#Akoby sa po nich zľahla zem. V roku 2024 polícia eviduje 67 nezvestných maloletých osôb vo veku do 15 rokov a 157 mladistvých osôb vo veku od 15 do 18 rokov, ktoré sa nevrátili domov a ich blízki ich hľadajú. Niektorých však nevideli viac ako dve desaťročia, no rodiny nezvestných stále živia v sebe nádej. Ak by si niekoho z nasledujúcich osôb zahliadol, určite volaj políciu na číslo 158.
Miroslav Pejko
V čase zmiznutia 27-ročný investigatívny novinár Miroslav Pejko 17. marca 2015 odišiel zo svojho bratislavského bytu na Železničnej ulici, v ktorom býval s dvoma spolubývajúcimi. Odvtedy ho nikto nevidel a stále je vyhlásené pátranie. Nezobral si so sebou žiadne osobné veci, ako mobilný telefón alebo doklady.
Podľa jeho kamarátov to vyzeralo tak, že si iba niekam nachvíľu odskočil, pretože bol naľahlo oblečený a nechal zapnutý počítač. Nezvestného nahlásila nasledujúci deň kamarátka Zuzana Hudáková. Na verejnej facebookovej stránke Hľadáme Miroslava Pejka sa ešte pred dvomi rokmi objavili informácie o tom, že ho niekto niekde videl, ale zatiaľ nič nebolo potvrdené. Miroslav Pejko sa v období pred zmiznutím venoval viacerým závažným ekonomickým témam.
Pavol Rýpal
Jeden z najhľadanejších investigatívnych novinárov, v čase zmiznutia 39-ročný Pavol Rýpal, bol považovaný za jedného z najodvážnejších slovenských novinárov. Venoval sa korupcii, prepojeniu mafie a politikov alebo nelegálnym činnostiam vplyvných ľudí. 22. apríla v roku 2008 bez stopy zmizol. Dnes by mal mať 55-rokov a naposledy ho videli v prenajatom byte v Rajci.
„Je mi to ľúto, ale iné východisko som nenašiel,“ nechal rukou napísaný odkaz. Našla ho majiteľka ružinovského bytu, v ktorom žil. Rovnako zanechal aj pokyny na likvidáciu osobných vecí a svoje mačky odkázal priateľke. Po zmiznutí sa našlo zopár svedkov, ktorí ho mali vidieť v Štúrove.
Po čase sa ozval svedok, ktorý tvrdil, že novinára stretol 25. alebo 26. apríla 2008 v jednom z bratislavských podnikov. „Povedal, že sa volá Paľo Rýpal, novinár. Bol vystresovaný a zarastený. Stále dookola hovoril o tom, že vypátral kauzu a chcú ho zabiť. Vravel, že sa vrátil naspäť do Bratislavy, lebo na juhu Slovenska ho objavili. Stále dookola opakoval, že ho chcú zabiť. Tvrdil, že žijeme v dobe, keď štát vie, že váš chcú zabiť, no nič s tým neurobí. Nebál sa mafie, bál sa štátu.“ Táto výpoveď však nikam neviedla.
Pavol Rýpal sa v čase zmiznutia venoval prípadu nezvestnej matky dvoch detí, 37-ročnej Kataríny Hrozányovej. V jej zmiznutí a neskoršej vražde mali byť zapletení členovia mafiánskych gangov Takáčovcov a Sátorovcov.
Pavel Miko
V čase zmiznutia mal 44 rokov a figuroval vo firmách ruských podnikateľov Salmanovcov, ktorých minulý rok obvinili z podplácania. Naposledy ho videla jeho matka 14. marca 2013, keď odchádzal za kamarátom do Kalinova. Ako uviedol Nový Čas, mal sa stretnúť s Radovanom Pachotom v motoreste Halier. Mali sa rozprávať o tom, že Pavla vypočúvala polícia pre podozrenia z podvodov s DPH.
„Syn sa svojou nerozvážnosťou a ľahkomyseľnosťou dostal do kolotoča s firmami – ako biely kôň. Hoci bol konateľom vo viacerých firmách, čo som zistila až z pošty a predvolaní z polície, finančne na tom bol čoraz horšie. Ostali po ňom iba dlhy,“ uviedla jeho nešťastná matka pre spomenutý denník.
Neozval sa jej niekoľko dní a telefón mal vypnutý. Preto sa vybrala do jeho bytu, odkiaľ si nič nevzal, iba inzulín, keďže bol diabetikom. Týždeň po oznámení Mikovej nezvestnosti sa našlo jeho auto pri motoreste Halier. Boli v ňom všetky Pavlove osobné veci. „Keď ho polícia našla, vôbec neprehľadala okolie a po synovi nepátrala. Auto tam bolo ešte dva týždne,“ uviedla jeho matka.
Jozef Barus
39-ročný predstaviteľ púchovskej firmy Matador mal v noci z 2. na 3. septembra 1997 odletieť z Moskvy do Taškentu. Naposledy ho videli v reštaurácii Veľvyslanectva SR v Moskve, jeho zmiznutie by mohlo súvisieť s jeho obchodnými aktivitami v krajinách strednej Ázie.
Tam totiž rokoval ešte s jedným obchodným partnerom, s ktorým odišiel na jeho aute na letisko. Odvtedy o ňom, ani o jeho spoločníkovi menom Ruslan nie sú nijaké správy. Polícia však od jeho zmiznutia nenašla žiadne informácie, ktoré by ju naviedli na správnu stopu.
Milan Csalfa a Ján Stanko
Ide o jedných z najdlhšie nezvestných Slovákov, bez stopy zmizli 14. októbra 1996. Zmiznutie Milana Csalfu ohlásila matka na polícii vo Veľkých Kapušanoch po tom, čo jej syn 12. októbra 1996 odišiel spolu s Jánom Stankom autom do Kráľovského Chlmca a od tej doby nepodal o sebe žiadnu správu. Vozidlo, ktorým odišli, sa našlo vo Veľkých Kapušanoch, pričom polícia zistila, že obidvaja boli svedkami násilného trestného činu.
Ingrid Káňavová
Ingrid Káňavová je nezvestná od 29. októbra 2000, keď v skorých ranných hodinách odišla z víkendového domu v Šuranoch na neznáme miesto. Odvtedy nepodala rodine o sebe žiadne správy a polícia ju nikdy nenašla. Zaujímavosťou je, že Ingrid bola druhou ženou Martina Káňavu, chladnokrvného vraha, ktorý zavraždil svoje dve dcéry, pätnásťročnú Martinu a trinásťročnú Veroniku a ich krstnú mamu.
V osudný deň bola s deťmi na návšteve u rodičov v Trnave a jej muž Martin bol v ich víkendovom dome v Šuranoch. „Prišiel k nám, aby ich odviezol. A odvtedy sme Inku viac nevideli,“ povedala jej matka pre Nový Čas v roku 2008. Aj keď bol Martin podozrivý z vraždy svojej manželky, tento prípad nikdy nebol uzavretý.
Ľudmila Klementová
Študentka psychológie Ľudmila Klementová, ktorú kamaráti prezývali Lily, 24. októbra 2014 odišla z diskotéky, údajne za expriateľom, iba s mobilom v ruke. Smerovala k Chrenovskému mostu, kde ju zachytila bezpečnostná kamera. Polícia zistila, že ešte o pol tretej nadránom Ľudmila telefonovala z mobilu, údajne spolubývajúcej na internáte. Išlo o 18-sekundový hovor.
Viac sa však už neozvala. S expriateľom sa – podľa jeho slov – nestretla. Odvtedy ju nevideli a polícia po nej stále pátra. Sama tvrdila, že ide za bývalým, tam sa však nedostala. „Hovoril, že pred polnocou mu volala Ľudmilka, že chce za ním prísť, ale neprišla,“ uviedla matka zmiznutej študentky pre televíziu JOJ.
Ako uvádza portál Zoznam, viacero ľudí chcelo na prípade zmiznutia zarobiť, rovnako aj štyria muži vo veku 18 až 21 rokov, ktorí prišli do domu jej rodičov s tým, že vedia, kde sa nachádza. Za prezradenie informácie však od nich žiadali 12-tisíc eur. Troch z nich odsúdili na 14 mesiacov so skúšobnou dobou jeden a pol roka, štvrtý mladík išiel sedieť na 24 mesiacov.
Ľuboš Bednár
Jedným z najstarších prípadov zmiznutia, ktorý nikdy nevypátrali, bol aj Ľuboš Bednár. Vtedy len päťročný chlapček sa 27. augusta 1988 so súrodencom hral na pieskovisku pred rodným panelákom v Púchove. Z okna bytu ich volala matka na hotový obed. Učiteľka z púchovskej materskej škôlky neskôr policajtom povedala, že keď na svoje deti volala, videla ich ešte všetky. Domov sa však malý Ľuboš nevrátil, zmizol bez stopy.
Otec sa ihneď odobral von, kde zistil, že jeho syn sa už pred obytným domom nenachádza. Nezvestného syna najskôr hľadal sám v blízkom okolí, potom s viacerými susedmi a nakoniec, keď ho nenašiel, oznámil prípad na polícii. „Jeden zo susedov, ktorý chlapca poznal, tvrdil, že ho asi hodinu predtým, keď zmizol, videl vo vchode, iní zas tvrdili, že ho videli s niekým prechádzať po moste, ale aj samého vo vlaku, dokonca aj v Nemecku. Všetko je to nepravdepodobné. Po chlapcovi nezostala ani stopa,“ vyjadril sa pre denník Sme v roku 2003 policajt Miroslav Jurči.
Oficiálne pátranie po 20 rokoch skončilo (v roku 2008), no nádej umiera posledná. V roku 2003 sa objavil mladík menom Happy Sindane, ktorý tvrdil, že žije neďaleko Pretórie v Južnej Afrike. Hovoril, že bol viac než 12 rokov otrokom v černošskej rodine. Spomínal si, že ako malý chlapec žil v bielej rodine, od ktorých ho uniesla slúžka.
Slovenská sekcia Interpolu kontaktovala Ľubošových rodičov, že môže ísť o ich dlho strateného syna. DNA testy však boli negatívne, pričom Happy klamal. V roku 2013 tohto muža našli zavraždeného, niekto ho ukameňoval.
Peter Bodnár
Peter Bodnár zmizol pred dvadsiatimi rokmi, keď 17. septembra 2004 odišiel z bytu v Petržalke, kde býval v podnájme. Ráno sa vybral do práce, do ktorej už však neprišiel. Na sebe mal oblečenú tmavozelenú bundu, sivé nohavice kapsáče a na chrbte batoh. Pravdepodobne mal namierené na zástavku autobusu na Holíčskej ulici, smer Slovnaft.
Peter Juhász
Vtedy 19-ročný Peter Juhász v noci 26. októbra 2000 odišiel z domu, pričom pri sebe nemal doklady ani peniaze. Nikomu sa nezmienil o tom, kam ide. Polícii sa ho dodnes nepodarilo nájsť. V čase zmiznutia mal krátke hnedé vlasy, hnedé oči, štíhlu postavu a kríval na pravú nohu.
Marián Sihlovec
Zmiznutie Mariána Sihlovca nahlásil 2. decembra v roku 1997 na polícii jeho brat Dalibor Sihlovec. Naposledy ho videli deň predtým, asi o pol šiestej podvečer na žilinskom sídlisku Hájik. Marián Daliborovi povedal, že musí vyriešiť nejaký „obchod“, a naznačil, že si s niekým ide zastrieľať zo zbrane, respektíve ju vyskúšať.
Bratia sa rozlúčili a Marián je odvtedy nezvestný. Podľa polície Marián v ten deň nasadol do auta s dvoma ďalšími ľuďmi. Podľa portálu Topky sa kamarátil s Františkom Salingerom, jedným z najobávanejších mužov žilinského podsvetia. Polícia mu pripisovala až 13 vrážd, vrátane vraždy bieleho koňa Martina, ktorého zabili údermi sekerou do hlavy. Salinger je tiež spolu s ďalšími komplicmi zodpovedný za výbuch telefónnej búdky v Žiline, ktorý zabil troch nevinných civilistov.
Ján Mindek
Vtedy 30-ročný Ján Mindek zmizol 29. septembra 1997 o 10. hodine dopoludnia, keď ho naposledy videli v Žiline. Polícia od jeho rodičov zistila, že mal pri sebe veľkú sumu peňazí, až 665-tisíc slovenských korún, za ktoré si chcel kúpiť auto. Odvtedy ho však nikto nikde nevidel.
Zdieľať na