#Tibor Helmeczi už roky aktívne súťaží na kulturistických súťažiach v rámci men’s physique. Postupne sa vypracoval na jedno z najzvučnejších mien tejto kategórie a získal aj status profesionálneho športovca. Napriek tomu sa trénerstvu a súťaženiu venuje len popri práci chirurgického asistenta v nemocnici.
Málokto tuší, že sa stihol zúčastniť aj maďarskej verzie Love Islandu. Napriek desiatkam tisícom sledovateľov na sociálnych sieťach sa za influencera nepovažuje a svoju prácu by za fotenie na sociálne siete určite nevymenil. V rozhovore nám prezradil, čo považuje za základ úspechu pri cvičení a ako súťaženie ovplyvnilo jeho život.
Kedy a prečo si sa začal venovať cvičeniu v posilňovni? Venoval si sa nejakým športom aj v minulosti?
Tomuto športu som sa začal venovať, pretože som bol veľmi tenký. V minulosti som hral futbal a pri mojej výške 194 centimetrov som vážil 88 kilogramov. To bolo dosť málo a chcel som trochu nabrať svaly, aby som vyhral každý súboj o loptu. Podarilo sa mi to, o rok som už vážil 95 kíl a začalo sa mi to páčiť.
Vtedy sme spolu s kamarátom chodili cvičiť do „pivníc“, kde boli staré stroje, kotúče, činky, jednoručky. Všade bol prach a na stenách plagáty kulturistov, no dodnes počujem, ako tam cinkali činky a cítim, ako voňalo železo. Aj v dnešnej dobe si v takejto posilňovni rád zacvičím, lebo sa vďaka tomu trochu vrátim v čase. Tam som sa do tohto športu zamiloval.
Spomínaš si na konkrétny moment, kedy si sa rozhodol, že sa chceš postaviť na súťažné pódium? Alebo si nad tým rozmýšľal dlhšie?
Cvičil som už viac ako 5 rokov a vážil som skoro 100 kíl, no stále som hral futbal. Vtedy som sa ani neodvážil snívať o tom, že raz budem stáť na pódiu. To bolo ešte v roku 2014 a existoval len „tvrdý bodybuilding“ – kulturistika.
Kategórie, v ktorých dnes súťažím, a teda men’s physique a classic physique, ešte neexistovali. Pár ľudí mi povedalo, že na to mám talent a možno by som mohol súťažiť, ale ja som sa ešte nepovažoval za dosť dobrého. Chodil som na Spartan Race alebo do súťaží silákov a párkrát som vyhral medailu. Moja mamka ma v tomto veľmi povzbudzovala. Chcela, aby som súťažil aj v kulturistike a so všetkým mi pomáhala. V roku 2015 mamka náhle zomrela a vtedy som sa rozhodol, že chcem súťažiť.
Spomínal si, že súťažíš v kategórii men’s physique, ktorá by mala byť najmenej „osvalenou“ mužskou kategóriou. Nikdy ťa nelákalo stať sa tým tvrdým bodybuilderom?
Práve v roku 2015 som sa dopočul, že aj na Slovensku je nová kategória men’s physique. Prezeral som si fotky a zozbieral čo najviac informácií o tejto kategórii. Vedel som, že tam patrím najviac. Kulturistika je síce v tomto športe vrchol, ale nie každý chce byť kulturista. Hlavne, keď je niekto taký vysoký ako ja. Mne sedí práve men’s physique, hoci táto kategória sa veľmi rýchlo vyvíja. Kto vyhrával v roku 2016, by sa dnes nezmestil ani medzi najlepších šesť.
Kulturistika je dnes už úplne inde, ako si ju pamätáme z rokov 1970 až 2000. Tí klasickí a estetickí kulturisti žili práve v tejto dobe, dnes chce byť každý čo najväčší. Mne sa napríklad viac páči víťaz Mr. Olympia Classic Physique, Chris Bumstead, alebo jedna z najväčších hviezd kulturistiky v USA, Nick Walker. Samozrejme, každý na to môže mať vlastný názor.
Spomínaš si ešte na svoju prvú súťaž?
Prvýkrát som súťažil v roku 2016 a skončil som predposledný. Bol som ale neskutočne vďačný a šťastný, že aj chlapcovi z malého mesta, ako som ja, sa to podarilo celé absolvovať.
Z akej súťaže máš najkrajšie spomienky?
Našťastie mám vďaka tomuto športu neskutočne pekné spomienky a veľa zážitkov. Prvú medailu som získal v roku 2017 na Majstrovstvách Slovenska, kde som sa stal vicemajstrom, a to je krásna spomienka. Tiež prvé víťazstvo v roku 2018 alebo spoločné fotenie s dnes už legendárnym Michalom Križánkom v Ostrave. Krížo si to možno ani nepamätá, ale ja som sa ešte niekoľko dní radoval ako malé dieťa, že som zažil spoločné fotenie.
Skvelý pocit bol vyhrať aj PRO kartu a dostať sa medzi profesionálnych pretekárov, čo sa mi podarilo v roku 2021 v Macedónsku.
Aký pocit bol dosiahnuť túto métu a stať sa profíkom v tom, čo robíš?
Súťaž v Skopje bola pre mňa nezabudnuteľná. Tam som sa po prvýkrát cítil, že som športovec. Každý bol ku mne veľmi milý, chceli sa so mnou fotiť a organizátori si naozaj vážili každého, kto na súťaž prišiel. Úprimne, nemohol som uveriť tomu, že som vyhral. Asi pol hodiny som na izbe so sestrou a kamarátom plakal a to sú chvíle, ktoré vie priniesť len šport. Cvičiť som začínal v pivnici a dostal som sa až medzi profíkov. To je neuveriteľné.
Okrem toho si aj osobným trénerom. Čo ťa k tomu priviedlo?
S trénerstvom som začal v roku 2015, ale viedol som iba funkčné tréningy a skupinové tréningy BootCamp, na ktoré som si spravil kurz. Cvičil som v tej dobe už pár rokov, ale nemal som ešte toľko skúseností, aby som bol hneď aj osobný fitness tréner. O rok neskôr v meste otvorili fitness centrum a majiteľka tam hľadala trénerov. Niekde započula moje meno a oslovila ma, a tak som začal pracovať aj ako osobný tréner.
Ako by mali chlapci pracovať na svojej postave, ak chcú nabrať svaly?
To je dosť zložitá otázka. Stále to závisí od toho, aký cieľ má dotyčný človek. Koľko rokov má, ako športuje, či sa vôbec venoval nejakému inému športu. Ale asi nepoviem nič nové, keď moja odpoveď bude, že kľúčom je jedlo a jedálniček. Tam začína úplne všetko a až potom nasleduje tréning.
Čo sú, naopak, základné kroky k tomu, ako úspešne schudnúť?
Aj tu je kľúčom jedálniček. Ste to, čo jete. Samozrejme, keď niekto vynechá jednoduché sacharidy, rýchle cukry a fruktózu, začne chudnúť ihneď. Ale v dnešnej dobe to nie je len o tom, že jeme iba ryžu, kuracie prsia a zeleninu. Máme neskutočný výber, skvelé jedlá. Takmer každá značka, ktorá predáva suplementáciu, má aj bezkalorické sirupy, proteínové tyčinky či palacinky, ktoré vedia oživiť diétu. Človek môže jesť všetko, len musí vedieť, kedy a koľko si toho môže dovoliť.
Okrem toho, že súťažíš a trénuješ, pracuješ aj v nemocnici. Čo presne je náplňou tvojej práce?
Áno, pracujem v nemocnici v chirurgickej ambulancii a chodím tam stále na nočnú službu, aby som cez deň mohol trénovať a pracovať vo fitku. Fitka sa teda musím vzdať len vtedy, keď mám 24-hodinovú službu v nemocnici. Mojou náplňou práce je pomoc pri chirurgických zákrokoch, napríklad pri cisárskych rezoch alebo operáciách. Samozrejme, pre regeneráciu to nie je najlepšie, ale som rád, že mám prácu a aj vďaka tomu viem zarobiť dosť peňazí na súťaženie.
Myslíš si, že ti práca v medicíne pomáha aj pri trénovaní a cvičení?
Samozrejme, keď človek pracuje v nemocnici, naučí sa z praxe veľa vecí o ľudskom tele a jeho fungovaní. To vie potom využiť aj inde – napríklad aj pri cvičení.
Súťaženie sa spája aj s cestovaním na mnohé miesta. Aké zážitky si si z rôznych krajín odniesol?
Ja veľmi rád cestujem a vďaka tomuto športu som mohol navštíviť už deväť nových krajín. Vždy keď cestujem, chcem vidieť reálny život v krajine, a nie pozlátko na najbohatšej ulici. Stále navštevujem štvrte, kde bývajú bežní a chudobnejší ľudia, pretože vďaka tomu vidím svet v reálnom svetle. Keď som bol v Srbsku a Macedónsku, mal som možnosť vidieť, ako tam ľudia žijú. Nikde žiaden Karl Lagerfeld ani Versace – len starý sveter a v ňom človek, ktorý je „number one“.
Okrem toho všetkého si stihol účinkovať aj v maďarskej verzii reality show Love Island. Čo ti táto skúsenosť dala?
Áno, mal som možnosť vyskúšať si aj to. Okrem Love Island som sa v minulom roku zúčastnil aj Ninja Warrior a párkrát som bol v rannej šou. Myslím si však, že v dnešnej dobe do komerčnej televízie nepatrím. Každý si určite hovorí, aké je to super a človek dostane kopu peňazí, ale život nie je taký jednoduchý.
Samozrejme, keď človek dostane takúto ponuku a vie sa s tým identifikovať, je to v poriadku. Ja radšej pôjdem spať v kľude, že pre sledovanosť nemusím robiť nič zlé.
Spoznávajú ťa aj na Slovensku?
Nie, na Slovensku ma ľudia veľmi nepoznajú, v Maďarsku je to naopak.
Účastníkov rôznych reality show vnímajú ľudia často ako influencerov. Čo pre teba znamená byť influencerom?
Ľudia to tak vnímajú, ale ja sa tak nevidím. Nie som influencer. Nežijem z toho, mám prácu – hneď dve. Na to, aby som bol dobrý influencer, musel by som tomu venovať veľa času. A to ja nechcem. Radšej čas trávim inak. Pre mňa je najväčší relax práca na záhrade – medzi kvetmi, zeleninou a ovocím. To sú moji influenceri (smiech). Radšej si užívam reálny život na reálnom mieste.
Zdieľať na
Zdieľaní