ROZHOVOR Slovenská kapela nepozná hranice: Vonku hrá častejšie, ako doma

#Ak ide slovenský interpret hrať za hranice, zvyčajne nasledujú dva scenáre. Buď je okolo toho v médiách či na sociálnych sieťach humbuk, alebo sa o tom dozvie len hŕstka ľudí. Ten druhý je tiež príbehom banskobystrickej folk-punkovej kapely Cascabel. Tá hrá vonku častejšie, ako väčšina slovenských interpretov a za sebou má aj kapelové trasy po Rusku alebo Škandinávii. Podľa slov jej frontmana Lukáša sa za tým skrýva: „Veľa stresu, kontaktov a vypitého vína pri laptope.“ To, aj kopec ďalších zaujímavých vecí, porozprával v rozhovore pre Hashtag.sk.

Ste kapela, ktorá, zdá sa, hráva viac za hranicami ako doma. Ako je to možné a prečo je to tak?

Keď som mal cca 17 rokov, hrával som v prvej kapele Mystery Of 19th October, a spravil si účet na sociálnej sieti Myspace. Trošku som sa tam porozhliadol a zistil, že sú tam kapely z celého sveta. Začal som robiť výmenné akcie s kapelami a promotérmi, až to dospelo do stavu, že som mal kontakt takmer v každom štáte. To som začal plne využívať a tak sme začali chodiť hrať von. Myspace neskôr vystriedal Facebook. Tam som našiel kúzlo kontaktov na vyššej úrovni, nielen v čare zbytočných statusov, ale aj možnosti na zabookovanie turné napríklad v Írsku, Fínsku, Austrálii a podobne

Pamätáš si na váš prvý kapelový výlet za hranice? 

Prvý kapelový výlet bol ešte s kapelou Mystery Of 19th October. Vtedy som ešte cez spomínaný Myspace bookol týždňové tour po Francúzsku, trvalo mi to asi mesiac. S kapelou z francúzskeho Toulouse – Charlie Fiasco – sme odohrali 5 akcií u nich a následne 5 akcií u nás na Slovensku a v Česku. Oni nás potom odporučili ďalej, napríklad Španielom, Grékom. A tak prichádzali ďalšie výlety.

Na aké najkurióznejšie miesto ste sa dostali ako kapela?

S Mystery sme hrali napríklad v Rovaniemi, čo je na polárnom kruhu vo Fínsku. S Cascabel sme hrali Petrohrad, Moskvu, Dublin, Oslo…

Ako vyzerajú koncerty za hranicami? Koľko vám chodí ľudí, na akých hráte akciách?

Najlepšie sa nám hrá v Nemecku, kde na nás prišlo v priemere od 70 až 120 ľudí. A to aj počas pracovného týždňa. Hráme malé klubové akcie. V Petrohrade napríklad na nás došlo 15 ľudí a to možno ani nie tak na nás, ako na domácu predkapelu. Deň na to sme hrali v Briansku len my a mali sme plný klub. V Moskve sme si mysleli, že o nás ani matrioška nezakopne a na obe akcie sme mali takmer plné kluby. Samozrejme, sú aj slabé akcie, čo sa návštevnosti týka. V Osle sme mali 5 ľudí, ale z toho jedno dievča prišlo, lebo o nás čítalo článok v miestnom hudobnom magazíne. Cestovala 2 hodiny do Osla aby nás videla. To bolo milé.

Aké sú vaše najbližšie koncertné plány? Doma aj vonku.

Chceli by sme sa viac upnúť na domovinu nasledujúce mesiace. A potom cez leto obehnúť  Balkán alebo sever – Fínsko a Pobaltie. Uvidíme, čo z toho si nakoniec vyberieme.  Na úvod roka plánujeme akcie v Ostrave, Brne, Plzni, Kladne, Trnave, Banskej Bystrici, Brezne a na chate Kosodrevina na Chopku.

Myslíš, že to, že hráte toľko vonku sa prejavuje aj doma? Pridáva vám to na kredite?

Veľa akcií na Slovensku sa nám podarilo hrať práve vďaka nášmu kapelovému CV. Ľudia sa väčšinou ozývajú sami, že by nás chceli, napríklad v Nitre, Košiciach, Liptovskom Mikuláši a podobne. Ešte keby to tak zvonku prichádzalo samo! Samozrejme, nie je to vždy tak jednoduché, ale začína to pomaly uľahčovať prácu s laptopom.

Máte miesta za hranicami, na ktoré sa vraciate? Alebo stretávate ľudí, ktorí sa na vaše koncerty vracajú?

V Nemecku došli na nás ľudia v Neu Tramm, ktorí na nás boli pred 2 rokmi, keď sme tam hrali s kamarátom Dáša Fon Fľaša. Okrem toho sme zatiaľ nehrali nikde inde dvakrát. Doma sa to stáva už častejšie, najmä na východe Slovenska, kde ľudia prídu pred alebo po koncerte a hovoria, že došli práve kvôli nám. To nás vždy veľmi poteší.

Spomínaš Myspace, tiež patrím ku generácii, ktorá túto sociálnu sieť používala. Ako by si to dnes porovnal s Facebookom? Myslíš, že je možné, že nejaká sociálna sieť urobí toľko pre hudobníkov ako Myspace?

Bolo veľa pokusov, ale nestali sa natoľko známymi ako Myspace. Teraz sa dáva do popredia Instagram, dokonca predbieha Facebook podľa môjho názoru. Prostredníctvom hashtagov sa získavajú lajky z celého sveta, napríklad na fotku z koncertu. Vidíte, že to lajkuje skupina podobne zameraných ľudí a potom si rozkliknete, kto dal lajk. Ak to je napríklad folk-punková kapela z USA, podobnej veľkosti, hneď ich môžete správou kontaktovať alebo vymeniť si email a dohodnúť sa na akciách. Dá sa to veľmi dobré využiť, nielen na fotenie jedla.

Ako sa dá tak intenzívne hranie kombinovať s prácou? Čo robíte mimo hudby? 

Mám agentúru na bookovanie turné, vďaka týmto nadobudnutým kontaktom za všetky tie roky, čiže je môj full-time job vybavovať akcie. Niekedy to je ťažšie, niekedy za hodinu je celé tour dohodnuté. Gitarista Janis spolu s cajonistom Samom robia webdizajn pre švajčiarsku firmu v Banskej Bystrici. Huslista Izák študuje informatiku a part-time job má práve v tejto firme, plus hráva s folklórnym súborom po celom Slovensku. Kontrabasista Tomáš je učiteľ klasickej gitary na škole. Víkendové hrania si dohadujeme dopredu, vyberieme si víkendy, ktoré budeme hrať a nič iné do toho nemôže prísť. Tour za hranice riešime raz za rok, keď si berú chalani dovolenku na 12 až 14 dní, aby sme mohli vycestovať spolu. Ich šéf je tomu veľmi otvorený, dokonca bol na poslednom tour s nami, keďže je rovesník a pohoďák.

O hraní za hranicami sme mali nedávno rozhovor s kapelou The Ills. No z punkovej a hardcore scény je na Slovensku kopec kapiel, ktoré cestujú za hranice, ale vzhľadom na ich žáner sa o tom pomerne málo vie. Čím to je?

Chcel by som sa pozastaviť nad jednou vecou. Je úsmevné, keď slovenská kapela vyhodí na Facebook turné a je tam 6 akcií za polroka. To sa nestihnú ani pohádať v dodávke, vytvoriť si ponorku, byť po 4 dňoch už unavení z nosenia vecí do i z klubu a tiež pitia. To nie je turné, to sú víkendovky. Kapela, ktorá nevyrazí aspoň raz na 10 akcií v rade, nevie čo je turné. Kamaráti z Bratislavy Good Reasons, neskôr Smelser, hrali nespočetne veľa trás po Európe, bohužiaľ sa rozpadli pred rokom. Rovnako Dáša Fon Fľaša. Vďaka nemu sme sa dostali do Škandinávie s Cascabel, košická punk hardcore kapela Retfish koncertuje veľa, hlavne vo Veľkej Británii.

Nebavilo ma, že akustická gitara bola na Slovensku glorifikovaná na hranie štýlu Kryl, Nohavica. Učil som sa vytvárať akordy, aby zneli inak, ako klasické G-dur, C-mol. Veľa ma naučili aj Rómovia v parku na lavičke, keď sme si tam chodievali s prvým gitaristom s krabičákom vína a akustikami zahrať. Veľmi ma ovplyvnili hraním na akustike Mumford & Sons, ktorí hrajú v „open D“ ladení, čo vám otvorí úplne iný svet, hlavne, keď hráte punk. Potom sa k nám pridal Izák, ktorý je ovplyvnený slovenským folklórom a írskym folkom, takže nebolo o čom. Po koncerte chodia ľudia za nami, že takto na akustike ešte nevideli nikoho hrať. To nás samozrejme teší, že prinášame niečo nové.