#Slovenský režisér z Košíc Dominik Bari spolupracoval na svojom novom počine s názvom Autičkári s HBO. Jeho dokumentárny film rozoberá prácu organizovanej zločineckej skupiny, ktorá sa špecializuje na krádeže áut. Dokument si môžeš pozrieť už aj na HBO.
Pred niekoľkými rokmi sa tiež ako prvý Slovák so svojím ďalším dokumentom Ojmiakon dostal do hľadáčika Americkej filmovej akadémie, keď získal kvalifikáciu na Oscara v kategórii Najlepší krátky dokumentárny film.
Snímka Autičkári približuje príbeh gangu zlodejov z okolia Leopoldova, ktorí kradli autá naprieč celým Slovenskom. Vo filme si môžeš vypočuť nielen autentické výpovede obetí, ale aj dvoch zlodejov, novinára, ktorý na prípade pracoval, polície, prokurátora či psychologičky. V rozhovore nám Dominik prezradil, či nastali počas natáčania nejaké komplikácie alebo ako môžeš ochrániť svoje auto pred krádežou.
Prečo mal film už 11. premiéru?
Ide o bežnú prax, aj keď sa to nenazýva premiéra, ide skôr o špeciálne uvedenie filmu. Diváci si z toho často robia srandu, avšak ide o celkom bežné uvedenie filmov. Aj v kinách popisujú ako premiéru hraný film v rôznych mestách v rôzne dni. Ide o promo na film a nazývame ho skôr ako špeciálne uvedenie.
Aké máte zatiaľ ohlasy na film Autičkári?
Dobré, donedávna sme atakovali na ČSFD okolo 90 %, čo je v prípade slovenského dokumentu, myslím, skvelé číslo. Sám som mal obavy, ako film vypáli, pretože ide o odlišný dokument, než na aký sú Slováci zvyknutí.
Predtým ste točili cestopisy a dokumenty. V čom sa líši produkcia týchto dvoch žánrov od krimi príbehu, ktorý ste nedávno natočili?
Prevažnú väčšinu mojej tvorby tvoria cestopisy. Chcel som však natočiť niečo, čo bolo oveľa akčnejšie, pretože s tým súvisí aj moja študijná špecializácia. Film Autičkári bol iný v tom, že sa v ňom nachádzali akčné scény a pracovali sme so spoločenskou témou. Išlo o veľkú výzvu.
V čom je natáčanie krimi príbehu ťažšie ako natáčanie cestopisu?
Cestopis sa natáča kratšie, vycestujete do krajiny a natočíte autentické zábery. Pri true crime dotáčate veľa záberov na poslednú chvíľu, musíte čakať, ako sa vyvinú určité veci. S týmito časozbernými zábermi je najväčší problém.
Na Slovensku je tento žáner veľmi obľúbený, ako aj mafiánske a politické témy. Čo je podľa vás dôvod?
Áno, teší sa to veľkému záujmu. Aj ja sledujem dokumentárny seriál Najväčšie kriminálne prípady Slovenska, na ktorom spolupracoval aj náš producent Peter Badač z filmu Autičkári. Všeobecne majú true crime filmy a seriály vysokú sledovanosť, nie je to tak iba na Slovensku, ale aj v rámci Európy, čo viackrát potvrdilo aj HBO. Téma korupcie a mafie sa často omieľa v médiách, možno preto chcú o nej vedieť niečo viac.
Plánujete spolupracovať s políciou, ktorá by chcela dokument preventívne púšťať na školách. Ako to má vyzerať?
Oslovili sme Policajný zbor SR, ktorý nám poskytol súčinnosť v tejto veci. Pustíme žiakom film na školách a následne ich bude čakať beseda s kriminalistami, policajtami z odboru prevencie kriminality, ktorí sa porozprávajú s mladými ľuďmi. Celé to bude mať výchovno-prevenčný charakter.
Vo filme ukazujete aj to, akým spôsobom zlodeji ukradli autá. Neobávate sa, že vďaka tomu môže stúpnuť kriminalita?
Nie, pretože medzi navádzaním na trestný čin a prevenciou je veľmi tenká čiara a s políciou sme to viackrát konzultovali. Postupy trestných činov sme nikdy neukázali celé, iba v náznakoch, aby sa ľudia mohli brániť voči takýmto krádežiam. Vďaka tomuto dokumentu si napríklad dajú pozor na svoj kľúč od auta, zabalia ho do alobalu, aby sa zlodeji nedostali k ich autu vďaka signálu. Myslím si, že ide nielen o prevenčný, ale aj informačný charakter pre divákov.
V jednej zo scén zlodeji dokázali otvoriť auto vďaka tomu, že mali v blízkosti auta kufrík a ďalší kufrík vedľa auta. Kufrík v blízkosti kľúča zachytil signál a aktivoval zariadenie, čo otvorilo vozidlo. Akým spôsobom môžu diváci zabezpečiť svoje auto pred takouto rafinovanou krádežou?
Môžu si kľúč zabaliť do alobalu, ktorý bude rušiť a tlmiť signál vysielaný kľúčom. Takto znemožní zlodejom jeho zachytenie, alebo dajú kľúč ďalej od dverí.
Z našich dostupných informácií vieme, že vás celý dokument stál 400-tisíc eur. Čo tvorilo najdrahšiu položku?
Ide o drahší dokument na Slovensku, bežne RTVS vyprodukuje film za 20-tisíc eur. Mali sme viac voľnosti, avšak nejde o veľký budget vzhľadom na to, aké scény film obsahuje. Keď si snímku komplexne pozriete, uvidíte scény s vrtuľníkom, výbuchy áut a podobne, ktoré sú pomerne nákladné. Z tohto pohľadu nejde o veľmi vysoký rozpočet, pretože ak by sa film natáčal napríklad v USA, tak by mal byť trikrát vyšší.
Snažili ste sa ušetriť peniaze aj tak, že ste točili v košickom kraji, vďaka čomu ste získali 40 percent financií naspäť z Audiovizuálneho fondu. Kde ste sa okrem toho ešte snažili ušetriť čo najviac peňazí?
Som Košičan, navyše tam mám veľmi dobré zázemie, poznám ľudí zo štábu, ale aj lokácie, v ktorých sme film točili. Takisto nás podporil Košický samosprávny kraj, ktorý navyše založil aj filmovú kanceláriu podporu filmárov, ktorá nám bola plne k dispozícii a poskytli nám pomoc na realizáciu tohto projektu.
Ktoré scény sa vám točili najťažšie? Išlo o výpovede svedkov alebo zlodejov?
V podstate obidve, keď sedíte tvárou v tvár zlodejovi, tak je to vcelku bizár. Mnohým zlodejom som ani nevidel tvár, pretože prišli v maskách, ale bral som to ako nutné zlo, pretože sme museli ukázať príbeh aj z druhej strany, aby bol film autentický a mal nejakú výpovednú hodnotu. Pri výpovediach obetí boli isté emočné momenty, najmä keď pani s hendikepovaným dieťaťom ukradli auto. To zasiahne každého.
Chceli ste zo začiatku emočne zasiahnuť diváka?
Nemyslím si, že išlo cieľ, skôr išlo o náhodu. Keď nám pani rozpovedala svoj príbeh, tak som ho tam dal celý, ale neplánoval som to dopredu.
V dokumente vystupujú aj dvaja zlodeji Martin a Fantóm. Nastali s týmito zlodejmi pri natáčaní nejaké komplikácie? Ako sa vám s nimi spolupracovalo?
Najmä s Martinom, ktorý bol bývalým zlodejom a vo filme pôsobil ako rozprávač, sme si museli k filmu sadnúť. Chvíľu nám trvalo, kým sme si medzi sebou vybudovali dôveru, kým sme sa obaja spoznali, aby cítil, že môj úmysel je naozaj čistý.
Nakoniec sa nám však otvoril a myslím si, že ide aj o jeho mentálnu psychohygienu, pretože chcel dať bodku za svojou minulosťou a trestnými činmi. Veľmi chcel, aby sa jeho príbeh dostal aj k mladým ľuďom a pôsobil ako výstraha.
Páchateľmi sú väčšinou obyčajní ľudia. Akým spôsobom sa dostanú do organizovanej skupiny zlodejov?
To neviem, myslím si, že gang z okolia Leopoldova je veľkou komunitou. Nachádza sa tam väzenie, minimálne jeden člen z rodiny v Leopoldove má niečo s touto basou spoločné – či už je tam bachar, kuchár a podobne. Možno aj toto mentálne vplýva na tých ľudí, preto majú ku kriminalite oveľa bližšie. Niečo podobné povedala aj psychologička Silvia Dančiaková v našich rozhovoroch.
Dokázali auto rozobrať na súčiastky za 52 minút. Ako je možné, že to spravili tak rýchlo?
Mali na to dielňu, jednoducho vedeli, ako auto rozobrať na súčiastky, aj ako sa ich zbaviť. Išlo o veľmi sofistikovaný systém. Ako sa novinár Andrej Zavřel dostal k tejto informácii, naozaj neviem, ale z viacerých zdrojov som sa dopočul, že auto dokázali rozobrať do jednej hodiny.
Všetky tieto zločiny sa diali v rokoch 2017 a 2018, dnes už technológie pokročili. Dokáže si vôbec bežný občan zabezpečiť svoje auto pred rafinovanými zlodejmi?
Technológie sa od roku 2018 až tak rapídne nezmenili, mnoho z nich zostalo dodnes. Veľa majiteľov má stále tie isté autá, ktoré kúpili, dajme tomu, pred piatimi rokmi. Preto stále môžu využiť informácie o zabezpečení auta z filmu Autičkári.
Vďaka Novele trestného zákona sa páchateľom týchto trestných činov zníži sadzba na dva roky, dá sa teda predpokladať, že krádeže áut stúpnu, čo ste spomenuli aj na konci dokumentu. Aký máte na túto novelu názor?
Nerád by som to komentoval. Som odporcom drakonických trestov, na druhej strane neviem, či sme ako krajina na ňu pripravení. Ak by sa niečo podobné dialo vo Švajčiarsku, tak by takúto novelu v poriadku prijali, avšak, keď sa drasticky zníži trestná sadzba na Slovensku, tak to môže motivovať určité skupiny ľudí, aby v podobnej trestnej činnosti pokračovali. Neviem, či je Slovensko pripravené na takúto zmenu.
Zlodeji dostali dvojročný trest odňatia slobody, jeden dokonca vyviazol s podmienkou a po roku ich prepustili za dobré správanie, čiže s prijatou Novelou dostanú ešte nižšie tresty…
Áno, aj odborník na trestné právo pán doktor Tomáš Herman tvrdil, že by tiež mohli nahradiť škodu, pretože súčasťou podmienečného trestu je aj takáto povinnosť. V prípade nenahradenia škody danej obeti pôjde páchateľ do výkonu trestu. Do istej miery by to mohlo byť pre obete aj lepšie, pretože obeť nemá nič z toho, ak páchateľa zavrú, lebo auto stále nemá.
Na filme ste spolupracovali s obeťami, ale aj rôznymi odborníkmi – kriminológmi, policajným vyšetrovateľom, novinárom, detektívom, Ministerstvom vnútra SR, aj so skupinou HAKA (Hľadá sa Auto – Krádeže Automobilov). Čo bolo na tejto spolupráci najťažšie?
Bolo veľmi ťažké presvedčiť obete trestných činov, aby rozpovedali svoj príbeh a predstúpili pred kameru. Oslovil som obrovské množstvo obetí, pričom len zlomok z nich sa odhodlal povedať niečo pred objektívom. Veľa z nich aj prišlo na premiéru filmu, čo si nesmierne vážim.
Ide o tému, o ktorej musíme rozprávať, pretože ide o celospoločenský problém. Možno aj vďaka ich výpovediam to pomôže niekomu ďalšiemu. Aj vo filme sme spomenuli, že každý deň sa na Slovensku ukradnú takmer štyri autá, čo možno na prvé počutie neznie ako veľké číslo. Keď si však zoberiete, aké osudy sú za týmito krádežami, tak aj jedno je veľa.
Predtým ste točili cestopisy a dokumenty. Plánujete natočiť ešte nejaký ďalší kriminálny príbeh?
Neviem, túto otázku mi dáva aj HBO často, či ideme do nejakej ďalšej spolupráce. V našom regióne nie sú true crime filmy úplne bežné. Možnože som inšpiroval aj nejakých ďalších filmárov, aby natočili podobný dokument. Moje ďalšie projekty však budú cestopisného charakteru. Ale ak mi napadne ďalšia zaujímavá téma, tak ju rozhodne spracujem.
Čo vás najviac odrádza od natočenia krimi príbehu?
Získať prístup k obetiam a páchateľom trestných činov je veľmi ťažké. Dokument je živý organizmus, ktorý sa veľakrát rodí v strižni. Aj keď začínate točiť, neviete, ako skončí. To nastalo aj v prípade tohto filmu, ktorý sme točili šesť rokov.
Zaujímalo by nás, aké filmy alebo žáner obľubujete v súkromí?
Nemám vyslovene obľúbený žáner. Okrem réžie filmov mám aj svoju filmovú distribučnú spoločnosť Artemis Distribution, ktorá sa špecializuje na odkup filmov zo zahraničia, prevažne z USA a ich predaj do Česka, Slovenska a Poľska. Zatiaľ sa venujeme prevažne dokumentárnym filmom, ktoré musím mať z pracovného hľadiska napozerané najviac. Vo voľnom čase ma bavia aj akčné filmy.
Zdieľať na
Zdieľaní