#Symbolicky za celý týždeň zhoríš aj ty, lebo si na púšti v náročných podmienkach, takmer na pokraji svojich síl. Tak hovorí o festivale Burning Man Eva Katerinčinová alias @evikate, ktorá sa na uplynulý ročník vydala v spoločnosti priateľa Adama.
Ako to vyzerá počas festivalu v mestečku Black Rock City, ktoré každoročne vyrastie v drsnej nevadskej púšti, čo Evu prekvapilo viac než miestny orgystan a aké zaujímavé dary si z Burning Mana doniesla?
Prečo ťa vždy lákalo zažiť Burning Mana na vlastnej koži?
O návšteve festivalu som snívala už veľmi dávno. Vždy ma fascinovalo to spojenie umenia s hudbou. A v neposlednom rade išlo aj o extravagantné až bizarné kostýmy, ktoré tam ľudia nosia – to je cool atrakcia sama osebe!
Vytvorila si si kostým aj pre seba?
Vytvorila som ich viacero. Keď sa nám s priateľom Adamom podarilo kúpiť lístky, hneď som začala premýšľať práve nad kostýmami. Síce som v hlave mala istú predstavu, ale reálne som to začala riešiť až dva týždne pred odletom (smiech). Snažila som sa, aby každý môj kostým mal nejakú pointu. Bola som intergalaktickým bojovníkom aj púštnym slnkom.
Niektoré dni boli na festivale tematické, jeden z nich patril tutu sukniam. Toľko mužov som v sukniach ešte nevidela! (smiech). Na kostýmy sa teším aj o rok, tu si môže tvoja kreativita úplne uletieť.
V čom je Burning Man výnimočný v porovnaní s inými festivalmi?
Odohráva sa na alkalickej prašnej púšti, ktorá sa ti dostane doslova pod kožu. Prach ti vytvorí na pokožke vrstvu a nepomôže ti ani to, keď sa osprchuješ. Do 10 minút vyzeráš rovnako (smiech). Má to aj výhodu, vďaka tejto „ochrane“ sa nespotíš ani nespáliš.
Burning Man je miesto slobody, možno až absolútnej slobody v akejkoľvek sfére. Je to priestor, v ktorom je self expression nielen vítaná, ale rovno vzývaná a podporovaná. Výnimočnosť festivalu spočíva aj v ľuďoch, ktorí sem každoročne cestujú. V živote som nezažila také srdečné prijatie do komunity ako práve tu.
Ako si sa do nevadskej púšte vôbec dostala?
Môžeš sem vyraziť ako my autobusom zo San Francisca alebo pricestovať vlastným autom či karavanom. Cesta trvá asi osem hodín. Keď som pri odchode z festivalu videla kolóny áut, ktoré uviazli aj na pol dňa v púšti, bola som za bus vďačná. Samozrejme, iektorí „burneri“, ako napríklad Paris Hilton, si cestu vedia skrátiť vzdušnou čiarou, pretože mesto Black Rock City má svoje vlastné letisko len pár sto metrov od stanového mestečka.
Čo všetko by nemalo chýbať v správnej výbave burnera?
Ako správna Eva som si zbalila môjho Adama (smiech). Môj priateľ pracuje ako delegát cestovky Flying Banana, takže je v balení sa do náročných destinácií už ostrieľaný.
Pri balení na festival určite nezabudni na vlhčené obrúsky, pomádu na pery, taniere s príborom a pohár na vodu, ktorý budeš často využívať aj na drinky. Dôležité sú aj svietiace prvky, nám veľmi pomohli, keď sme išli v noci z párty a začala silná púštna búrka. Keby som nevidela svetlá na Adamovom bicykli, určite by som sa stratila.
Za peniaze si na festivale okrem jediného stánku nič nekúpiš. Ako si tam riešila stravovanie či pitnú vodu? A čo spanie?
Jedlo, vodu aj alkohol nám zabezpečil kemp, ktorého sme boli súčasťou. No prvé dni boli náročné, lebo mám rada svoje pohodlie. Festivalové minimum je pre mňa tečúca sprcha. Ale Burning Man ma rýchlo vycvičil a posunul možnosti môjho komfortu na úplne inú úroveň (smiech). Spanie je samostatná kapitola. Vždy sa zasmejem, keď si na to spomeniem.
Všetci normálni ľudia mali veľké stany, lebo predsa pri 8-dňovom pobyte na púšti potrebuje každý svoj priestor. Stan mal na starosti Adam, takže som ho prvýkrát videla až pri stavaní. Podľa neho bol dvojlôžkový, ale etiketa hovorila jasne (smiech). Keď som to videla, hneď som si musela streliť drink… Všetci z kempu sa na náš stan chodili pozerať. Vraj sme šialení, že dokážeme takto spať. Ešte šťastie, že obaja nepotrebujeme veľa osobného priestoru (smiech).
Obdarovávanie patrí k jedným zo základných pilierov festivalu. Na aký zaujímavý dar, ktorý si dostala, si spomenieš?
Takmer denne sme sa obdarovávali jedlom alebo špeciálnymi drinkami. Každý deň mali kempy svoju tému, napríklad na našej ulici chalani rozdávali hotdogy, sushi, alebo zapletali vlasy, cvičili jogu. My sme doniesli rôzne príchute tatranského čaju, ktorý sa rýchlo stal obľúbeným drinkom Američanov.
Dar, ktorý si veľmi vážim, bolo púštne meno, ktoré nie je samozrejmosťou. Moje je Genesis, Adamovo Exodus. Je možné, že sme ako Adam a Eva domácim evokovali ďalšie biblické príbehy (smiech).
Na nete sa v súvislosti s Burning Manom hovorí o mnohých atrakciách pre dospelých, napríklad o orgystanoch. Čo všetko sa tam deje?
Festival je známy svojím voľnomyšlienkárskym postojom. Zaregistrovala som jeden orgystan, ktorého základným pravidlom bolo vstúpiť iba v páre. Ak majú pocit, že ste sa prišli iba poobzerať, dnu sa nedostanete.
Viac ma ale šokovali tzv. cuddle puddle, teda miesta, kam si mohol prísť a len sa objímať a pomojkať. Zistla som, že sa veľa ľudí cíti osamelo. Aj veľa našich kamarátov ho navštevovalo denne. My sme tam nechodili, keďže náš ministan spĺňal rovnaký účel (smiech).
Aké očakávania si mala pred návštevou festivalu a do akej miery sa naplnili?
Vedela som, že to bude šialené, ale je to doslova iný vesmír. Celý Burning Man vystihovala jeho tohtoročná téma „Waking Dreams“. Spoznali sme veľmi zaujímavých ľudí z celého sveta a s mnohými sme zostali v kontakte, od inštalatéra zo Seattle, cez neurovedca žijúceho v dodávke, až po hudobného producenta Post Malone z New Yorku. Veľmi sa mi tiež páčilo, že Burning Man vôbec nie je limitovaný vekom. Zoznámili sme sa s mužom, ktorý mal vyše 75 rokov a so svojou ženou a deťmi si z Burning Mana spravili tradíciu.
Koľko ťa vôbec vyšiel výjazd na festival?
Mali sme veľké šťastie, lebo vstupenky sme si kúpili ešte v prvom kole za približne 600 dolárov. Veľa ľudí to nevie, ale dokopy je na festivale asi 80-tisíc ľudí, z toho len asi 15-tisíc vstupeniek ide do otvoreného predaja. Zvyšok lístkov prerozdeľuje komunita medzi existujúcich členov. Nás vyšiel výlet, vrátane pár nocí v San Franciscu, približne 2500 eur, a to sme sa extra neobmedzovali.
Na ktoré momenty z Burning Mana spomínaš ako na najsilnejšie?
Určite samotné pálenie sochy Burning Mana. To bol neskutočný zážitok, posvätný obrad, rituál. Všetci si posadali do kruhu, za sprievodu bubnov sa pri soche hromadili zapálené fakle. Nasledoval asi 15-minútový ohňostroj, ktorý zakončil obrovský výbuch. Tepelnú vlnu si cítil aj v poslednom rade. Všetci sme sa hypnotizujúco dívali, kým celá postava nezhorela. No a potom sa išlo oslavovať a tancovať na párty medzi „art cars“.
Nadránom sme sa presunuli na opačný koniec areálu, kde sme skúsili šťastie na lokálnom letisku. Podarilo sa nám vďaka dobrovoľným pilotom vyletieť lietadlom ponad celý festival. Bol to pre mňa silno emotívny zážitok – iba my dvaja a pilot.
Symbolicky za celý týždeň zhoríš aj ty, lebo si na púšti v náročných podmienkach, takmer na pokraji svojich síl…
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní