#Michal Adamík je umelec, ktorý spája robotiku a umenie. V súčasnosti pôsobí na Slovenskej technickej univerzite (STU) ako vyučujúci, kde svojich študentov učí používať robotické rameno na kreslenie. On sám pomocou neho tvorí originálne obrazy.
Robot kreslí rôzne čiary, Michal mu prikazuje, ako sa má pohybovať. Podobným spôsobom funguje aj 3D tlač. Rozdiel je v tom, že tlačiareň funguje pomocou pixelov, pričom robot tvorí analógové čiary. Viac nám Michal o tomto zaujímavom procese prezradil v rozhovore.
Robotike a umeniu sa venuješ od roku 2015. Ako si sa vôbec dostal ku kresleniu pomocou robota?
Celý projekt bol mojou diplomovou prácou na STU, kde zároveň pôsobím ako vyučujúci. V tom čase som kreslil iba vektorovú grafiku, čiže prekresľoval som čiary, ktoré nakreslil niekto iný. Počas pandémie sme spolu s kolegom Jozefom Gogom posunuli celé zariadenie na svetovú úroveň tým, že kreslí ceruzkou.
Zatiaľ neviem o nikom vo svete, kto by kreslil pomocou umelej inteligencie a ceruzky. Samozrejme, existuje viacero ľudí, ktorí kreslia pomocou robotiky, používajú však pero či štetec. Ja pomocou robota ťahám rovné čiary a sústredím sa na gradienty, aby boli plynulé. Bez podpory univerzity by však celý projekt nevznikol a som jej za to vďačný.
Inšpiroval si sa týmto systémom zo zahraničia?
Viaceré univerzity využívajú tento systém, napríklad Univerzita Goldsmiths v Londýne, Univerzita Konstanz v Nemecku a Univerzita Udine v Taliansku. Okrem toho vznikli aj startupy Robohood či Acrylic Robotics, ktoré sa venujú robotickému umeniu. Existuje aj laboratórium pre umelcov Artmatr, kde učia umelcov pracovať s touto technológiou.
Čím sa odlišuješ od týchto umelcov či startupov?
Myslím si, že niektorí z nich sa skrývajú za robota a tvrdia, že robot kreslí z vlastnej vôle. Nie je to tak. Tvorí človek, ktorý ho naprogramoval. To, že sa robot hýbe sám, však neznižuje hodnotu diela. Existuje humanoidný robot Aida, ktorý kreslí a rozpráva. Aj za ním však stojí človek, ktorý ho ovláda, skutočný umelec nie je známy.
Myslím si, že aj tvorcovia si zaslúžia uznanie. Väčšinou však za zostrojením robotov stoja technici, ktorí sa boja prezentovať výtvory ako svoje vlastné. Ja sa, na rozdiel od nich, k svojmu umeniu hlásim.
Avšak aj Aida kreslí na základe toho, čo jej človek zadal…
Áno, celý systém je vytvorený človekom. Niekto jej musel zadať, čo má kresliť, akým spôsobom a tak, aby sa to ľuďom páčilo. Myslím si, že vplyv človeka pri týchto systémoch je nedocenený. Systém, ktorý tvorí sám, neexistuje. Umelá inteligencia je iba nástroj, ktorý sa musíme naučiť používať.
Niektorí z nás ju berú ako mysliacu bytosť, pritom ide iba o stroj. Ľudia sa boja zmeny, na druhej strane sa na ňu vieme dobre adaptovať.
Väčšina umelcov tieto obrazy nepovažuje za umenie, avšak, až 65 % z nich využíva umelú inteligenciu na brainstorming. Prečo je to podľa teba tak?
Umelci môžu na technológie buď nadávať, alebo ich začať používať. Nemôžeme sa ich báť, pretože nám pomôžu. Generatívna umelá inteligencia je natrénovaná na množstve dát, ktoré sú z internetu. V datasetoch sú práce týchto umelcov. Napríklad, ak umelej inteligencii zadám, že chcem podobný obraz, ako vytvoril nejaký konkrétny umelec, tak mi ho poskytne.
Preto sa obávajú, že ich práce bude používať niekto ďalší. Podľa mňa je však úplne cez čiaru, ak do systému zadám meno umelca a skopírujem jeho prácu. Je pravda, že toto ešte nemáme legislatívne podchytené. Napríklad, ja neviem perfektne kresliť, ale pomáham si robotom. Nemám však rád, keď mi niekto povie, že nejde o umenie. Aj umelec sa niekde inšpiruje a na základe inšpirácie vytvorí obraz. Proces s umelou inteligenciou je podobný.
Ako vlastne celý robot funguje?
Robotovi zadám nejakú konkrétnu predlohu, ktorú vytváram pomocou generatívnej umelej inteligencie, konkrétne cez programy Midjourney, Dall-e a Stable Diffusion, čo sú modely prevádzajúce text na obraz. Túto digitálnu predlohu prevediem do ťahov robota prostredníctvom ďalšieho programu umelej inteligencie, ktorý sme vytvorili na univerzite.
Z obrázku sa stanú ťahy pre robota. Ide o podobný proces, ako napríklad pri 3D tlači – aj tam vkladajú predlohu obrázku, ktorý chcú vytlačiť. Avšak s tým rozdielom, že robot nie je tlačiareň, ktorá funguje pomocou pixelov. Môj robot robí analógové čiary.
Zadávaš mu každý jeden ťah, ktorý spraví, alebo tie ťahy vykonáva sám bez tvojich odporúčaní?
Ja mu ako autor prikazujem, akým spôsobom sa má pohnúť. Algoritmus sa snaží nájsť tú najlepšiu čiaru, ktorá najviac pomôže k nakresleniu daného obrázku. Algoritmus vytvorí množstvo rovných čiar, ktoré ohodnotí, a tie najlepšie čiary potom zadám robotovi. Ja sa starám o to, aby bol algoritmus funkčný. Robota prirovnávam k mojej tretej ruke, ktorú obsluhujem mysľou. Vďaka nemu som efektívnejší.
Môže sa robot pomýliť v nejakom ťahu a zničiť tak celý obraz? Už sa ti niečo také stalo?
Áno, stávajú sa aj chyby, avšak nie v počítači, ale mechanicky – napríklad sa mi zlomí alebo dôjde tuha. Zo začiatku som pri pochybení začal tvoriť celý obraz nanovo, no teraz si myslím, že umenie nemusí byť exaktné.
V jednej mojej sérii, v ktorej som kreslil ľudské telá, bola smietka pod papierom, ktorá vytvoria tvar podobný znamienku. Myslím si, že niektoré chyby robia obraz originálnejším. Ani umelcovi, ktorí kreslí rukou, sa nepodarí všetko tak, ako si predstavuje.
Ako by si charakterizoval svoj umelecký štýl?
V podstate som technik, ktorý sa stáva umelcom. Snažím sa o to, aby boli obrazy viac fluidné. Veľmi mi záleží na tom, aby gradienty z čiernej do bielej boli plynulé a vytvorili tieňovanie. Nezameriavam sa na príliš veľké detaily. Myslím si, že to, čomu sa venujem, je novou kategóriou umenia, podobne ako maľba či fotografia.
Ako funguje tieňovanie?
Pomocou prítlaku, ktorý zabezpečuje pružina na ceruzke. Mám okolo 256 úrovní prítlaku, tieňovanie vzniká postupným vrstvením jednotlivých ťahov. Musím si odsledovať, ako robot pritlačí s ceruzkou a koľkokrát prejde na danom mieste. Aj pri bežnej kresbe, keď viackrát prejdete ceruzkou po tom istom mieste, tak je tmavšie. Podobným spôsobom to funguje aj tu.
Robot používa len ceruzku. Môže kresliť aj štetcom s farbami?
Áno, určite môžem použiť aj iné nástroje. Kresbe s ceruzkou sa venujem tri roky, takže nechcem používať nič iné. Aj iní umelci, keď sa vzdelávajú v jednej technike, nezačnú sa hneď venovať ďalšej. Myslím si, že v kresbe s ceruzkou som dobrý, ešte som nevidel človeka, ktorý by sa jej takto venoval.
Viem, že existujú umelci, ktorí kreslia aj so štetcom. Raz som videl autorku, ktorá prostredníctvom robotického štetca tvorila šmuhy, ktoré otáčala. Túto jednoduchú techniku navrstvila a v konečnom dôsledku vznikol krásny obraz.
Plánuješ aj nejaké vylepšenia robota?
Raz by som chcel kresliť s farbou, prvú chcem skúsiť oranžovú. Nevylučujem, že v budúcnosti môžu byť obrazy aj farebnejšie, no na začiatok podľa mňa stačí oranžová. Proces kreslenia sa zmení, keďže budem kresliť pomocou akvarelových ceruziek. Verím, že prvé takéto obrazy vzniknú už na jeseň.
Mám veľmi rád farby, no je celkom náročné vymyslieť, ako bude robot používať farby tak, aby bol konečný obraz naozaj pekný. Ak chcem totiž vymeniť farby, musím zmeniť ceruzku. Chcem na to použiť nejaký nástroj, ktorý farbu automaticky zmení. Nad týmto musím ešte pouvažovať, akým spôsobom to zrealizujem.
Máš nejaké ďalšie plány?
Plánujem vystavovať svoje obrazy v galériách. Moja prvá výstava sa bude konať v septembri v Bratislave. Nechcem zostať iba pri kreslení obrazov. Ľudia sú čoraz viac ovplyvnení robotizáciou. Preto im chcem priniesť robotiku spojenú s umením.
Predstavujem si to tak, že okrem vystavených obrazov v galérii bude súčasťou inštalácie aj robotické rameno, s ktorým môžu ľudia interagovať. Návštevníci tak získajú novú skúsenosť či emóciu. Chcem vytvoriť podobného robota, ako mám teraz.
Okrem toho mám vymyslené dve robotické inštalácie, ktoré chcem zrealizovať budúci rok v lete. Dôležité je, ako takéto výstavy prijme umelecká obec. Určite však chcem tieto inštalácie spustiť aspoň v Národnom centre robotiky, počas Bielej noci alebo Dňa otvorených dverí na STU.
Zdieľať na
Zdieľaní