#Slavo Tuleya má len 28 rokov, no už sa môže pochváliť zaradením do rebríčka Forbes 30 pod 30. Momentále šéfuje v Zaka Ventures, vedie berlínsky startup 100Cherries a spoluzaložil inovačné štúdio Kiuub. Pokiaľ sa chceš dozvedieť, ako vyzerala jeho cesta, určite sa pusti do nášho rozhovoru.
Chýbať nebudú ani rady, ako vybudovať úspešný biznis, ako hokejová terminológia láka viac ženy, a prečo je vlastne „pondeľa“ fajn, ak chceš postíhať veci.
Vráťme sa na úplný začiatok. Kedy si si začal uvedomovať cit a záujem pre biznis a startupy?
Tak to už bolo poriadne dávno. Myslím, že už v 15-tich som vedel, že chcem podnikať a mal som aj vzor v rodine. Vtedy som si ale, samozrejme, neuvedomoval, v čom a aké je to celé náročné. Na vysokej škole som skúšal zopár svojich projektov, no žiaden z nich nebol nejak extra úspešný. Potom som si povedal, že by dávalo zmysel vyskúšať si prácu v dvoch korporátoch. Predsa len, ak chcem raz podnikať, tak im pravdepodobne budem niečo predávať a bolo by dobré vedieť, ako to tam funguje.
Tak som sa v poslednom ročníku dostal do inovačného labáku Innogy. Rok na to som sa stal spoluzakladateľom ŠKODA AUTO DigiLabu v Prahe a o 18 mesiacov som išiel do Číny postaviť rovnaký „labák“ v Pekingu. Potom som si povedal, že stačilo. Spúšťať nové projekty ako zamestnanec je pohodlné a plat chodí pravidelne, ale človek stále nevie, či má na to podnikať sám. A tak som sa do toho pustil.
Tento rok si sa umiestnil v prestížnom rebríčku Forbes 30 pod 30. Vieš, ako prebieha zostavenie? Vedel si, že si v nejakom užšom výbere alebo len nakoniec prišla správa, že si jeho súčasťou?
Viem, že Forbes má sieť expertov na každú z tém a taktiež je aj nejaké okno na nominácie od verejnosti. Následne táto skupina spoločne s redaktormi rozhoduje o nomináciách. Ja som jedného dňa ráno len dostal mail, že som bol vybraný v kategórií biznis. Brutálne ma to potešilo. Už dávnejšie som si predstavoval, že by to bol pre mňa veľký úspech dostať sa do tohto rebríčka. No a podarilo sa.
Ako vyzerala oficiálna ceremónia? Mal si priestor aj na komunikáciu s ostatnými členmi rebríčka? Kto ťa oslovil najviac?
Vzhľadom na nejasné opatrenia voči situácii s koronavírusom bol celý ceremoniál presunutý zo Starej tržnice do Meštianskeho pivovaru. Veľký rešpekt organizátorom za to, že sa im podarilo celý event takto „switchnúť“ len tri dni pred podujatím. Myslím, že celý 30 pod 30 je hlavne o networkingu medzi predchádzajúcimi ročníkmi a aktuálnym. Nemohli sme predsa zmeškať príležitosť pripiť si a podebatovať. (smiech)
V mojom „fachu“ mi je veľmi sympatický príbeh Viktora Sučku tým, ako brutálne vybudoval logistickú firmu Swida. Taktiež Martin Mikovčák s firmou Ark Shelter dokazuje, že podnikať sa dá naprieč Európskou úniou a tvoj druhý spoločník môže byť napríklad aj z Belgicka. A potom je tu ešte taký frajer ako Marek Mach, ktorý vo svojich 18-tich rokoch robí perfektnú osvetu proti extrémistom a konšpirátorom cez Mladí proti fašizmu.
ROZHOVOR Slovák Daniel Minárik: Má len niečo cez dvadsať a natáča autá za milióny eur
Ovplyvnilo umiestenie v rebríčku nejakým spôsobom tvoju prácu? Dostavil sa nejaký kariéry postup, prípadne nový úspech?
Umiestnenie v rebríčku prinieslo možnosť rozprávať viac o práci, ktorú spolu s tímom robím, čiže prirodzene z toho plynie viac konverzácií o možných nových spoluprácach. Je to tiež platforma, kde môžeš poukázať na témy, ako napríklad inovácie alebo zameranie na zákazníka. Práve s nimi, ako by kolega Rado povedal, „sa zobúdzame aj vstávame“. Ak sa o týchto témach dokážem potom baviť s viac ľuďmi, tak to považujem za úspech.
Venuješ sa viacerým projektom, pôsobíš ako CEO Zaka Ventures, 100Cherries a si aj spoluzakladateľ inovačného štúdia Kiuub. Popíš nám v skratke, v čom sa líšia. A nie je pre teba náročné venovať sa viacerým projektom naraz?
Ono to môže pôsobiť tak, že tieto tri firmy robia aktivity, ktoré sú od seba vzdialené, ale v skutočnosti sa vedia navzájom podporovať. Potom to nie je také náročné myšlienkovo medzi nimi „preskakovať“. ZAKA je family office platforma, ktorá investuje do firiem na pomedzí startupového sveta a malých private equity dealov. To nám dáva možnosť stretnúť zaujímavých zakladateľov a investovať do nich flexibilnejšie ako čisté venture kapitálové fondy.
100Cherries je berlínske štúdio, kde tvoríme nové spotrebiteľské značky spoločne s influencermi, prípadne vlastné značky v neprebádaných alebo zaostávajúcich segmentoch, ako je napríklad potrava pre psov (značka Schmacki). Kiuub to nakoniec celé stmeľuje, keďže ako inovačné štúdio pomáha veľkým firmám s ich inovačnými aktivitami a reprezentuje zákazníka pri tvorbe nových produktov a služieb na mieru.
Takže keď sa na to pozrieme ako na skupinu firiem zistíme, že náš biznis stojí na vlastnom budovaní nových produktov, inovácií „na mieru“ pre stredné a veľké firmy, poradenstve, no a nakoniec aj investíciách do zakladateľov, ktorí našli „niche“ na trhu. Aby to mohlo celé fungovať, je dôležité vedieť delegovať, lebo človek sám veľa nespraví. Mám ambíciu toto portfólio do budúcna ďalej rozšíriť o firmy v priľahlých odvetviach tak, aby vedeli navzájom ťažiť zo spoločných synergií.
Inovačné štúdio Kiuub si založil spolu s ďalšími dvoma zakladateľmi. S kým si sa do projektu pustil a v čom sa podľa teba líšite od ostatných? Ponúkate nejakú službu, ktorá je na Slovensku novinkou?
Celý Kiuub je založený na multidisciplinarite, a to sa nám podarilo aj so zakladateľmi. Rado Hankovský prišiel zo sveta salesu a biznis developmentu, Adam Brocka zo sveta startupov a organizácie veľkých hackathonov a akceleračných programov. No a ja zo sveta korporátnych inovacií. V Amerike a západnej Európe sme videli, že koncept špecializovaných štúdií na inovácie je validný.
Verím, že dnes sme na Slovensku jediní, kto vie silno reprezentovať vo firme hlas zákazníka a jeho potreby, prinášať digitalizáciu, rýchlo testovať nápady na nové služby/produkty a tie, ktoré sa osvedčia, aj spúšťať na trh. Najčastejšie nás kontaktujú firmy, ktoré rozmýšľajú, ako sa strategicky posunúť ďalej či ako identifikovať, čo je pre nich dôležite na základe potrieb zákazníkov. Prípadne, ako rýchlo otestovať a spustiť nápady, ktoré im ležali dlho v šuplíku.
Na vašom webe je výrazne citeľný hokejový slang. Má to nejaký špeciálny význam? Ste bývalí hokejisti? A ako túto firemnú kultúru znáša nežné pohlavie vo vašom tíme?
Práveže nie sme hokejisti. Začalo to tak, že sme v kancelárií objavili PlayStation 4 aj s NHL 18, tak sme to začali cez prestávky hrať. Po nejakom čase sme si povedali: „Veď na PSku sme v tom už celkom frajeri, nevedeli by sme to hrať aj naživo?!“ Tak sme sa naučili korčuľovať, poskladali si partiu a teraz to už bude skoro rok, čo hrávame pravidelne každý týždeň.
S tým hokejom je, samozrejme, spojené aj to, že hokejová terminológia sa dá perfektne napasovať do našich biznis prezentácií a inovačného slangu, ako napríklad „hokejkové grafy“. Vo firme sme prekvapení, že z našich inzerátov s hokejovou terminológiou vždy vzíde viac uchádzačiek ako mužov. Sú prekvapené, keď im povieme, že v našej hokejovej partii máme každú nedeľu dve hráčky.
Celý projekt je na scéne pomerne krátko, od roku 2019. Čo sa v Kiuub zmenilo za posledný rok? Získali ste nejakého klienta, ktorého si obzvlášť ceníš? Aké máte plány do budúcna?
Za prvých šesť mesiacov fungovania sa nám podarilo doručiť 15 inovačných projektov. Som rád, že sme mohli doteraz pracovať pre známe firmy, ako ŠKODA AUTO Nadační Fond, JUB, Kros, Innogy, Tatra Banku či HubHub. Nechcem ale, aby to znelo tak, že robíme len s najväčšími korporátmi. Práve stredne veľké firmy tvoria veľa našich klientov.
Tento rok napriek korone máme ambíciu rásť o 300 %, počet doručených projektov sa bude blížiť k 50-tke. Narástli sme na vyše 10-členný tím a v tomto chceme pokračovať. Aktuálne hľadáme veľa nových talentov na rôzne pozície. Na najbližšie obdobie máme plán sústrediť sa na Slovensko a neskôr pokračovať ďalej za hranice.
Koronakríza sa v istej miere dotkla každého. Pocítil si aj ty v nejakom smere jej následky?
Ale áno, museli sme sa rýchlo prispôsobiť a prejsť na online fungovanie. Vlastne to ale bolo dosť pozitívne, lebo sme sa naučili fungovať efektívnejšie v online svete, robiť kvalitné online workshopy, výskumy a podobne. Keďže počas korony nebolo možné robiť biznis development, realokovali sme kapacitu a spustili newsletter, ktorý mapoval, ako sa s koronou vysporiadali ázijské krajiny. Nájdeš ho na pokorone.kiuub.com.
Mal som možnosť rozprávať sa s pár startupistami. Všetci sa zhodli na tom, že vzdelávanie na Slovensku je vo veľmi zlom stave. Čo by si odporučili ľuďom, ktorí by sa chceli o desať rokov dostať do Forbes 30 pod 30?
Asi áno, ale neviem to dobre zhodnotiť, keďže som na slovenskej strednej alebo vysokej nikdy neštudoval. Napriek tomu mám priamu skúsenosť s Inštitútom Dizajnu na FAD STU, s ktorou spolupracujem a tam mám pocit, že veci idú dobrým smerom.
Odporúčam nezačínať podnikať s nejakým startupom hneď v 18-tich. Treba niekoľko rokov robiť „job hopping“, aby človek zistil, čo ho baví. Stane sa tak odborníkom na nejakú tému a tým identifikuje príležitosti v oboroch, kde by mohol v budúcnosti podnikať. Práca pre niekoho iného bude taktiež znamenať, že ti za získavanie skúsenosti bude niekto platiť. Treba ale rozmýšľať egoisticky nad tým, čo si z tej skúsenosti chce človek odniesť a prečo ju robí.
Taktiež sa netreba rozutekať pri prvom neúspechu a schovať sa do postele. Podnikanie je oveľa náročnejšie, ako sa zdá a treba mu podriadiť svoj život. Nie je to o tom, že je to „cool“, je to tvrdá drina a vytrvalosť, preto v ňom málo ľudí naozaj uspeje. Ak to chceš strpieť, tak super, ale je úplne v poriadku, ak ťa to neláka. Svet potrebuje lekárov, inžinierov a podobne.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Máš zaužívanú rutinu alebo vnímaš každý deň ako príležitosť robiť veci inak?
Mám takú týždennú rutinu. Pracovný týždeň začínam v nedeľu poobede takzvanou „pondeľou“. Lebo čo môžeš spraviť v nedeľu ťa v pondelok neprekvapí. Od pondelka sa snažím do práce prísť pred ôsmou, čas do deviatej je dobrý na maily, prípadne porady s najbližšími kolegami. No a potom je to taký klasický kolotoč meetingov, callov a práce až do nejakej šiestej. Potom mám focus čas na individuálnu prácu tak do deviatej a idem domov. Toto si zopakujem päťkrát, v sobotu chill a nedeľou začína nový týždeň.
Život však nie je len práca. Čomu sa rád venuješ vo voľnom čase?
Sobotu mávam voľnú a zatiaľ mi najlepšie funguje pilotovanie v leteckej škole. Musím sa na sto percent sústrediť a tým pádom na čas prestanem rozmýšľať nad prácou. Ak si však v rastovej fáze podnikania, tak nič také ako work life balance neexistuje. Človek tým musí žiť, lebo myšlienky stále plynú a nechce stratiť niť.
Zdieľať na