TikTokerka Tajred Witch prežila 7 rokov na ulici v Taliansku: Teraz o tom píše knihu

Máš zaujímavú prezývku, pod ktorou pôsobíš v online priestore. Prezradíš nám, ako tento pseudonym vznikol?
Prezývka Tajred Witch vznikla tak, že som si jeden večer sadla a povedala si, že si musím vymyslieť niečo dobré. Predtým som vystupovala ako NK92 art, Enuliatko štikátko alebo NK štúdio. Tieto názvy sa mi zdali dosť o ničom. Skrátka, neboli veľmi dobré. Preto som potrebovala niečo poriadne, také, čo bude dávať zmysel, lebo ja vždy potrebujem, aby veci dávali zmysel.

Tak som si povedala, okej, som Stankovičová. V pamäti mi utkvelo – ešte z čias, keď som bola v Taliansku –, že „stanco“ je po taliansky unavený. Chcela som to nejako prepojiť v tomto zmysle. Dala som to však do angličtiny, lebo po taliansky veľa ľudí nevie. Nechcela som to však nechať v angličtine ako tired, lebo keď si to dáš do Google, vyhodí ti strašne veľa vecí.

Tak som si to „poslovenčila“ a dala som tam „j“, a tak som „tajred“. A keďže som Stankovičová, bolo jednoduché tam dať prešmyčku Tajred Witch. Nemá to teda nič spoločné s čarodejníctvom, je to len prešmyčka taliansko-anglicko-slovenskej skomoleniny môjho priezviska.

Pôsobíš ako tvorca na YouTube, Instagrame a TikToku. Ktorú z týchto platforiem máš najradšej?
Najradšej mám asi TikTok, hoci každá sociálna sieť má určite svoje plusy aj mínusy. Najlepšie na ňom je, že je nesmierne virálny. Povedala by som, že ak chce niekto tvoriť na TikTok, tak sa tam oplatí zavesiť každú hlúposť. Sama sa niekedy pozastavím nad tým, či idem danú vec vôbec pridať. Premýšľam nad tým, či sa to oplatí.

Toľkokrát sa mi stalo, že som postla úplnú hlúposť, ktorú som ani nechcela pridať a nakoniec mala pol milióna videní. U mňa má TikTok bod za to, že je virálny, ale napríklad aj za streamy. Keď sama zapnem livestream na inej platforme, nikdy to nemá taký dosah ako na TikToku.

Instagram vnímam ako sieť, kde mám najbližších ľudí. Sú tam tí, ktorí vedia, aká je moja obľúbená farba, kedy som sa narodila, aké som znamenie. Vedia, že mám ateliér, že predávam parfumy... Na Instagrame mám bližšiu komunitu, ktorá o mne vie viac než sledovatelia z TikToku.

YouTube je taký mix – tam sú ľudia, ktorí ma poznajú dobre, ale aj takí, ktorí sú neznámi a prišli na môj kanál preto, lebo im algoritmus odporučil moje video. YouTube je dobrý v tom, že ak je tam tvorca aktívny, dostáva financie za videnia, respektíve, keď si sledovatelia pozrú reklamy.  Vnímam to ako veľké plus – myslím si, že žiadna iná platforma toto zatiaľ neponúka.

Počula som, že TikTok niečo také spúšťa, ale pravdepodobne ide o zanedbateľnú čiastku. Na TikToku sú speňažené darčeky, pričom ľudia na ne minú napríklad 50 eur, no mne príde z toho asi 5 alebo 10 eur. TikTok si prevažne berie 70 percent z každého giftu, čiže ak mi niekto pošle 100 eur, ja mám z toho 30. Toto vnímam ako veľký mínus TikToku.

Sociálne siete ti priniesli aj nejaké tie spolupráce. Ktorá z nich je tvoja obľúbená? 
Nemusím premýšľať ani sekundu – najobľúbenejšia a najlepšia spolupráca bola tá, ktorú som mala s pizzeriou. Skončila sa kvôli tomu, že som sa odsťahovala, preto som nevyužívala ich kuchyňu, čo ma najviac mrzí. Milujem pizzu a jedlo!

Ale vzhľadom k tomu, že som chcela začať zdravšie jesť, asi by som túto spoluprácu aj tak ukončila. Musím však priznať, že mi to veľmi chýba a nutne potrebujem spoluprácu s nejakou reštauráciou, ale nie je to môj sen (smiech).

Máš zároveň nejakú vysnívanú spoluprácu, ktorá by ťa potešila v budúcnosti?
Môj sen je mať spoluprácu s nejakým hračkárstvom, lebo ja milujem hračky. Čiže ideálne s hračkárstvom alebo s automobilkou. Bohužiaľ, ale nie som taká influencerka, aby som dostala auto na spoluprácu, takže sa zatiaľ budem musieť uspokojiť len s kebabom (úsmev).

Potešila by ma však aj spolupráca so značkou oblečenia – ideálne, keby išlo o nejaké športové alebo street oblečenie. Ak by ma oslovila nejaká značka s formálnym alebo luxusným oblečením svetového formátu, tak to by som si to nemala k čomu obliecť.

Veľa báb má známe kabelky, ale ja by som ich nemala k čomu nosiť. Radšej nech mi SHEIN pošle čínske veci, ktoré lepšie využijem. Alebo nejaký sekáč, to by ma potešilo!

Stretávaš sa okrem priazne fanúšikov aj s nenávistnými komentármi? 
Všetkých ich mažem a blokujem. Ja ich nechcem vo svojom filme – netvrdím že v živote, ale jednoducho môj život je film, v ktorom som hlavnou postavou a to by tak mal mať každý. Ľudom, ktorí mi píšu hejty, odpisujem, aby si išli dať teplú sprchu a zrelaxovali sa. A keď sa im zarosí zrkadlo, nech si naň napíšu to, čo píšu mne.

Povedala by som, že mám stred svojho vesmíru v sebe a všetko, čo sa deje okolo mňa, je ďalej od toho hlavného, čo nosím v sebe. Celý vesmír sa odvíja od mojej duše, a teda všetci naokolo sú pre mňa vedľajšími postavami. Každý by to tak mal mať nastavené – ľudia, ktorí píšu tieto hejty, majú asi veľmi zlý film a mali by zmeniť režiséra, ak nechcú zostať vedľajšími postavami.

Za úspešnú sériu na tvojom YouTube možno považovať tvoje príbehy z Talianska. Čo ťa inšpirovalo k tvorbe tohto typu contentu?
Na YouTube som začala točiť ešte vtedy, keď som bola na ulici. Bohužiaľ, už neviem heslo na ten účet, kam som tieto videá pridávala. Boli to vlogy, no neboli veľmi úspešné. Pravdepodobne kvôli tomu, že  som to točila, akoby som na ulici nebývala. Nedalo sa to z videí zistiť – to bol vlog, kde som ukazovala, ako idem do mesta, navštevovala som obchody a tak.

Nikto by ani len netušil, že som z ulice. Hoci som žila na ulici, nechodila som ako bezdomovec. V Taliansku nájdeš v smetiakoch pekné čisté značkové oblečenie. Doteraz mám niektoré kúsky ešte stále doma. A keďže som nevyzerala ako „somráčka“ , bol to pre ľudí obyčajný vlog, ktorý môže točiť každý.

Po tom, čo som po siedmich rokoch života na ulici v Taliansku vrátila späť domov, začala som točiť najprv na TikTok. Potom som mala rok pauzu a neskôr sa stal zvrat, ktorý ma prinútil točiť na YouTube znova – bola som v jednom bare, kde bolo viacero ľudí, ktorí mi vraveli, že sledovali moje videá a pýtali sa, prečo už nenatáčam.

V ten večer som s nimi natočila jedno video a nejak ma to donútilo prehodnotiť svoju tvorbu. Video malo úspech a reakcie ľudí v bare ma namotivovali, aby som začala točiť znovu.

Na TikToku som mala vtedy okolo 15-tisíc followerov, a tak som k tomu postupne pridala Instagram a YouTube. Nechcela som však točiť vlogy, pretože tie robí každý. Ja si vždy vravím, že sa chcem niečím odlíšiť a dať do svojej tvorby niečo vlastné.

Kvôli sebe nechcem nikoho kopírovať, aj napriek tomu, že by to malo veľa videní. Spýtala som sa teda samej seba, čo také môžem ponúknuť, čo iní nie. Asi neviem o nikom zo Slovenska, kto by bol na ulici a zdieľal to so svetom na sociálnych sieťach.

Ako sa vlastne stalo to, že si sa zrazu ocitla v Taliansku a rovno na ulici?
Na ulicu som chcela ísť dobrovoľne. Nežila som v tej dobe svoj život správne a mala som dosť prehádzané priority. Celkovo som urobila dosť zlých rozhodnutí. Bližšie sa o tom rozpisujem vo svojej knihe, preto nechcem prezradiť celý jej obsah.

V každom prípade, pre odchod som sa rozhodla po sérii zlých rozhodnutí sama. Prišlo mi to ako najlepší spôsob zmeny alebo úniku. Taliansko bolo voľbou preto, lebo keď som mala 16, s mojím bývalým priateľom sme tam boli raz na dva mesiace aj s jeho kamarátom, ktorý tam kedysi robil ľudskú sochu na ulici.

Veľa nám o tom hovoril, ako tam cestoval a žil v opustených budovách a ja som si to zapamätala. V období, keď som mala okolo asi 18 či 19 rokov, som sa rozhodla, že tam jednoducho idem. Nevedela som jazyk, nevedela som nič, ale v tom momente som to brala ako najjednoduchší spôsob, ako vyriešiť všetky svoje problémy.

Poriadne som ani nevedela, kam idem, vybrala som sa však do Formie, ktorá leží medzi Neapolom a Rímom, ale nemala som žiaden cieľ, prečo tam idem. Zvolila som si toto miesto preto, lebo sa mi tam v minulosti veľmi páčilo. Nevedela som, čo tam budem robiť, pretože som nevedela ani len to, čo znamená pozdrav „buongiorno“, nevedela som ani ceknúť po taliansky.

Mala som so sebou 40 eur, ktoré som minula ešte cestou do Talianska. Keď som sa ocitla v Benátkach, mala som vo vrecku presne dva centy. S nimi som tri týždne chodila po Taliansku, jedla som z košov a tak. Neskôr vo Formii som stretla jedného Čecha, potom sa k nám pridružili ďalší dvaja a nejako som sa dostala do Neapolu.

Tam som sa postupne naučila, čo robiť – držať klobúk a žobrať, hádzala som Diabolom (poznámka redakcie: žonglérska hračka, ktorá je podobná ako jojo), maľovala som obrazy, čo ma však až tak nebavilo aj napriek tomu, že milujem maľbu. Taliani väčšinou odo mňa chceli skôr sväté obrázky, ale ja nie som veriaca a ani cirkev mi nie je blízka.

Od umenia som trochu v tomto období upustila a skôr som ľudí bavila hračkou Diabolo, alebo som si na rovinu pýtala od ľudí nejaké drobné. Ľudia mi hádzali peniaze, poznali ma, že nie som typický bezdomovec a že nepijem. Vždy som bola v rámci možnosti upravená.

Postupne som takto cestovala po Taliansku, až som sa dostala na Sicíliu, odkiaľ som potom išla postupne späť cez Neapol. Po siedmich rokoch som sa potom rozhodla, že idem späť domov. Udialo sa počas tohto obdobia veľmi veľa vecí, ale všetky uvediem vo svojej knihe.

Už som skoro na konci, tak mi zostáva veriť, že nájdem nejaké dobré vydavateľstvo a že to vyjde. Ľudia ma už teraz „bombardujú“, takže verím, že by sa to mohlo dobre predávať. Teším sa na to úplne najviac, pretože je to môj niekoľkoročný sen – už od 16 som tvrdila, že raz napíšem knihu...

Čo od tohto tvojho knižného debutu môžu čitatelia očakávať?  
Moja kniha bude inšpirovaná skutočnými udalosťami z môjho života. Na ulici som zažila naozaj bizarné situácie, do ktorých sa človek bežne nedostane. Budem tam opisovať udalosti od môjho prvého vzťahu, ktorý ma v tomto veľmi ovplyvnil.

Opisujem udalosti, ako napríklad stret s alkoholikmi a závislými, s prostitútkami – prostitúcia je v Taliansku nielen ženská, ale aj mužská –, a predaj bieleho mäsa či orgánov, o zbraniach a predaji či pašovaní drog. Skrátka, všetky takéto pridružené veci, ktoré sa spájajú so životom na ulici.

Hlavne čerpám z toho, čo sa dialo okolo mňa, ale budú tam aj príbehy z iného pohľadu. Prirovnala by som to možno k dielu My deti zo stanice ZOO, aj keď som bola v trochu inej pozícii ako hlavná hrdinka tejto knihy, ale stále je to veľmi podobné. Myslím si, že by to mohlo mať úspech, pretože som si vyhľadávala knihy na túto tému a nezdá sa mi, že by na Slovensku vzniklo niečo podobné.

Som až prekvapená z toho, aký je po mojom príbehu dopyt, takže si myslím, že to bude mať úspech. Musím si však najprv nájsť vydavateľstvo, ale to nechcem riešiť skôr, než budem mať knihu dopísanú. Už som skoro na konci, takže v mojich svetlých vidinách by kniha mohla uzrieť svetlo sveta v decembri tak, aby mohla ľudí čakať pod stromčekom.

Je náročné zhrnúť niekoľko rokov života v neštandardných podmienkach do uceleného príbehu?
Aj keby som chcela zhrnúť všetko, čo sa mi stalo, nebolo by to možné. Podľa mňa, na to, koľko mám rokov, som zažila príliš veľa vecí. Pri písaní knihy som si však uvedomila, do akej miery to ovplyvní detstvo, dospievanie a konanie človeka. Koľko krokov by som pravdepodobne urobila inak, keby som sa počas dospievania ocitla v inej partii a keby som v detstve mala inú rodinu.

A to aj napriek tomu, že som z ucelenej rodiny – nikto ma nebil, ani nič podobné, len som netrávila dostatok času s otcom ako dieťa a nemala som príliš veľkú fyzickú lásku od rodičov. Spomínam si na to, že môj otec bol dosť chladný a nikdy mi nedal najavo rodičovskú lásku. Myslím si, že kvôli tomuto som spravila mnoho rozhodnutí, ktoré ma dostali do partie starších ľudí. Keby som sa tam neocitla, pravdepodobne by som nezažila tú smršť rozhodnutí.

Nikdy som si to nepripúšťala, no počas písania knihy som o sebe veľa zistila. Myslím si, že keby sa mi nestali niektoré veci, mala by som iný vkus na mužov a spravila by som mnoho vecí inak. V závere toho premýšľania som si povedala, že to malo takto byť – keby sa to nestalo, tak tu nie som a nepíšem knihu.

A keby som nepísala knihu, pracovala by som naďalej v potravinách. Mám o čom písať a nie je to sci-fi ani romantika, proste je to inšpirované skutočným životom – keby sa nestalo to všetko, nemala by som o čom písať, možno by som ani nemala ten humor, ktorý mám. Proste by som bola inou osobnosťou. Vnímam to tak, že sa stalo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Vždy sa deje to, čo sa má.

Venuješ sa aj geocatchingu. V čom si ťa toto populárne hobby získalo?
Geocatching je interaktívnou celosvetovou hrou, dokonca má appku. Ide o predmety, ktoré sú skryté, prevažne na pekných turistických miestach, pričom ich človek podľa indície hľadá. Nájdeš nádobu, kde sú skryté veci, je tam zápisník, kam sa zapíšeš, môžeš tam vložiť nejakú hračku, drobnosť na pamiatku alebo vizitku a na oplátku si môžeš z krabičky niečo vziať.

Je to zábavné. Sama som najprv nevedela, že niečo také existuje – vymyslela som si to vo svojej hlave a neskôr som zistila, že to už existuje. Bola som z toho nadšená, ale aj sklamaná, ale na ďalšej strane som bola rada, že to existuje a je okolo mňa toľko kešiek.

Vždy som milovala (a aj milujem) prírodu. Chodievala som aj s otcom do Tatier každý rok a s mamou na prechádzky, mám blízko aj k zvieratám. Pôsobilo to na mňa ako super aktivita, pretože mňa nebaví ísť behať alebo na bicykel len tak bezcieľne. Turistika ma síce baví, ale toto je také jej ozvláštnenie.

Veľkým plusom je, že to baví aj ľudí, ktorým sa to pokúšam predať na svojich sieťach. Aj napriek tomu, že sa im nechce ísť do terénu hľadať kešky, radi si to pozrú na videu alebo na streame. Odporúčam to každému, kto si to chce vyskúšať – je to zábava nielen pre ľudí, ako som ja, ale aj pre rodiny s deťmi.

Máš nejaké nesplnené sny, ktoré by si chcela v živote dosiahnuť?
Mám jeden väčší nesplnený sen, ku ktorému treba viacej financií. Chcela by som malý rodinný dom alebo chatu, prípadne zrub niekde za mestom, ale nie úplne ďaleko od mesta. Ideálne v blízkosti lesa, nejaké tie jazerá... Možno Banská Štiavnica by bola na toto ideálna.

V okolí domu by som mala väčší areál, kde by som chovala zvieratá – veľmi chcem prasa, lebo prasce jednoducho milujem. Určite moriaka, lebo zakaždým, keď niečo o moriakovi povieš, on ti odpovie svojím zvukom, ktorý sa mi páči. Chcela by som kozy, ovečky a kravičky v mini verzii. Z mlieka by som robila syry, pestovala si zeleninu... Nepotrebovala by som chodiť na nákupy, lebo by som si všetko dopestovala.

Určite by som maľovala obrazy a predávala ich, natáčala videá (možno aj z farmárskeho života) – jednoducho žila ako umelec na voľnej nohe. Dala by som za to čokoľvek! Mesto je síce fajn, ale milujem prírodu a chcela by som sa obklopiť zvieratkami, ktoré mám takisto veľmi rada.

Na čo sa môžu tvoji fanúšikovia tešiť v blízkej dobe?
V prvom rade chcem dopísať knihu, čo je pre mňa priorita – nájsť vydavateľa a zhmotniť svoj sen. Druhou vecou je vlastný merch – ten už konzultujem s pani, ktorá vyrába tričká. Chcem to riešiť s lokálnymi živnostníkmi v mojom okolí, aby to boli kvalitné kúsky. Nechystám sa nakúpiť nekvalitné čínske tričká, radšej stavím na limitovanú edíciu.

Ďalej, čo mám a funguje, je môj ateliér. Ponúkam súkromné individuálne hodiny, keďže mám na to aj vzdelanie. Ako som spomínala, mojím snom bolo maľovať a predávať obrazy, prípadne učiť deti kresliť.

Ateliér sa nachádza vo Zvolene, od septembra tam budú prebiehať súkromné individuálne hodiny – na jednej hodine budú vždy maximálne dve osoby. Nechcem z toho urobiť masovú záležitosť. Chcem sa venovať jednotlivcom. Nejde ani o to, ako maľuješ – je jedno, či si začiatočník, pokročilý, alebo sa pripravuješ na prijímačky, beriem každého, koho baví umenie.

A ešte som sa rozhodla spraviť radikálny krok, od polovice septembra odchádzam z práce, kde robím vedúcu prevádzky, aby som sa mohla naplno venovať svojim aktivitám a tomu, čo ma baví. V posledných mesiacoch bolo pre mňa náročné skĺbiť prácu so všetkým, čo robím. Bola som vyčerpaná a necítila som sa dobre.

Poslednou vecou, na ktorej si chcem dať záležať, je tvorba na YouTube. Samotná platforma platí tvorcom za obsah, takže by bolo fajn, keby som sa takto poistila, keďže prídem o väčšinu môjho doterajšieho príjmu, plus budem musieť uživiť svoje podnikanie. Bude to náročné, ale dám do toho všetko. Pre mňa je to posledná možnosť, ako si splniť svoj sen!

Sleduj náš Instagram