#Aneta Marcely sa v kreatívnej brandži pohybuje už vyše 10 rokov. Ako Creative Directorka v marketingovom štúdiu Birne vymýšľala kampane pre známu lekáreň, bratislavské nákupné centrum či medzinárodný korporát. Napriek tomu mala pocit, že sa chce realizovať viac. Ani vo sne by jej však nenapadlo, že by raz mohla začať tetovať. Neverila, že by to zvládla. Jej manžel Peťo si však myslel niečo iné, keďže jej bez opýtania kúpil tetovací strojček. Ako sa jej cesta tatérky začala, prečo sa volá Anča z pomaranča a čo najradšej tetuje?
Anet, ty si kedysi bola šéfredaktorka Hashtagu, takže sme zvedaví, nechýbame ti?
Pravdaže mi chýbate. V Hashtagu som bola takmer päť rokov, počas ktorých som sa veľa naučila, verím, že magazín aj posunula a mala hlavne skvelý tím. Takže odpoveď je jasná. Všetko naďalej sledujem, fandím vám a držím palce!
Ďakujeme pekne, my ti takisto veľmi fandíme! A keďže si vo svete marketingu ako ryba vo vode, nedá nám nespýtať sa, čo by mal mať podľa teba v sebe dobrý marketér?
Zvedavosť, odvahu a nadhľad.
Prečo Anča z pomaranča?
Od malička ma rodičia prezývali rôznymi hravými prezývkami, ktoré sa rýmovali. Aneta špageta, Aneta planéta a podobne. Keď som si ešte kedysi dávno zakladala Instagram a bolo treba vybrať prezývku, bolo jasné. Plus mám dosť rada pomaranče!
Čo je podľa teba v súčasnosti najväčším trendom marketingu?
Všeobecne v marketingu silnie trend synergie viacerých aktivít. Značky začínajú chápať, že jedna kampaň či reelsko dlhodobý úspech neprinesú. Zákazníci nie sú krátkozrakí a zároveň majú extrémny pretlak reklamných stimulov z každej strany, takže konzistencia a autenticita sú základ.
Ak sa rozprávame o kreatívnej časti marketingu, ako je napríklad dizajn, fotka či video, trendy je stále nostalgia a 00s vibe. Za to je zodpovedná aj generácia Z, ktorá je už tiež kúpyschopná a bude diktovať vizuálne trendy aj najbližšie obdobie. S trendami však treba opatrne. Sú dobrý sluha, ale zlý pán.
Nás veľmi zaujalo, že si popri všetkých aktivitách začala tetovať. Čo ťa k tomu doviedlo?
Môj manžel Peťo. Raz večer vymyslel, že by som mala začať tetovať, že si stále niečo čmáram. Aj keď ma tetovanie odjakživa fascinuje, obaja sme potetovaní a celý život niečo maľujem a kreslím, nad touto cestou som nikdy neuvažovala. Zdalo sa mi to nedosiahnuteľné a myslela som si, že na to nemám.
Preto som aj celý tento nápad trochu odsúvala a vymýšľala si výhovorky typu, že najskôr si chcem pripraviť dosť dizajnov, alebo hento toto (úsmev).
Tieto dilemy vyriešil Peťo, keď mi na Vianoce kúpil tetovací strojček. Takto som nemala veľmi na výber a musela som len nabrať odvahu. Som za túto podporu veľmi vďačná. Bolo to jedno z najlepších rozhodnutí môjho života a paradoxne som ho neurobila sama. Občas potrebujeme postrčiť.
Na Instagrame si začínala s profilom „Neviem tetovať“, teraz však všetku tvoju tvorbu nájdeme na osobnom profile Anča z pomaranča. Prečo práve takéto pomenovanie?
Bol to skôr taký vtip. Vlastne to bola pravda (smiech). Bežne človek, nech už sa učí čokoľvek, nezdieľa začiatky, lebo je to trápne. Mne prišlo zábavné a oslobodzujúce priznať, že fakt neviem tetovať. Okrem toho, moje dizajny boli v ignorantskom štýle, akoby kreslené dieťaťom. Taká recesia.
Rýchlo som však pochopila, že živiť dva profily mi nevyhovuje a nemôžem nevedieť tetovať navždy, lebo klientom, čo ma nepoznajú, sa to nemusí zdať vtipné a svoje telo mi do rúk určite nezveria. Takže dnes už všetko pod profilom Anča z pomaranča.
Aké motívy najradšej tetuješ? Ako by si charakterizovala svoj štýl?
Moja tvorba je aktuálne ignorant a naive style. Ide o nedokonalé motívy, občas vtipné, skeče, doodles, ilustrácie, surovosť. Mám rada takýto prístup v tvorbe, takže mi to prišlo prirodzené. Rada však experimentujem a moje posledné dizajny sú v minimalistickom a abstraktnejšom štýle. Uvidíme, kam ma to zavedie. Nie som v tomto na seba striktná.
Sú všetky tetovania výlučne autorské? Alebo za tebou prichádzajú klienti s presnými predstavami?
Gro mojich motívov je autorské. Pokiaľ si aj klient nevyberie z voľných návrhov, väčšinou kreslím jeho nápad v mojom štýle. Občas je to so 100 % dôverou v mojich rukách, občas kreujeme s klientom spoločne a dizajny si otáčame. Oba momenty si veľmi užívam.
Je tetovanie tvojou psychohygienou alebo s ním máš väčšie plány?
V tetovaní som sa našla. Aj keď naň nemám toľko času, koľko by si zaslúžilo, určite plánujem pokračovať a snáď aj intenzívnejšie. Je to disciplína, v ktorej je stále priestor učiť sa a ja som ešte na začiatku.
Kto bol prvým človekom, ktorý sa ti zveril do rúk?
Prvým človekom bol môj manžel Peťo, ktorý to celé na mňa ušil. Vytetovala som mu srdiečko s očami, ktoré má v jednej ruke pivo a v druhej pizzu. K tomu nápis „Moja prvá, tvoja štrnásta“, ale taký poškrtaný, ignorantský.
Ako to prebiehalo? Triasli sa ti ruky?
Bol to adrenalínový zážitok a nervozita bola určite veľká. Jednu linku som dokonca netrafila a vytetovala ju krivo. No keďže to bol môj najbližší človek, emócie boli skôr pozitívne. Prvý veľký stres prišiel s neznámymi klientmi či v momente, keď som tetovala prvýkrát bez dozoru môjho učiteľa.
Koľko na začiatok potrebuješ odvážlivcov, ktorí sa zveria do rúk začínajúcemu tatérovi?
Čím viac, tým lepšie (smiech). Určite je to v desiatkach. Pri tetovaní je mnoho detailov, ktoré si človek osvojí jedine praxou. Každá pokožka je iná, čiže aj keď sa niečo technicky naučíš, príde klient s iným typom pokožky a zas ťa niečo prekvapí. Ja som mala veľké šťastie, že ma okolie od začiatku podporovalo a doteraz nechápem, že počas prvých mesiacov som mala každý týždeň nejakých odvážlivcov.
Ako to vôbec vyzerá, keď chceš začať tetovať? Čo k tomu potrebuješ a čo všetko tomu predchádza?
Keď chceš začať tetovať, potrebuješ jednu Táňu a jedného Peťa (smiech). Okrem môjho muža patrí veľká vďaka práve im, lebo bez nich by moja cesta bola omnoho dlhšia a kľukatejšia.
Tánička je moja bývalá kolegyňa, s ktorou sme sa nevideli dlhé roky. Videla moje pokusy na Instagrame a keďže majú s manželom Peťom tetovacie štúdio Bad Idea Tattoo Studio, ozvala sa mi, či sa nechcem prísť pozrieť. Slovo dalo slovo a dnes v štúdiu tetujem.
Peťo je z môjho pohľadu jeden z top tatérov na Slovensku v realistike a portrétoch. Naučil ma všetko, čo viem, a vopred mu ďakujem aj za všetko, čo ma ešte len naučí.
Potom je nutné si vybaviť rôzne formality, dá sa to dohľadať na internete.
Čo bolo tvoje prvé tetovanie, ktoré si si dala urobiť?
Prvé tetovanie bola lastovička v akvarelovom štýle od Ondřeja Konupčíka z Ondrash Tattoo. Mala som 17 a cestovala som za ním až do Znojma. V tomto štýle by som si už tetovanie nedala, ale Ondřej je dnes uznávaný umelec s vyše 130k followermi na Instagrame, takže to beriem ako taký zberateľský kúsok (smiech). Celkovo mám asi 15 tetovaní. Niektoré majú význam, iné nie, ale každé určite reflektuje obdobie, v ktorom som si ho dala.
Existuje niečo, čo by si nikdy nikomu nebola ochotná vytetovať?
Asi niečo silne názorovo extrémistické a protispoločenské.
Je výhodou, keď je tatér zároveň marketérom? Ako sa tieto dve profesie prelínajú alebo dopĺňajú?
Myslím si, že je to určite skôr výhodou ako nevýhodou. Veľa klientov za mnou prišlo práve vďaka mojej práci v marketingu, cez ktorú ma evidujú, takže win-win. Vždy je prospešné, keď sa človek pohybuje vo viacerých komunitách. Som presvedčená, že to vie len obohatiť.
Medzi tvoje záľuby patrí okrem iného aj cestovanie. Aké miesto považuješ za svoju srdcovku a odporučila by si ho navštíviť každému?
Jednoznačne zimné Fínsko. Precestovali sme ho autom takmer celé počas našej svadobnej cesty. Boli sme až za polárnym kruhom, na psích záprahoch, u Santu, na horách, ľadovej rybačke, bežkách aj dva týždne na samote v lese, miestami bez elektriny a tečúcej vody.
Videli sme polárnu žiaru, zažili polárnu noc a saunovali sa každý deň. Niektoré dni teploty klesli až na mínus 20 stupňov. Zároveň je to destinácia, kam nechodí toľko turistov. Bolo to rozprávkové a zatiaľ mi žiadna iná krajina tak neučarovala.
Dám však aj jeden letný tip – určite odporúčam oslavy letného slnovratu Midsommar vo Švédsku. Je to fascinujúci sviatok, počas ktorého sa oslavuje najdlhší deň v roku. V niektorých oblastiach slnko takmer nezájde a človek má o druhej v noci pocit podvečerného západu slnka.
Ako sa ti darí prepájať pracovné aktivity s cestovaním?
Podľa mňa platí, že čím väčšia sloboda, tým väčšia zodpovednosť. Nie je všetko len o bezstarostnom cestovaní a často pracujeme z ciest. Je v tom veľa stresu, presunutých callov, prepracovaných hodín v kaviarňach, kompromisov a zaťatých zubov – to sú tie tienisté stránky, čo na pekných fotkách nevidno. Chce to veľa disciplíny a dobrý time management.
Potom sú tu externé faktory a tolerujúce pracovné prostredie. Hoci sa pohybujem v odvetví, kde by mal byť z môjho pohľadu remote či flexi režim štandard, pozorujem, že nie vždy to tak je. V Birne máme na čele super človeka a môjho skvelého priateľa (čau Jakub) a to si veľmi vážim. Sme malý tím ôsmich ľudí, čiže práca sa medzi nami nestratí. Som vďačná, že vždy sa vieme podržať a máme perfektné vzťahy.
Máš nejaký nesplnený cestovateľský sen?
Aktuálne Japonsko a Havaj.
Keby sa chcel k tebe niekto objednať na tetovanie, ako to prebieha?
Stačí sa mi ozvať do správy na mojom Instagrame @ancazpomaranca a určite niečo pekné vymyslíme. V profile mám moje dizajny, voľné termíny aj fotky hotových tetovaní. Budem sa tešiť na každého!
Zdieľať na