Podľa cestovateľa Adama patria Slováci medzi najbohatších ľudí: Kedy sa bál o život a ako objavovať svet počas pandémie?

Adam Jando

Adam má na konte už poriadnu zbierku dovoleniek. Ktorá mu rezonuje v hlave dodnes? (Zdroj: Súkromný archív AJ)

#Adam sníval o tom, že ho raz bude cestovanie živiť. Lukratívny flek v Európskom parlamente vymenil za prácu pre cestovku Flying Banana, kde už takmer 3 roky pracuje ako tour guide. V rozhovore ti prezradí, ako to počas pandémie vyzerá na Zanzibare, kedy sa na Mauríciu bál o život a prečo si myslí, že Slováci patria medzi najbohatších ľudí na svete.

Kam viedla tvoja prvá zahraničná cesta?

Do Moldavdska. Išlo o 2-mesačný pobyt v rámci projektu Európskej dobrovoľníckej služby počas leta 2014. Bol som prvýkrát za hranicami na tak dlhú dobu a zároveň v krajine tak odlišnej od našej. Táto skúsenosť ma naučila väčšej samostatnosti a už vtedy som pochopil, ako veľmi mi cestovanie rozšírilo obzory. Od toho momentu som chcel spoznávať nových ľudí, počúvať ich príbehy, vidieť nové miesta a skúsiť nové zážitky. A tak sa aj stalo, nasledovali programy ako Work & Travel, CEEPUS, Erasmus a iné pracovné stáže.

Ako sa 29-ročný chalan zo západného kúta Slovenska dostane k sprevádzaniu pre cestovku?

Tak ako som sa dostal k väčšine vecí v živote, prirodzenou zhodou okolností – nemyslím však náhodu, na tú neverím. Na webe som natrafil na článok, ktorý odporúčal sledovať 21 cestovateľských účtov Slovákov na Instagrame. Medzi nimi bol aj Patrik Paluga, zakladateľ „banánov“, ktorý o pár mesiacov vyhlásil výberko o nového delegáta. Mali sme online pohovor, nakoľko som vtedy pracoval v USA ako šéfkuchár v americkom meste Ocean City, v štáte Maryland.

Po pohovore som dostal za úlohu kompletne naplánovať imaginárny výlet do Thajska pre 14 osôb. Mal som na to tri hodiny, ale nakoľko som vtedy v Thajsku už dvakrát bol, nebola to veľká výzva a ja som v septembri 2018 dostal šancu sprevádzať.

Mal si pred prvou cestou, ktorú si viedol ako sprievodca stresy?

Prvý výlet som viedol do Indonézie na ostrov Bali s krátkou spoznávačkou Kuala Lumpur. Napriek tomu, že už vtedy som mal pocestovaných vyše 50 krajín, trémička tam bola. Mal som však veľké šťastie, nakoľko som natrafil na úžasnú skupinku. Na nič som sa nehral a bol som úprimný, vedeli, že ide o moju prvú skupinku a tiež to, že som predtým na Bali nebol. Taký prístup sa mi osvedčil aj neskôr, ak si totiž dobre pripravený a máš dobrý manažment, tak nie je dôvod zavádzať.

V čom je Flying Banana jedinečná cestovka?

Banány sú jedineční v tom, že ide o komunitu cestovateľov, ktorej trvanlivosť nekončí návratom na letisko do Viedne. Na našich výletoch po svete totiž vždy stretneš skvelých a inšpiratívnych ľudí, z ktorých vznikajú dlhodobí kamaráti. Stretáme sa vo voľnom čase a organizujeme spoločné akcie, napríklad chaty, turistiky, výlety po Slovensku, karneval či sadenie stromčekov. Sme komunita rovnako vyladených ľudí, milujeme aktívne cestovanie, spoznávanie nových miest, krajín a kultúr. Predovšetkým radi žijeme naplno, bavíme sa životom a naháňame sa za novými dobrodružstvami. Radi to robíme spolu a tieto zážitky zdieľame.

Kde ťa zastihol začiatok pandémie?

Bolo to počas návratu z výletu Peru – Bolívia – Čile. Na Slovensku začala práve v deň nášho návratu platiť karanténa a každý v skupine sa musel doma izolovať. Moja skupina mala relatívne šťastie. Už vtedy som však tušil, že rok 2020 sa pre mňa cestovateľsky nebude vyvíjať podľa predstáv.

Naposledy si bol so skupinou na jar na Zanzibare. Ako domáci reagujú na pandémiu?

Zanzibar si žije vo svojej bubline odlišnú realitu. Domáci sa z pandémie smejú, už po prílete na letisko môžeš zložiť rúško v plnej hale turistov, pokiaľ sám chceš, a nasadiť si ho znova až pri odchode. Niektoré obchody a reštaurácie majú len provizórnu dezinfekciu na ruky pred vstupom. Keby nebolo úmrtia bývalého prezidenta, tak by pokračovali aj párty, ktoré sa konali vonku, ale aj v interiéroch.

Internetom kolujú vtipy, že sa Zanzibar stal na čas pre Čechoslovákov novým Chorvátskom.

Je pravda, že na ostrove bolo počuť často oba jazyky, nie však tak často ako ruštinu. Dôvodom je najmä fakt, že pri vstupe ani odchode z krajiny nepotrebuješ PCR test, takže možnosť uviaznutia bola minimálna (podmienky vstupu sa nedávno zmenili a už aj Zanzibar zaviedol pri vstupe požiadavku na negatívny PCR test). Za posledný rok korona krízy bol aj výber exotických destinácii značne zúžený. Väčšinou boli trendy Zanzibar, Mexiko, Maldivy, Kostarika a Dominikánska.

Je podľa teba v súčasnosti cestovanie bezpečné?

Určite je, dôležité však je najmä to, ako sa ako cestovateľ správaš. Nezodpovedné správanie počas cesty a po návrate sú hlavné problémy. Najhoršia je ľahostajnosť ľudí, ktorí vedome porušovali nariadenú karanténu. Sám nesúhlasím s plošnými zákazmi cestovania, považujem to za zbytočné, totalitné a populistické gesto, ktoré mohlo byť nahradené primeraným riešením. Na druhej strane rozumiem obavám prenosu mutácií. Mnohí však nie sú zodpovední ani za hranicou vlastného pozemku. Prečo to teda očakávať od všetkých cestovateľov? V prvom rade teda ide svedomie a zodpovednosť jednotlivca voči spoločnosti a je úplne jedno, či ide o cestovateľa alebo človeka, ktorý neopustil región.

Aké výhody a aké nevýhody má cestovanie počas pandémie?

Výhody budem ilustrovať na januárovom výlete do Egypta, kam som sa vybral s priateľkou Evou. Všade, kam sme prišli, sme za služby platili smiešne ceny, bez nutnosti zjednávať. To platilo aj o cenách hotelov, kedy sa nám napríklad v Luxore podarilo prespávať v luxusnom historickom 5* hoteli za asi 40 eur na noc. Taktiež sme nikde nečakali a na mnohých miestach sme boli pocitovo a niekedy aj doslova sami.

Fakt, že mnohé miesta sú vyprázdnené, je však niekedy aj na škodu veci. Uberá im to totiž na ich genius loci – atmosfére, ktorú robia len ľudia. Bary, reštaurácie, kluby či hostely stratili na duchu. Mnohé pamiatky a parky sú zatvorené a kultúrne podujatia sa prestali organizovať. Ľudia sa podvedome vyhýbajú osobnému kontaktu, nevidíme si do tváre a z ulice sa vytratil úsmev.

Navštívil si už viac ako 60 krajín. Ktoré v tebe zanechali najväčšiu stopu?

Ja som v tom veľmi zlý radca. Každá krajina je iná. Posledné roky si užívam exotiku a adrenalín. Nikdy som nebol veľký fanúšik prehliadok miest, milujem prírodu, hory a oceán. Fascinuje ma šnorchlovanie, ktoré je mojou srdcovkou, potápanie, jazda na bajku, jet ski, na koni, motorke alebo štvorkolke, ale aj ziplining, kayaking či wakeboarding – jednoducho, vždy keď ide o adrenalín, tak tam stojím ako prvý. Možno preto vo mne pomerne silnú stopu zanechali Filipíny, Indonézia, Island, Peru, Bolívia, Egypt či Jordánsko.

Ocitol si sa počas cestovania v situácii, kedy išlo o život?

Na Mauríciu som sprevádzal klienta na výstupe na horu, o ktorej neboli dostupné žiadne informácie a cesta nebola ani na mape. Výstup som mu nevedel vyhovoriť, bol ochotný ísť aj bezo mňa a s pocitom spoluzodpovednosti som sa k nemu nakoniec pridal. Hneď na začiatku treku sme museli prejsť cez starý závesný most. Priepasť asi 25-30 metrov pod nami bola prvým mementom.

Po čase sme na zemi našli nábojnice a nám došlo, že sa nachádzame v poľovníckom safari revíri. V ten moment som nevedel, či sa viac obávať poľovnej zveri alebo poľovníkov. Avšak pokračovali sme a počas predierania sa kríkmi popri plote som začul pred nami hlasy a zdvihol som zrak. Asi päť metrov predo mnou som zbadal dvoch černochov – jeden na mňa mieril puškou, myslím že guľovnicou a druhý úzkostne zvieral mačetu. V momente som zdvihol ruky nad hlavu a vykríkol, aby nestrieľal. Hoci nerozumeli anglicky, strážnik zložil zbraň a v sprievode nás eskortovali.

Vysvitlo, že most slúžil v minulosti ako atrakcia, ale bol uzavretý, pretože na ňom došlo k smrteľnej nehode a už nebol bezpečný. Pozemok tiež naozaj slúžil ako poľovný revír. Vtedy som mal šťastie a veľmi sa poučil.

Čo je najdôležitejšia lekcia, akú ťa cestovanie naučilo o živote?

Buď vďačný a šťastný za to, čo máš. Napriek tlaku negativity z médií, prípadne tvojho okolia, je Slovensko rozvinuté a bohaté. Samozrejme, v mnohom v porovnaní so západom zaostávame, avšak slovenská populácia patrí do skupiny najbohatších ľudí sveta, ktorej životný štandard je oveľa vyšší ako 99.99 % celkovej populácie našej planéty. Máme čistú vodu, prebytok jedla, kde bývať aj dostatok príležitostí zamestnať sa. Niekomu to príde samozrejmé, lenže vo svete platí iná realita. Počas cestovania to človek vidí na vlastné oči a má možnosť skutočne pochopiť, aké má šťastie, že sa narodil na Slovensku a má toľko možností na sebarozvoj a život podľa svojich predstáv.


Máš rád radšej dovolenku plnú adrenalínu, alebo pohodové spoznávanie mesta? Napíš nám do komentára!

Zdroj: hashtag.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť