Myšlienky nemajú moc meniť realitu: Študentka psychológie Kristína tvrdí, že každú zlú situáciu nemusíš zvládať s úsmevom

Študentka psychológie Kristína Tomanková

Študentka psychológie Kristína Tomanková (Zdroj: Kristína Tomanková)

#Duševné problémy nás trápia čoraz častejšie a aktuálna situácia vo svete nám príliš nechutí. Kristína Tomanková sa psychológii venuje už od detstva. Okrem toho, že sa rozhodla v tejto oblasti zistiť viac na vysokej škole, je autorkou zaujímavého a úspešného instagramového profilu Byť sebou. Spýtali sme sa jej, ako mať deň lepší, čo najviac ovplyvňuje naše správanie a či existuje domáci recept na zaručene skvelý deň.

Odkedy sa venuješ odvetviu psychológie? Študovala si to, alebo jednoducho vieš, čo ľudia potrebujú počuť?
Psychológia ma začala zaujímať pomerne skoro. Začalo sa to už v mojich dvanástich rokoch, keď som prvýkrát počula pomenovanie pre moje ťažkosti – a to generalizovaná úzkostná porucha a panická porucha. Chcela som zistiť viac o tom, čo sa so mnou deje, aby som tomu porozumela. Tak som sa postupne dostávala k ďalším informáciám a prenikala som hlbšie k podstate problémov.

Iné záujmy však psychológiu neskôr vytlačili do úzadia a môj jediný kontakt s ňou bol cez knihy významných psychológov. Nakoniec som sa k nej predsa vrátila, takže momentálne študujem psychológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Štúdium, ale aj samotná skúsenosť s duševným ochorením mi pomáhajú tvoriť.

Prečo kanál Byť sebou? Dnes sú in zábavné videá, pranky a konzumné trendy. Prečo cesta duševného zdravia?
Možno duševné zdravie ešte nie je in. Ale verím, že budem hovoriť za všetkých odborníkov či budúcich odborníkov, keď poviem, že chceme, aby in bolo. Duševné problémy pribúdajú a sú čoraz častejšie v každej vekovej kategórii. Ale prudký nárast môžeme posledné roky vidieť najmä u dospievajúcich či mladých dospelých.

Aj Instagram je miesto, kde trávia veľa času a často tam nemusia nájsť nápomocný obsah. Preto je dôležitý každý obsah, ktorý v nich pomôže vytvoriť pocit, že je v poriadku, ak sa s niečím trápia. Že môžu požiadať o pomoc či vďaka tomuto obsahu lepšie porozumieť tomu, čo sa deje.

Každý môžeme počas života ochorieť aj duševne. Nie sme voči tomu imúnni. Nikto z nás. Na internete môžeme nájsť mnoho rád či preventívnych opatrení na to, aby sme neboli fyzicky chorí a často sa podľa nich aj riadime. Rovnako je však dôležité starať sa o svoje duševné zdravie. Mylne sa presviedčame, že sa nás duševné ochorenia predsa nemôžu týkať.

Napriek tomu, že na Slovensku možno nejde o príliš obľúbenú tému (psychológia), má tvoj kanál veľký úspech. Čomu to pripisuješ?
Keďže posledné roky boli z rôznych dôvodov pre nás všetkých náročné, aj téma psychológie či duševného zdravia sa dostáva viac do popredia a ľudia ju začínajú vyhľadávať. Zároveň ale vnímam, že by som zaujala omnoho menšie množstvo ľudí, keby som kanál postavila čisto fakticky a písala len o samotnej psychológii.

Existuje recept na šťastie? Napríklad, ak sa mi celý deň nedarí, ako sa prenastavím na pozitivizmus?
Možno nie je vôbec potrebné prenastavovať sa. Omnoho dôležitejšie je vnímať to, aby bol človek sám sebou. Každá emócia odíde. Treba si všímať, aké myšlienky prináša, či ako sa nakoniec cítime. Treba si dopriať to, čo potrebujeme. Sú dni, keď sa nám nedarí a sme negatívnejší.

Snažiť sa však za každú cenu myslieť pozitívne, nám môže v podstate ublížiť. Môžeme totiž spadnúť do takzvanej toxickej pozitivity – vyznačuje sa tým, že práve v náročných situáciách, keď nám je ako ľudom úplne prirodzené prežívať nepríjemné emócie, mať nepríjemné myšlienky, sa snažíme myslieť pozitívne. Tým zatláčame do úzadia naše aktuálne prežívanie. Skutočne nemusíme každú situáciu zvládať s úsmevom.

Kristína Tomanková je autorkou instagramového účtu Byť Sebou
Kristína Tomanková je autorkou instagramového účtu Byť Sebou (Zdroj: Kristína Tomanková)

Mne osobne na relaxovanie pomáha čítanie. Akú literatúru by si mi odporučila?
Veľmi záleží, aký žáner máš najradšej. Ak by si si chcel prečítať niečo z oblasti psychológie, čo je určené pre bežného čitateľa, tak by som odporučila knihu od Lori Gottlieb Mala by si sa s niekým porozprávať. Autorka je psychoterapeutka a v knihe približuje prostredníctvom príbehov to, ako prebieha psychoterapia. Zároveň prezrádza, že aj psychológ môže mať problémy a chodiť na terapie.

Nedávno ma na tvojom Instagrame zaujal tento citát: Jediný človek, s ktorým sa porovnávaj, buď ty sám. Prečo je chyba porovnávať sa s druhými?
Každý z nás má tendenciu porovnávať sa s druhými. Omnoho častejšie sa však porovnávame s ľuďmi, ktorí toho dokázali viac, alebo toho majú viac. Zriedkavejšie však s ľuďmi, ktorí toho majú menej, alebo nemajú také úspechy. To nám v podstate prináša nespokojnosť, frustráciu, závisť, smútok či pocit, že nie sme dosť dobrí a nemáme dosť. Je však dôležité porozumieť tomu, na čo aj často upozorňujem, že každý z nás má svoju vlastnú cestu.

S porovnávaním sa často môžeme stretnúť aj pri liečbe duševných ochorení. Je dôležité mať na pamäti, že liečba je tiež individuálny proces – niekoho cesta trvá omnoho dlhšie ako cesta iného človeka s rovnakou diagnózou, alebo zažije omnoho viac pádov.

Oveľa viac sa v súčasnosti porovnáme aj s ľuďmi na sociálnych sieťach. Pritom to, čo vidíme, vôbec nemusí byť také, ako je to prezentované. Keďže porovnávanie sa máme v sebe istým spôsobom zakódované, nedá sa ho úplne zbaviť. Cestou však je minimálne si uvedomovať, kedy a prečo to robíme, ako sa cítime v danej chvíli a čo pre seba môžeme spraviť, aby nám bolo lepšie a neporovnávali sme sa tak často.

 

Často sa dnes skloňuje spojenie „úzkostné stavy“. Čo si pod tým vlastne máme predstaviť? Rozlišujeme medzi mužskými a ženskými?
Ide o stavy, v ktorých prežívame úzkosť. Úzkosť je prirodzená pre každého z nás a každý ju už počas svojho života zrejme zažil. Ak je však častá, intenzívna, trvá dlhšiu dobu a spôsobuje problémy v každodennom živote, môžeme už hovoriť o úzkostnej poruche. Úzkosť sa prejavuje podobne ako strach, avšak na rozdiel od strachu nevieme presne, čoho sa týka. Najčastejšie súvisí s budúcnosťou a vecami, ktoré sa môžu stať.

Ak má niekto rád metafory, priblížim to inak: Kedysi som niekde čítala, že úzkosť je ako vnútorný detektor dymu. Je však trochu „pokazený” a namiesto toho, aby nás varoval iba vtedy, keď niečo horí alebo sa dymí, varuje nás pred všetkým, čo vníma ako potencionálne nebezpečné, aby nás ochránil.

Neriešime však rozdiely medzi mužskými a ženskými stavmi. Sú rovnaké, najmä čo sa týka symptómov, avšak odlišné môžu byť odpovede na úzkosť. Výskumom bolo zistené, že ženy s úzkosťou tento problém riešia vyhýbaním sa, zatiaľ čo muži užívaným návykových látok. Je to však veľmi individuálne.

Na koho sa viem v tomto prípade obrátiť? Vie úzkosť riešiť akýkoľvek psychológ, sú na to lieky alebo nejaký „domáci recept“?
S pretrvávajúcou úzkosťou je najlepšie obrátiť sa na psychiatra alebo psychológa. Kombinácia oboch odborníkov zvyšuje šancu na rýchlejšie zotavenie sa. Psychiater predpíše lieky, ktorých je dnes veľa a sú účinné. Pomôžu úzkosť zmierniť a trochu stav stabilizovať a aj následná práca v terapii bude s liekmi jednoduchšia a účinnejšia.

Sú však prípady, keď niekto skúsi len lieky alebo iba terapiu. Je to tak v poriadku. Každému vyhovuje a pomáha niečo iné. Úzkosť by mal vedieť riešiť každý psychológ s ukončením či začatím psychoterapeutickým výcvikom.

Posledné roky sa často hovorí o kognitívne-behaviorálnej terapii, ktorá je na úzkosť skutočne účinná. Avšak, aj iné psychoterapeutické prístupy vedia pomôcť riešiť úzkosť a byť rovnako účinné. Sú ale psychoterapeuti, ktorí sa úzkosti nevenujú vzhľadom k tomu, že nemajú skúsenosť s klientami s úzkostnou poruchou (aspoň zatiaľ), preto je dôležité informovať sa vopred. Pri úzkosti je to však ojedinelé.

Domáci recept na úzkosť asi neexistuje. Je dôležité spomenúť, že úzkostné poruchy sú skutočné poruchy a neodídu samé od seba. Je potrebné ich riešiť. Každému však pomôže niečo iné, a preto nie je vylúčené, že niekto si dokáže pomôcť aj bez odborníkov. Napríklad tým, že sa zdôverí niekomu z blízkych, bude to robiť častejšie, skúsi niečo, čo mu pomáha a podobne. Avšak preto, aby sa človek vyliečil, je potrebné to podchytiť a podniknúť konkrétne kroky, ktoré vedú k zlepšeniu – to je často práve vyhľadanie odbornej pomoci.

Ale ak by sme mali niečo označiť za domáci recept, asi by som tak pomenovala všetku individuálnu prácu, ktorá sa v liečbe deje medzi jednotlivými sedeniami u psychológa a ktorá je veľmi dôležitá.

Ovplyvnila za posledné dva roky pandémia duševné zdravie mladých Slovákov? Ak áno, ako?
Posledné dva roky môžeme vidieť narastajúce počty ľudí, ktorí s nejakým duševným problémom vyhľadajú odborníka, pretože im začína komplikovať život. Mnoho z nich sa ale na profesionála neobráti, a tak sú štatistiky ešte vyššie. Mladí ľudia nie sú výnimkou. Jedným z častých zaznamenaných problémov je zvýšený výskyt násilia a zneužívania, ktoré môžu spôsobovať traumu, úzkosť, depresiu či iné duševné ochorenia.

Zvýšená izolácia prehĺbila pocity samoty a nová situácia priniesla mnohé náročné výzvy či frustráciu. Situácia za posledné dva roky tiež prehĺbila existujúce psychické problémy u dospievajúcich, a tak už teraz je zreteľné, že pandemická situácia mala a má značné dopady na duševné zdravie.

Prejdem na vojnovú tému. Obracajú sa na teba známi alebo priatelia s prosbami o pomoc? Boja sa mladí trvajúceho konfliktu?
Vzhľadom k tomu, že nie som odborník, čo často na svojom profile zdôrazňujem, tak nie. Nikto sa zatiaľ na mňa neobrátil s prosbou o pomoc. Na začiatku vojny som zdieľala možnosti pomoci, ktoré ľudia môžu využiť, ak im bude ťažko. Nato sa stalo, že ľudia niekedy zdieľali svoje pocity, čo je však úplne v poriadku. Ak medzi sebou zdieľame svoje pocity o vojne, len sa počúvame alebo sme prosto spolu, pomáhame si.

Z okolia vnímam, že zo začiatku sa ľudia báli omnoho viac, ale postupne strach klesal či stále klesá. Je to však veľmi individuálne. Vo všeobecnosti by som povedala, že ľudia sa boja a situáciu mnoho z nich stále nejakým spôsobom sleduje.

Témou je v týchto dňoch aj šetrenie. Sú mladí ľudia vystavení duševnému tlaku, keď si nemôžu kúpiť niečo, po čom túžia?
Domnievam sa, že mladí ľudia môžu byť vystavení duševnému tlaku aj v tejto oblasti, avšak predpokladám, že to nebude veľká časť. V mnohých prípadoch si tú vec kúpia, keď si na ňu našetria. Jasné, sú prípady, keď im to rodičia môžu zakázať, ale myslím si, že táto situácia sa diala aj v minulosti.

Na čo myslíš, keď sa ráno zobudíš a chceš mať zaručene dobrý deň? Máš nejaké všeobecne platné odporúčanie?
Myšlienky nemajú moc meniť realitu, a tak často po prebudení nemyslím na nič zámerne. Len tak pozorujem svoje myšlienky, ktoré prichádzajú a odchádzajú, a snažím sa ísť ďalej a vykonať rannú rutinu. Každý má ráno nejaké rituály, alebo si ich môže vytvoriť. Pomôžu mu spraviť ráno krajším – vtedy sa aj jednoduchšie vstupuje do náročnejšieho dňa.

Nejaké platné pravidlo, ktoré ti zaručí dobrý deň, neexistuje. Môžeme však myslieť na tie krásne veci, ktoré nás dnes čakajú, čo znovu spôsobí príjemné emócie a pocity. Môžeme skúsiť meditáciu, počúvať hudbu, dať si dobré raňajky, spísať si, za čo sme vďační, začať športom vonku či vnútri – je to na nás.

Zažil si v poslednom období stavy úzkosti alebo iné duševné problémy?


Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame