#Známa fotografka Nina Skaliková nielenže tvorí nápadité a kvalitné zábery, ale aj cestuje a spoznáva rôzne krajiny či kultúry. Navyše má na Instagrame 64-tisíc followerov a fotí mnoho známych tvárí. V poslednom čase ju však začína viac baviť zvečňovanie prírody alebo rôznych miest. V rozhovore nám prezradila, ako sa snaží pracovať so ženami, ktoré majú nižšie sebavedomie a čo zvláštne zažila na svojich cestách.
Fotíš najmä portréty, čo je na nich najťažšie?
Keď som začala fotiť, tak to boli najmä portréty, teraz však robím content pre rôzne firmy, hotely či reštaurácie. Portréty fotím síce stále, ale teraz ide skôr o hobby ako prácu. Keď som začala s touto prácou, tak som to robila iba vo voľnom čase.
Akonáhle som sa fotením začala živiť, tak som už nemala čas na to, aby som robila zábery iba v rámci hobby. Fotky pre rôzne firmy mi finančne viac vynášajú ako portréty. Samozrejme, stále fotím klientky.
Fotila si najmä známe osobnosti, stretla si sa s nejakými nezvyčajnými požiadavkami?
Všetky ženy chcú vyzerať dokonalo, väčšinou mali rovnakú požiadavku – vyzerať dobre. Nešlo však o nič špeciálne či výnimočné. Najťažšie nie je samotné fotenie, ale skôr počúvať krásne ženy, čo na sebe nemajú rady.
Je to bežné aj u žien, ktoré vyzerajú na prvý pohľad dokonalo?
U niektorých menej, u iných viac. Sú výnimky, od ktorých sa učím aj ja sama. Sú nádherné, majú sa rady a vyžaruje z nich sebavedomie. Nejde o namyslenosť, ale skôr o zdravé sebavedomie, čo je na tých ženách veľmi pekné.
Aby bol portrét dobrý, mala by si mať sebavedomého modela či modelku. Čo však robíš, ak pred objektívom stojí niekto, kto si neverí?
Toto sa deje aj mne, keď ma fotia druhí – necítim sa dobre a hanbím sa. Takýchto ľudí musím upokojiť, vysvetliť im, že sa nič nedeje. Zapnem dobrú hudbu a naladím ich do takej atmosféry, ktorú chcem zachytiť aj na svojich fotografiách – či už ide o uvoľnenú alebo sexi fotografiu.
Existujú ľudia, ktorí majú prirodzený sexepíl, nemajú problém stáť pred kamerou. Určite si však už zažila ľudí, ktorí boli pred fotením v strese…
Myslím si, že väčšina klientov je taká, pretože nie sú zvyknutí sa často fotiť. Preto je iné, keď fotím modelky, herečky či content creatorky, pre ktoré je vystupovanie pred objektívom oveľa prirodzenejšie. Ľudia, ktorí sa často nefotia, potrebujú viac času, kým si zvyknú na objektív.
Na druhej strane však niektoré klientky vedia prekvapiť a už pri prvom fotení sú také prirodzené, že by mohli byť prvotriedne modelky. Niektoré ženy to majú prirodzene v sebe.
Vidíš hneď na prvom stretnutí, že klientka má prirodzený talent na pózovanie pred objektívom?
Nie, pretože veľakrát aj sebavedomá žena má s pózovaním problém, navyše nemusia byť úplne fotogenické. Skôr vidím, keď je niekto nesebavedomý, všímam si to napríklad na reči tela či samotnom pózovaní.
Robila si niekedy drastické úpravy fotiek? Napríklad, dostala si požiadavku, nech niekomu uberieš desať kíl alebo ho extrémne omladíš?
Keby som dostala euro za všetky takéto poznámky od klientov, tak by som už nemusela fotiť, lebo by som bola milionárka. Najmä na svadbách asi 70 percent žien vyžaduje rôzne úpravy, takže to počúvam veľmi často.
Určite sú výnimky – ľudia, ktorí sú so sebou spokojní. Myslím si, že ideály krásy sú pri sociálnych sieťach veľmi drasticky zle nastavené. Preto majú ľudia o sebe veľké pochybnosti. Ja na fotkách nerobím drastické, ale len drobné úpravy.
Koľko času ti zaberie postprodukcia a úprava fotiek?
Závisí to od objektov, ktoré fotím. Keďže však fotím už 15 rokov, tak som sa vyskillovala v úprave záberov tak, že to, čo mi dnes trvá 15 minút, by mi pred rokmi zabralo aj štyri hodiny.
Uľahčuje ti úpravu fotiek napríklad aj umelá inteligencia?
Nie, pretože zatiaľ je umelá inteligencia vo Photoshope taká, že fotku na prvý pohľad upraví dobre, avšak vo vysokom rozlíšení je takto upravená fotka v zlej kvalite. Preto všetko robím zatiaľ sama.
Máš nejakú fotografiu, ktorá je tvojou srdcovkou?
Mám rada jeden záber domu s ružami, ktorý som zachytila na mojich prechádzkach, počas ktorých som sa veľmi zamilovala do života. Vždy, keď nafotím niečo nové, tak sa objavia moje nové obľúbené fotografie. Táto fotka domu je však taká, že sa na ňu stále rada pozerám dodnes.
Čo to znamená, že si sa zamilovala do života?
Keď som mala asi 22 rokov, bola som pracovne vyhorená, navyše som sa ešte rozišla s dlhoročným snúbencom. Snažila som sa objaviť samu seba, dovtedy som žila s rodičmi, neskôr s partnerom.
Akonáhle som začala žiť sama, tak som zistila, čo ma baví či inšpiruje. Objavila som krásy života, ale aj pekné ruže za plotom, ku ktorým, keď som sa chcela dostať, musela som preliezť na druhú stranu.
Čo by si chcela naďalej fotiť?
Stále to budú portréty, avšak pri vyhorení som sa naučila, že sa nemôžem zameriavať iba na jednu vec. Veľmi ma baví fotiť svadby, avšak robím maximálne desať do roka, aby ma to neomrzelo. Portréty však navždy budú mojou srdcovkou.
Baví ťa fotiť zábery v reálnom čase, napríklad ľudí na ulici?
Ľudí na ulici sa hanbím fotiť, avšak skúsila som také výzvy, pri ktorých som oslovovala ľudí, aby sa odfotili. Bola to veľmi milá interakcia. Aj keď cestujem, píšem známym ženám cez Instagram, ktoré sú na mieste, kam mám namierené, a dohodneme si fotenie.
Naposledy som sa vybrala do Indie, ktorú milujem, a vopred som si našla tri modelky z úplne iných častí, preto som letela za dva týždne asi šesťkrát z jednej strany Indie na druhú. Nafotila som ich a doteraz sme v kontakte.
Keď si už spomenula Indiu, ktoré mestá v tejto krajine máš najradšej?
Gou, ktoré považujem za skrytý klenot, pretože sa nachádza na juhu blízko Srí Lanky. Dokonca sa na ňu dosť podobná. Do Indie pôjde málokto na pláž, pretože väčšina turistov ju vníma ako špinavú a nebezpečnú. Preto do tejto časti nechodí veľa turistov, vďaka čomu je to tam veľmi lacné a pláže sú tu krásne.
Okrem toho milujem aj hlavné mesto, pretože tam mám priateľov, ale aj mesto Rišikéš, ktoré sa nachádza na úpätí Himalájí, ide o centrum jogy. Panuje tu príjemná budhistická atmosféra.
Je joga spôsob, akým si vyvetráš hlavu vo voľnom čase?
Aktívnejšie som sa jej začala venovať iba posledný rok a veľmi ma baví. Okrem toho praktizujem aj každodennú meditáciu, najmä ráno a večer. Vôbec som netušila, čo to so mnou môže spraviť. Všímam si, že som pokojnejšia a oveľa ľahšie nachádzam radosť v bežnom dni a nič mi nepokazí náladu. Vďaka meditácii si upevňujem vzťah s mojím vnútrom.
Okrem toho sa venuješ aj maľovaniu…
Veľmi málo, pred niekoľkými rokmi som zistila, že mám nejaký talent na maľovanie. Myslím si, že to môže byť aj vďaka foteniu – poznám farby, lom svetla a podobne. Nemaľujem však pravidelne, ale ide o skvelý relax, pri ktorom dokážem vypnúť.
Čo najkrajšie si v Indii videla?
Všade sú kvety a farby. Paradoxne je hlavné mesto plné zelene, čo je krásne. V slumoch je síce neporiadok, ale v turistických centrách je plno kvetov. Keďže je India rozsiahla, nájdeš tam všetko – najvyššie hory sveta Himaláje so snehom, džungľu, púšť a krásne pláže.
Ako na teba pôsobili obyvatelia Indie?
Sú strašne zvláštni, mnohokrát sa na nich smejem. Stačí sedieť na káve, pozorovať ľudí a vidíš, akí sú „cringe“. Sú takí podobní, ako napríklad ich bollywoodske filmy či indické TikToky. Vyššia vrstva taká nie je, pretože títo ľudia študujú v zahraničí, takže sú viac orientovaní na západ.
Obyvatelia, ktorí však nemali možnosť viac vycestovať, sú celkom vtipní. Pouliční predajcovia sa mi snažili predať metrovú divadelnú bábku s ich typickým: „Good price!“ Alebo majú stále face time s rodinou. Môj kamarát zasa sedel v autobuse vedľa Inda, ktorý tri hodiny volal s rodinou. Nakoniec ho pozývali neviem kam, dokonca mu došlo asi dvadsať žiadostí o priateľstvo na Facebooku od rodiny tohto spolucestujúceho (smiech).
Oni nevolajú, oni majú videohovor, ešte aj bez slúchadiel. Toto inak neznášam aj na Aziatoch, ktorí si nahlas púšťajú filmy bez slúchadiel, je to otravné.
Ak by si mala vybrať okrem Indie ešte jednu krajinu, ktorá ťa nadchla, ktorá by to bola?
Mám rada všetky európske krajiny, najmä Taliansko či Španielsko, avšak milujem aj Česko, ktoré je nádherné. V Taliansku a Španielsku sa mi najviac páčia milí ľudia, pekná architektúra, navyše zbožňujem teplo aj španielčinu.
Nerozmýšľala si niekedy nad tým, že by si sa presťahovala zo Slovenska do zahraničia?
Milujem Slovensko a môj domov. Je to súčasť mňa. Dôvod na odchod by musel byť veľmi vážny. Zatiaľ som nad tým teda neuvažovala, pretože žiaden nebol.
Na čo najviac hrdá v oblasti práce?
Na to, že ma fotenie stále baví a milujem svoju prácu. Každý deň vstávam s pocitom radosti, okrem toho milujem pondelky, lebo sa teším do práce. Toto je veľmi cenné, robiť niečo, čo ťa baví.
Máš nejakú radu pre mladých nádejných fotografov?
Nefoťte s vidinou zárobku, robte to preto, lebo vás to baví. Ak vás fotenie bude baviť, tak sa prirodzene chcete zlepšovať. Okrem toho sa nebojte skúšať nové veci a oslovovať ľudí na fotenie. Je úplne v poriadku inšpirovať sa niekým, ale je lepšie mať svoje vlastné nápady, kreativitu a potrápiť trochu svoju hlavu.
Čo robíš ty, keď nemáš žiadne nápady a nie si kreatívna?
Čím dlhšie fotíš, tým viac kreativita chradne. Ja si všímam maličkosti počas dňa, ktoré možno iní prehliadajú a zvyknem si ich fotiť. Teším sa z krásy toho, čo je okolo mňa. Okrem toho ma veľmi inšpiruje aj hudba, vďaka ktorej mám rôzne emócie a predstavy. Počúvam všeličo, najviac však elektro, no mám rada aj Two Feeta. Samozrejme, veľmi rada objavujem aj nové žánre.
Zdieľať na