých hodín, k čomu sa už taktiež blížime.
Myslíš, že sa takáto komplikácia v budúcnosti môže opakovať?
Jasné, že môže. Musíme si v prvom rade uvedomiť, že urbex ako taký je a aj bol vždy vstup na cudzí pozemok. A v neposlednom rade spoločnosť Google neustále aktualizuje svoje pravidlá pre tvorcov obsahu.
Dokáže ťa tvorba urbexových videí uživiť, alebo máš aj iné zamestnanie?
Uživiť ma to nedokáže. Nevravím, že som z toho nemal ani cent, ale vzhľadom na to, aká sme malá krajina, tak je to zhruba 1 euro na 1000 zobrazených reklám. Niekedy viac, niekedy menej. Každé zarobené euro sme vrátili vždy naspäť do tvorby. Keď sa vyzbieralo viac, s parťákom Petrom sme si vždy naplánovali nejaký výlet na celý víkend a minulo sa to buď na cestu alebo na hotel. Ako každý normálny smrteľník, aj ja musím chodiť do práce. Videá na YouTube točím len ako záľubu a urbex je pre mňa osobne taký chvíľkový útek z reality aj menší relax.
Chcel by si ísť v budúcnosti pátrať po opustených miestach aj do vzdialenejších krajín?
Každý rok chodím do Česka a do Maďarska. Možno sa raz vyberiem do Severnej Kórey, ale nie urbexovo. Tá krajina ma veľmi zaujíma a napozeral som si o nej aj dosť veľa dokumentov. Chcel by som ju vidieť a zažiť aj naživo.
Zdieľať na
Zdieľaní