ROZHOVOR Slovenská kapela robí za hranicami poriadny hluk: Obiehať domáce kluby dokola nemá zmysel

Michal Babinčák

#Na slovenskej scéne pôsobia už takmer dekádu, vydali niekoľko vydarených albumov a to aj napriek tomu, že ich nikdy nepočujete spievať. Inštrumentálna a hlučná štvorica The Ills tak možno aj preto hrá za hranicami častejšie, ako doma. Okrem toho získavajú ich nahrávky aj koncerty pozitívne recenzie od medzinárodne rešpektovaných médií. Napriek tomu hranie za hranicami nie je úplne jednoduché. Ako to teda celé funguje, od vybavovania koncertov, po cestovanie až po spracovanie zážitkov, nám vysvetlil jeden z gitaristov kapely – Martin Krajčír.

Pred necelým rokom ste hrali na Islande, na prestížnom festivale Iceland Airwaves. Ako sa tam kapela zo Slovenska môže dostať? A čo to znamená pre jej ďalší vývoj?
Osobne by som sa tam veľmi rád vrátil, ale to len v prípade, keby som mal nejaký zaručený recept, ako sa tam kapela zo Slovenska môže dostať. V prípade Iceland Airwaves to bolo kombinácia dosť tvrdej práce našej bookerky Táni Lehockej a šťastia. Na festivale Waves Bratislava totiž na náš koncert pozvala riaditeľa Iceland Airwaves a ten naozaj prišiel a páčilo sa mu. Odtiaľto to už znie ako rozprávka, ale koncertom predchádzal ešte rok a pol mailovačiek a dohadovačiek. Až tu som asi prvý raz pochopil, čo to znamená hrať na prestížnom festivale. Po Islande máme viac koncertov, lepšie podmienky a myslím, že aj my sami sme intenzívnejšie nakopnutí.

Za hranicami hráte momentálne častejšie, ako doma. Čím to je?
Asi úplne najjednoduchšie vysvetlenie bude: viac krajín – viac klubov. Doma nemôžme stále obiehať desiatky klubov dookola, nemalo by to zmysel. Okrem toho nás veľká časť z toho nechce a nejakú časť z toho nechceme my. Potom sa kruh zužuje. Myslím ale, že vonku hráme viac preto, lebo máme koncerty, ktoré sa ľahko trávia ľuďom bez nejakej jazykovej bariéry. Text možno mnohým chýba, ale som si istý, že im nechýba východoeurópsky “russian” prízvuk v našich prípadných angličtinách. A povedzme si na rovinu, slovenčina nie je práve typ jazyka, ktorý by ťa príjemne uspával ako keď Sigur Rós spievajú po islandsky.

Na čo sa teda kapela musí pripraviť, keď vyráža za hranice?
Na pochybnú hygienu, na nonstop nafučané brucho, na improvizované podmienky spania, keď jeden deň spíš v štvorhviezdičkovom zariadení a druhý v spacom vaku u organizátorovho kamoša. Na dlhé tiché chvíle v aute, na dlhé hlučné chvíle v aute, na ľudí okolo seba a na ich nálady, na svoje vlastné nálady, na nezabudnuteľné zážitky, na zahraničné krajiny tak, ako si ich doteraz nepoznal a ešte milión ďalších vecí, na ktoré som teraz zabudol. Tie negatíva sa našťastie dajú pomerne ľahko minimalizovať alebo premeniť na pozitíva. Najdôležitejšia výbava, hneď po nástroji, je zásoba vlhčených vreckoviek!

Ako sa dajú hodiny v aute stráviť bez toho, aby sa kapela rozpadla?
Keď máš vlhčené vreckovky, všetko je ok.

https://www.instagram.com/p/BYEUzN8AR3V/?taken-by=martinkrajcir

Ako si už spomenul, o vaše koncerty sa stará manažérka. Čo to pre kapelu znamená? Máte nejaký vplyv na to, kde budete hrať?
Lokálne určite áno. Čo sa týka nejakých súvislejších tour, tak príliš vplyv nemáme, ale to je úplne v poriadku. Táňa vybavuje koncerty, na ktoré sa nezabúda a plne jej v tomto dôverujeme. Okrem toho nie sme v pozícii, kedy by sme si mohli povedať: “Táni, kašlime na toho 16.10., dajme si deň voľna vo vlastnej réžii a za vlastné peniaze.” Ja osobne by som radšej hral vždy, keď sa dá.

V ktorých krajinách hráte najradšej? 
Myslím, že úplne najradšej hráme v Holandsku. Mali sme tam doteraz asi 4-5 koncertov a všetky boli neskutočne príjemné. Dokonca sme stretli niektorých ľudí dvakrát a vraveli, že si nás pamätajú spred roka. Príjemne bolo aj v Dánsku, Nemecku a musím povedať, že aj Rakúsko a Slovinsko mám rád. Zvláštne to bolo na niektorých miestach na Balkáne, ale zasa nič katastrofálne, len iné.

Ak nerátame okolité krajiny, tak ste prvé koncerty za hranicami odohrali pred viac ako piatimi rokmi. Ako sa to za tých pár rokov zmenilo? Chodí na vás viac ľudí, máte lepšie podmienky?
Lepšie podmienky tam sú, ale nie je to pravidlom. Dnešná európska scéna je obrovská, nástroje sú lacné, hudba lákavá a talentu strašne veľa a ak chceš ísť napríklad 10 dní za sebou, musíš rátať aj tým, že ťa táto situácia trochu pritlačí k stene. Turné ale nie sú mínusové.

Kam sa teda chystáte najbližšie?
Najbližšie to bude Benelux a koncerty cestou do tejto časti Európy.

Vieš ešte o nejakých kapelách, ktoré hrajú za hranicami tak aktívne, ako vy?
Neviem, asi musíš spraviť viac takýchto rozhovorov. Úprimne si ale myslím, že niektoré slovenské kapely von chodia veľa a ešte úprimnejšie si myslím, že hardcore a punková scéna takto funguje už roky, len o tom málokto vie. Som si istý, že by o tom napríklad nejakí bývalí Abhorrence a súčasná ADACTA mohli rozprávať svoje.

8 slovenských interpretov, (o) ktorých by ste mali počuť: Nehrajú ich rádia, ich tvorba však stojí za to

Odporúčame