#Čo si schopný urobiť preto, aby si si splnil sen? Niekedy stačí spraviť voľbu. Takú, ktoré ťa posunie dopredu. Vďaka nej vstaneš a prestaneš hľadať výhovorky či kompromis. Andrea Blesáková, mladá cestovateľka a fotografka, je éterická bytosť, ktorá o svojich snoch nerozpráva, ale ich plní. Jej zábery z ciest, ktoré vešia okrem Instagramu aj na Daybyme, sú inšpirujúce, originálne a svieže, rovnako ako ich autorka. Spoločne sme nakukli do jej sveta.
Mnoho ľudí túži cestovať, ale boja sa ísť niekde sami. Ty si dokázala prekonať svoj strach. Čo bolo tým prvotným impulzom?
Impulzom boli ťažšie momenty v mojom živote, kedy som mala pocit, že sa nerozhodujem sama za seba a cítila som, že chcem začať veci robiť inak. Vždy som mala nutkanie spoznávať a cestovať. Je to veľmi oslobodzujúce a obohacujúce a nikdy som sa toho nebála. Ak cestujete sami, spoznávate okrem sveta hlavne seba samého. Je to veľmi vzrušujúce, ale samozrejme, prídu aj momenty, kedy to až taká zábava nie je – a hlavne pre mladé dievča. Hocijakú krajinu by som asi sama nedala.
Akou krajinou môže cestovateľ „samotár“ začať?
Odporúčala by som najprv Slovensko a neskôr Európu, aby človek zistil, či sa vlastne cíti komfortne sám na cestách.
Prirástla ti niektorá k srdcu?
Túto otázku dostávam často a je naozaj veľmi ťažké na ňu odpovedať. Každá krajina ma očarila niečím úplne iným. Pocit druhého domova ale mám v Holandsku, kde som rok žila. Bol to môj prvý úlet alebo útek. Nikto neveril, že naozaj odídem, a ja som sa skrátka zbalila, odišla a vrátila sa domov až o rok. Dodnes sa do Holandska pravidelne vraciam, keďže mi tam zostali veľmi silné priateľské putá.
Zvláštnu príťažlivosť pociťujem aj k Španielsku, tá atmosféra skrátka má niečo do seba. Z exotickejších krajín bola pre mňa naozaj silnou kultúrnou a emočnou skúsenosťou Srí Lanka. Teraz naposledy som navštívila Filipíny, ktoré boli krásne ako raj a určite sa ešte minimálne raz vrátim.
Čím ťa dostala Srí Lanka?
Zrejme silnou spiritualitou a duchom, ktorý všade cítiť. Bohatou a krásnou kultúrou. Neskutočne srdečnými a skromnými ľuďmi a ich vzťahom k prírode. Ale aj silou, vďaka ktorej sa táto krajina dokáže, aj napriek všetkému, čím si prešla, postaviť na nohy. Veľkou výhodou je, že ide v podstate o jeden ostrov, ktorý nie je príliš veľký. Ak si človek cestu dobre naplánuje, dá sa vidieť naozaj mnoho. Srí Lanka ponúka veľmi veľa úplne odlišných dychberúcich pohľadov. Od panenských pláží, po džungľu, chrámy, safari, plantáže, turistiku alebo skvelé surfovanie. Prvá vec, ktorú mi domáci povedali bolo: „Prišla si do našej krajiny, teraz si členom našej rodiny.”
Zmenilo cestovanie tvoj pohľad na Slovensko? Sú veci, ktoré už nevnímaš ako samozrejmosť, alebo naopak, je niečo, čo by sme mohli odpozerať od iných krajín?
Odkukať by sme mohli a mali mnoho. Ale každá krajina má svoje plusy a mínusy. Cestovanie ma iba utvrdilo v tom, aký krásny je náš folklór a príroda a tieto poklady by sme si mali naozaj chrániť a pýšiť sa nimi. Avšak mám pocit, že opak je pravdou a je tu toho vidieť stále menej a menej. Nechcem sa k tomu, čo sa v našej krajine deje ani radšej vyjadrovať, lebo ma to len nahnevá.
Pôsobíš priam étericky a niektoré tvoje zábery sú ako vystrihnuté z rozprávky. Kto ťa fotí, keď si na cestách?
Komplimenty prijímam veľmi rozpačito. Ak som na fotke ja, vždy ma fotí niekto, kto je práve po ruke. Danému človeku všetko nastavím, presne mu ukážem, ako má držať foťák a podobne. Napriek tomu to nie vždy vyjde tak, ako má, a tak záber neskôr zachraňujem post-procesom. Som celkom hanblivý človek, ale keď ide o fotografie – spomienky z miest, tak zahadzujem všetky bariéry. Napríklad v Barcelone som bola sama a veľmi som chcela fotku z Arc de Triomf – Víťazného oblúku. Rozhliadla som sa teda po okolí a vyhliadla si sympatickú rodinku. Spýtala sa ich, či by ma odfotili a otecko bol asi fotograf, lebo výsledok bol super! Nakoniec som si s nimi aj dobre pokecala. Myslím, že keď cestujete a hlavne sami, tak foťák je taký super komunikačný prepojovateľ.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nestretla si sa aj ty pred cestovaním s dobre mienenými radami, že radšej máš ostať doma? Alebo obavami v štýle „čo ak sa ti niečo stane“?
Ale samozrejme! Hlavne od mojej rodiny. Je prirodzené, že sa boja. Ak by som ale takto mala premýšľať stále, celý život presedím doma v strachu zavretá pred svetom. Pravda je ale taká, že všetky nepríjemné a nebezpečné situácie sa mi stali práve tu, na Slovensku. Človek naozaj nikdy nevie, a strach by mu nemal brániť žiť život naplno.
Ako najradšej relaxuješ?
Najradšej relaxujem pobytom v prírode a spoznávaním nových miest. Tá energia a endorfíny, ktoré dokáže príroda človeku dať, je naozaj neskutočná. Niekedy objímam stromy, alebo len sedím pri krásnom výhľade a tisnú sa mi slzy do očí, ani neviem prečo. Skrátka od šťastia.
Sociálne siete nie sú vždy len príjemným priestorom. Ako reaguješ na kritiku tvojej fotografickej tvorby?
Najväčším kritikom som pre samú seba asi ja. Nikdy nie som stopercentne spokojná! Všeobecne badám na sociálnych sieťach narastajúcu vlnu hejtu, ale ja to na svojich účtoch nepociťujem. Tam majú ľudia na výber, sledujú vás, pretože chcú, lebo sa im vaša tvorba páči, alebo ich zaujíma cestovanie. Ak pridám fotku iba prírody alebo miesta, na ktorej nie som ja, ľudia na ňu reagujú omnoho menej. To ma veľmi mrzí, lebo práve takých fotiek by som rada pridávala viac.
Svoju tvorbu prezentuješ aj na webe Daybyme. V čom vidíš najväčšie výhody?
Do Daybyme, konkrétne Dnescestujem som prispievala ešte v čase, keď existovala iba ich Facebookova stránka. Veľmi intenzívne sledujem ich progres a teším sa z toho, ako veľmi sa im teraz darí. Vďaka tomuto webu som spoznala množstvo ľudí, s ktorými máme rovnaké záujmy, a taktiež je to nekonečná dávka inšpirácie a motivácie, či už zo strany fotografií alebo miest, ktoré chcem navštíviť. A v neposlednom rade mi poskytli množstvo príležitostí na super spolupráce. Daybyme je pre mňa naozaj už ako rodina.
Čo robíš, keď nefotíš a necestuješ?
Študujem masmediálnu komunikáciu a pracujem ako učiteľka literárno-dramatického odboru na ZUŠ-ke, keďže mám vyštudované herectvo. Popritom robím ešte nejakú freelance robotu, akou je online úprava fotiek a podobne.
Tvoja tvorba je úzko spätá s prírodou. Máš svoje tajné miesto, kde sa rada vraciaš?
Mám viacero tajných miest, ale keby som ich prezradila, už by neboli tajné. Milujem hubárčenie, to je moja závislosť a najväčší relax. S tým sú spojené aj moje tajné miesta. Keďže máme rodinnú chatu v Malých Karpatoch, všetky voľné chvíle môjho detstva som strávila v lese. Asi tak sa aj vytvorilo moje silné puto k prírode a aktivitám s ňou spojeným. A koniec koncov aj moja prezývka Blesa z lesa. Takže moje miesta sa nachádzajú práve tam. Aj keď musím povedať, že mnoho z nich už neexistuje, keďže príroda sa nám tu stráca pred očami.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo pre teba znamená krása?
Záleží o akej kráse je reč. Pre mňa je podstatná krása vnútorná. Ak sa bavíme o tej estetickej, nikdy som neriešila nejaké šablóny krásy. Milujem rôznorodosť a tak si vyberám aj modelky. Páčia sa mi ľudia rôznych tvarov, etník, s pehami a jazvami, skrátka uprednostňujem prirodzenosť a ľudí, ktorí sú sami sebou.
Ak sa ti rozhovor páčil, nezabudni Andreu sledovať na jej Instagrame a na jej profile na Daybyme!
Zdieľať na