#Skladá hudbu, vedie exotickú cestovku Fulmaya Travel, cestuje so svojím synom a popri tom všetkom stíha ešte aj organizovať zbierky pre deti v Nepále. Doroty Nvotovej sme sa v rozhovore pýtali na to, z čoho majú slovenskí cestovatelia strach, či sa už dá vycestovať do Ázie a aj na miesta na Slovensku, ktoré miluje.
Slováci sa boja cestovať s deťmi. Aká je vaša skúsenosť?
Áno boja sa, ale keď už vycestujú, tak sa nesprávajú ustráchane. Je to skôr o tom, rozhodnúť sa a ísť. Najviac zaberie môj argument „Veď aj tam žijú deti!“
Podľa vás sme vo všeobecnosti takí ustráchaní. Čoho sa na cestách bojíme?
Chorôb, nepokojov, hnačiek… toho, čoho všetci z celého sveta. Čím menej scestovaný človek, tým viac strachu.
Pred pandémiou ste v cestovke organizovali zájazdy do Nepálu či Indie. Množstvo ázijských krajín sa postupne otvára len v tieto mesiace. Ako to vyzerá s cestovaním do Ázie?
Momentálne robím tento rozhovor z Nepálu, z výšky 3 550 metrov, kde je, bohužiaľ, wifi. Nepál je plne otvorený pre zaočkovaných turistov, India vyhlásila to isté a už sa tam hrnú prví turisti. Srí Lanka je pomalšia, ale pomaly otvára, Maledivy sú dostupné už rok pre všetkých s testom. Pomaličky, ale isto v rozumnom zaočkovanom svete covid končí.
Pred 16 rokmi ste svoj život spojili hlavne s Nepálom, o vašich nepálskych deťoch píšete aj vo svojich knihách. Ako sa im darí dnes?
Ešte stále sú mojimi deťmi, aj keď je polovica z nich už dospelých. Kým nedoštudujú výšku, chceme ich v našom združení www.barefootkidz.org podporovať, aby sa postavili na vlastné nohy. Momentálne máme finančné problémy, pretože cez koronu niektorí sponzori prestali platiť. Každé euro má zmysel.
ROZHOVOR Cestovateľka a fotografka Andrea cestuje sama: Nikto neveril, že sa naozaj zbalím a odídem
Veľkú časť pandémie ste strávili na exotických Maledivách. Aké pocity, chute a zvuky sa vám s touto časťou sveta spájajú?
Bielotyrkysový slnkom prežiarený pocit, tuniakovo-kokosová chuť úplne všetkého. Usmiate deti na ulici, vášniví amatérski futbalisti v každej dedine, vábivé spevy z mešity, divoký farebný podmorský svet.
Cez leto ste organizovali Kurz prežitia a pobyt v tradičnej slovenskej dreveničke. Ako to dopadlo?
Výborne, prežili sme. Naučili sme sa veľa nových zručností a boli sme skvelá partia. Keď sa nedá cestovať po svete, dá sa po Slovensku, a vždy sa to dá poňať zážitkovo. Plánujeme v tom v cestovke pokračovať korona – nekorona. Budú nové pútavé slovenské zájazdy!
Spomínate, že nebezpečné a nepredvídateľné situácie sú korením vášho života. Kedy a kde sa naposledy takáto situácia objavila?
Predvčerom, keď sa z Annapurny II zrútila lavína a my sme si ju z bezpečnej vzdialenosti fotili, na opačnej strane doliny. Až kým nás nezasiahla obrovská tlaková vlna a nezačali na nás padať malé ľadovčeky. Bolo to vzrušujúce.
Na Slovensku ste na jeseň propagovali aj váš nový album Ten. Na ktoré miesta sa u nás ako cestovateľka vraciate rada?
Najviac milujem východné Slovensko – Košice, Prešov, Poloniny… Tatry a Spiš, ale aj myjavské kopanice či zvlnené stredné Slovensko okolo Zvolena. Všetko okrem rovinatého juhu.
Kam budú najbližšie smerovať vaše kroky?
Nuž, ako som spomínala, práve som v Nepále, a potom idem na Maledivy sprevádzať plavbu po troch atoloch. A potom asi Vianoce na Slovensku.
Zdieľať na