#Kristína Madarásová sa profesionálne venuje pomerne nebezpečnému športu. Mladá pretekárka je niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska aj Európy v bikrose a päťnásobnou majsterkou Slovenska v pumptracku. V rozhovore nám o sebe prezradila viac, vrátane toho, čo by sme mali na Slovensku spraviť, aby sme sa vyrovnali štátom, ktoré sú špičkou v týchto športoch.
Kristína, na úvod nám prosím vysvetli, aký je rozdiel medzi bikrosom a pumptrackom?
V bikrose musíme mať dlhé nohavice, dlhý rukáv, rukavice a celotvárovú prilbu. Nemôžeme križovať trať na cieľovej rovinke alebo prechádzať za postranné čiary. V pumptracku môžeme jazdiť iba na voľných pedáloch, nášľapné pedále sú zakázané. Povinná je taktiež celotvárová prilba.
V bikrose ide naraz osem jazdcov, pričom prvý v cieli vyhráva. 400-metrová trať pre ôsmich jazdcov naraz sa skladá zo štartovacieho pahorka, štyroch roviniek plných vĺn a skokov a troch klopených zákrut.
V pumptracku jazdíme na čas, snažíme sa ju prejsť čo najrýchlejšie v uzavretom okruhu, ktorý sa skladá z rôznych vĺn, skokov, lavíc a klopených zákrut. Pumptrack je uzavretý okruh, skladajúci sa z rôznych vĺn, skokov, lavíc a klopených zákrut, ktoré sa snaží jazdec prejsť v čo najkratšom čase.
Na pumptracku nevedia jazdiť viacerí jazdci vedľa seba, pretože má oproti bikrosu užšiu trať. Stavajú sa aj tzv. dual pumptracky, ktoré sú postavené tak, aby vedľa seba vedeli ísť dvaja jazdci na identickej trati a súťažili tak proti sebe.
K bikrosu ťa dostal brat, aký s ním máš vzťah?
Myslím, že máme s bratom zdravý súrodenecký vzťah. Aj keď sa občas pohádame, čo je podľa mňa úplne normálne medzi súrodencami, vždy sa z toho vieme rýchlo dostať. Snažíme sa navzájom podporovať v každej situácii. Či už ide o pomoc s nejakou úlohou, rady v ťažkých momentoch, alebo len obyčajnú prítomnosť. Vždy vieme, že sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť.
V bikrose musí byť človek drzý a priebojný, celá disciplína vyzerá veľmi nebezpečne. Stal sa ti niekedy nejaký väčší úraz na súťaži či počas tréningu bikrosu alebo pumptracku?
Pádov bolo za tých 20 rokov celkom požehnane. Vždy to však boli len rôzne odreniny, pomliaždeniny, narazené zápästia, kolená, boky, rebrá. Nikdy nešlo o také vážne zranenie, ktoré by ma odstavilo na dlhšie ako týždeň alebo dva.
Pár rokov dozadu som mala nepríjemný pád na sústredení v Belgicku, kde som v rýchlosti preletela približne sedem metrov a dopadla priamo na bok na tvrdý povrch. To bolo dosť nepríjemné a odstavilo ma to z ďalšej prípravy na štyri týždne.
Naposledy som si nechcenú pauzu v pretekaní musela urobiť na Majstrovstvách sveta v pumptracku 2023. Dôvodom bola moja prvá zlomenina, ktorá sa mi stala dva týždne pred majstrovstvami na tréningu. Spravila som školácku chybu a doplatila na to takýmto spôsobom. Odstavilo ma to z tréningu na takmer tri mesiace.
Si niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska aj Európy v bikrose, štvornásobnou majsterkou Slovenska v pumptracku. Na ktorý úspech si najviac hrdá?
Som hrdá na každý úspech, ktorý som dosiahla, hoci niekedy to tak možno nevyzeralo. Každý úspech znamená pre mňa veľa, pretože viem, že všetka príprava a odriekanie nevyšlo navnivoč. Najviac som hrdá na každý titul majsterky Slovenska. Pretože ak je človek najlepší na Slovensku, má väčší potenciál dosiahnuť výsledok aj v zahraničí.
Taktiež sú tu jedny preteky, na ktoré som asi najviac pyšná, ide o výhru na jednom z európskych pohárov v bikrose v apríli 2019. Obsadila som prvé miesto ani nie rok po mojej operácii hlavy. Okrem rodiny a trénera mi vtedy nikto neveril, že sa ešte vrátim k súťaženiu a dosiahnem nejaký úspech.
Prednedávnom si opäť získala zlatú medailu na majstrovstvách Slovenska v pumptracku. Aká bola atmosféra a súperky na súťaži? Čo bolo najťažšie?
Získala som už piaty titul majsterky Slovenska v poradí, čím som vlastne opäť prepísala históriu pumptracku v našej krajine. Atmosféra bola super, i keď som čakala vyššiu účasť, či už jazdcov alebo divákov. Súperky boli vcelku rýchle, ale, žiaľ, nebolo nás veľa.
Najťažšie v ten deň bolo vyrovnať sa s tým, že som súťažila na domácej pôde v Trnave. Veľmi som tu chcela opäť vyhrať, keďže posledné preteky v bikrose sa tu jazdili naposledy v roku 2008. A celkom dávalo zabrať aj počasie, bolo extrémne horúco, čo mi veľmi bralo energiu a musela som si udržať koncentráciu a neurobiť tak zbytočné chyby na trati.
V rámci tréningu jazdíš na bicykli, zlepšuješ kondičku a tiež posilňuješ. Ako dlho a koľkokrát do týždňa trénuješ pred majstrovstvami?
Pred majstrovstvami bežne trénujem krátko, keďže to býva ešte v časti sezóny, keď je pretekov viac. Navyše, nie je tam veľa priestoru na tréning, keďže veľa cestujem. Sú to skôr také udržiavacie tréningy.
Najväčšia príprava začína pred sezónou v zime, počas ktorej trénujem takmer každý deň v týždni, a to raz až dvakrát denne. Čo sa týka prípravy na majstrovstvá sveta v pumptracku, tam je príprava dlhšia, keďže preteky sa konajú v novembri, máme aj dlhšie voľné okno bez pretekov. Príprava sa nemení, v podstate trénujem takisto ako cez zimu, ale zahŕňam do toho aj iné športy, ako plávanie, box či beh.
Ktorá disciplína ťa baví viac – bikros či pumptrack?
Veľmi ťažká otázka. Doteraz to bolo 50 na 50, ale pomaly sa to začína preklápať viac na stranu pumptracku. Bikros ma stále baví a mám tam ešte nejaké resty, ktoré mi chýbajú v rámci výsledkov. Čiže pokiaľ sa bude dať, chcela by som tieto výsledky dosiahnuť.
Pumptrack začína byť nad bikrosom, pretože som v ňom ešte nedosiahla výsledky, ktoré som si predsavzala, a je pre mňa väčšou zábavou ako bikros. Musím sa viac koncentrovať na jazdu, pretože ak spravím chybu, prídem o čas, a tak aj o lepší výsledok. Ak by som pochybila pri bikrose, napríklad, ak by ma predbehol súper, stále mám možnosť umiestniť sa vo vyšších priečkach.
Čo je najťažšie na bikrose a čo na pumptracku?
Na bikrose je to asi kontakt. Ide o dosť kontaktný šport a pokiaľ sa jazdec bojí kontaktu, tak nemôže dosiahnuť dobré výsledky.
Sú to aj skoky. Niektoré sú pomerne dlhé, obzvlášť pre juniorské a elitné kategórie mužov, ale aj tie detské. Čiže ak sa niekto bojí skákať, taktiež je to problém. Pri pumptracku si neoddýchnete, pretože vlny a zákruty idú rýchlo za sebou. Medzi skokmi nie sú dlhé medzery ako pri bikrose.
Majú bikros a pumptrack nejaké vekové obmedzenie?
Nemá nijaké vekové obmedzenia, teda aspoň na Slovensku. V oboch disciplínach totiž organizujú preteky pre detičky na odrážadlách a bicykloch od 0 do 5 rokov. Čiže aj tí najmenší si môžu tieto disciplíny vyskúšať.
Čo sa týka oficiálnych pretekov, tak na Slovensku od 5 rokov neexistuje vekové obmedzenie. Pokiaľ sa človek aj v päťdesiatke cíti, že chce pretekať, tak môže. V zahraničí sú kategórie od 8 rokov až po tých najstarších, čiže 55 rokov a viac.
Vďaka bikrosu si spoznala mnoho krajín, ktorú považuješ za najkrajšiu a prečo?
Bolo ich mnoho. Páčilo sa mi všade, kde som mala možnosť vidieť aj niečo iné ako hotel a trať. Veľmi sa mi páčilo v Dánsku, Škótsku, Švajčiarsku, obľubujem Taliansko a zaujala ma aj Amerika. Vďaka pumptracku som sa dostala aj do Čile, ktoré ma tiež chytilo za srdce. Každá krajina má niečo pekné, mňa najviac láka príroda, ale aj niektoré mestá.
Bikros je populárny najmä v USA, na Slovensku sa však tiež dostáva čoraz viac do popredia. Čo by sme mali spraviť, aby sme sa vyrovnali v bikrose USA?
Chýbajú nám trate, do ktorých by sme mohli viac investovať. Ak by bolo na Slovensku viac tratí, určite by sa to začalo vyrovnávať krajinám v Európe. Aby sme sa však vyrovnali USA, museli by sme mať oveľa viac obyvateľov. V Amerike má bikros korene, začal vznikať približne v 60. rokoch minulého storočia.
V Spojených štátoch sa bikros rýchlo stal populárnym medzi mladými ľuďmi, ktorí chceli napodobniť motokros na bicykloch. Tento šport sa k nám dostal s určitým oneskorením, keďže u nás nebol taký prístup k zahraničným trendom a vybaveniu, ktoré by umožnili jeho rýchlejšie šírenie.
Avšak, aj keď bikros na našom území začal fungovať neskôr, postupne sa stal populárnym medzi mladými nadšencami adrenalínových športov. Mrzí ma, že sme na Slovensku mali oveľa viac tratí, keď sa tu začal rozvíjať, než teraz. Sama si pamätám veľa tratí, ktoré počas mojej kariéry zanikli, pretože ľudia prestali veriť tomuto športu a areály začali chátrať.
Je to však aj šport o rodine. Ak chce dieťa jazdiť aj súťažne, musí sa tomu prispôsobiť celá rodina. Mám veľa kamarátov, ktorí skončili, pretože rodičia neboli ochotní s ním chodiť každý víkend na súťaže a dva či trikrát za týždeň na tréningy. Čiže je to aj o tom, či sú rodičia pripravení podporiť svoje deti v tom, čo ich baví.
Tvrdíš, že najsilnejšie súperky v bikrose pochádzajú z Francúzska a Holandska. Prečo sú také úspešné?
Majú tam veľa tratí, na ktorých môžu trénovať. Je tam tiež oveľa väčší počet pretekárok ako na Slovensku, kde sme v podstate len dve. Na pretekoch je potom ten rozdiel vidieť, keďže oni medzi sebou súťažia takmer každý víkend na národných alebo lokálnych pretekoch, kde sa ich stretne aj tridsať. Keďže sú stále takto spolu, sú viac konkurencie schopné a viac vyjazdené ako ja, čo súťažím buď sama alebo s chalanmi, ktorí majú pätnásť či šestnásť rokov a sú odo mňa rýchlejší.
Vo voľnom čase sa venuješ boxu. Prečo práve tento šport? Máte pocit, že sa pri ňom dostatočne odreaguješ?
Boxu som sa venovala asi dvanásť rokov dozadu, keď som to mala ako súčasť troch zimných príprav. Potom som kvôli problémom s ramenom musela prestať. Približne pred štyrmi rokmi som sa k nemu vrátila, najskôr počas prípravy na preteky.
Po čase som zistila, že pri boxe dokážem vypnúť a nemyslieť na to, čo sa deje mimo gymu. Dokážem si tiež vybiť zlosť, ak ma niekto náhodou nahnevá. Pre mňa je to relax, hoci sa pri boxe dosť namakám. Je to super pocit, že môžem vypnúť hlavu a zároveň robím aj niečo pre svoje telo.
Aké máš plány do budúcna?
Veľmi ťažká otázka. Čo mi stále chýba do zbierky, je titul majsterky sveta. Čiže chcela by som siahnuť na túto métu aspoň v jednej z týchto disciplín. Chcela by som obhájiť aj niektoré iné výsledky, ktoré som už dosiahla. Mám v pláne aj preteky v nových disciplínach, ale čas ukáže, či sa ich budem môcť zúčastniť.
Zdieľať na
Zdieľaní