#Jej fascinátory nosia nevesty, herečky aj módne influencerky. Alexis Vidić je meno, ktoré v posledných rokoch rezonuje na slovenskej módnej scéne nielen vďaka výnimočným klobúkom, ale aj vďaka vášni, ktorou napĺňa každú stuhu, pierko či výšivku.
Absolventka prestížnej Central Saint Martins v Londýne, ktorá sa rozhodla priniesť eleganciu britskej kráľovskej módy a francúzsku sofistikovanosť do slovenských ulíc, nedávno otvorila vlastný showroom v Bratislave a odvtedy nezastavuje.
V rozhovore pre Hashtag hovorí otvorene o tom, ako sa dostala od administratívy až k vlastnej značke, prečo je fascinátor viac než len doplnok a čo sa skrýva za dokonalou krivkou každého klobúka. Prezradí aj to, aké materiály dováža z rôznych kútov sveta, ako vníma módu ako spôsob vyjadrenia postoja a kam smeruje jej tvorba – či už v spolupráci s Borisom Hanečkom, Veronikou Kostkovou alebo na zahraničných fashion weekoch.
Ak si si doteraz myslela, že fascinátor je len pre princezné, po tomto rozhovore možno zmeníš názor. Alexis má totiž dar meniť vnímanie krásy – klobúk po klobúku.
Pred niekoľkými mesiacmi ste otvorili vlastný showroom, čo to pre vás ako módnu návrhárku znamená?
Otvorenie showroomu bol pre mňa obrovský míľnik – nielen profesijný, ale aj osobný. Konečne mám priestor, kde sa moje klobúky a fascinátory stretávajú so ženami, ktoré chcú cez módu vyjadriť sami seba. Vždy som snívala o mieste, kde sa spája remeslo, dizajn a intimitu osobného výberu. Tolstého 9 nie je len adresa – je to nový uzol slovenskej módy, kde sídlia aj moji kolegovia a priatelia ako Boris Hanečka, Richard Rozbora či neďaleko aj Veronika Kostková.
Prečo ste sa rozhodli navrhovať práve fascinátory?
Začalo to svadbou v Seville, kde dresscode vyžadoval fascinátor – a ja som nič vhodné nenašla. Tak som si jeden vyrobila sama. Bol jednoduchý, spracovaním nie úplne dokonalý, ale dostala som veľa komplimentov a pozitívne reakcie okolia naň ma presvedčili, že toto je niečo, čomu sa chcem venovať.
Odvtedy sa tejto vášni venujem naplno – fascinátory sú mojou formou vizuálneho vyjadrenia a pre ženy symbolom odvahy byť iné.
Snažíte sa pri tvorbe fascinátorov kombinovať eleganciu britskej kráľovskej módy a francúzsku sofistikovanosť. Prečo práve tieto dva prvky?
Pretože Británia je práve kolískou millinery a Francúzsko symbolom vkusu. Britská remeselná tradícia mi dala rešpekt k forme a detailu, francúzsky prístup ma učí jemnosti a vrstveniu významov. Móda podľa mňa nie je len o estetike – je to spôsob, ako kultúrne vrstvy pretransformovať do niečoho osobného. Fascinátor je presne tým miestom, kde sa tieto svety stretávajú.
Absolvovali ste kurz na prestížnej Central Saint Martins v Londýne. Čo bolo pre vás v tom čase najťažšie?
Jednoznačne tempo a úroveň detailu. Pracovať s tými najlepšími znamená ísť hlbšie, presnejšie a bez výhovoriek. Začiatky boli ťažké– všetko sa robilo ručne, pomaly a bez kompromisov. Ale presne vďaka tomu viem dnes vytvoriť fascinátor, ktorý obstojí aj pod drobnohľadom najprísnejšej módnej stylistky.
Čo vám táto škola dala?
Okrem technických zručností mi dala odvahu. Londýn je mesto, kde originalita nie je výstrelok, ale požiadavka. Získala som tam nové vnímanie módy ako dialógu medzi tradíciou a výzvou. A áno, dostala som aj zopár tipov od Judy Bentinck – modistky, ktorá tvorí pre britskú šľachtu – a tie si strážim ako poklad doteraz.
Aké sú tri najhlavnejšie zásady pri nosení fascinátorov?
Prvá – nosiť ho s hrdosťou. Druhá – nepreplniť outfit, fascinátor má byť solitérom, nie jedným z mnohých hlasov. A tretia najdôležitejšia – dbať na správne uchytenie a uhol. Ten správny náklon robí z fascinátora výtvarné dielo, nie vtipnú rekvizitu.
Prečo by podľa vás mali ženy takéto ozdoby nosiť na hlave?
Pretože sú ako výkričník v mori bodiek. Fascinátor nie je o móde, je o postoji – hovorí „som tu a nebojím sa byť videná“. Je to spôsob, ako si pripomenúť, že elegancia môže byť zábavná a ženskosť nemusí byť kompromisom.
Odkiaľ získavate materiál na výrobu fascinátorov?
Z celého sveta. Sinamay z Anglicka, parasisal zo Španielska, drevené formy z malých dielní v Škótsku a Írsku. Niektoré materiály sú také špecifické, že ich hľadanie mi trvalo mesiace. Ale bez kvalitného základu nevznikne kvalitný výsledok – a ja pracujem výhradne bez lepidla, všetko ručne šité, tak ako to skutočne má byť.
Má tvorba fascinátorov na Slovensku perspektívu, keďže nie sú až také typické pre túto krajinu?
Verím, že áno. Slovenské ženy sú čoraz odvážnejšie a ak im dáte možnosť vyskúšať niečo nové v bezpečnom a podpornom prostredí, rady to prijmú. Fascinátory si nachádzajú miesto na svadbách, galavečeroch, na konských pólach a derby, ale aj ako výnimočný detail pri vernisážach či fotení. Slovensko ešte len objavuje čaro fascinátorov – a ja pri tom chcem stáť.
Majú k fascinátorom Slovenky nejaký vzťah, nosia ich rady?
Spočiatku sú opatrné. Ale keď si jeden vyskúšajú, často ich to úplne zmení. Fascinátor má zvláštnu schopnosť prebudiť v žene iskru – sebavedomie, ktoré tam bolo, ale čakalo na správny impulz. A ten sa niekedy skrýva v pierku alebo kvetinovom detaile.
Viete, na akých príležitostiach zákazníčky najčastejšie nosia fascinátory?
Najčastejšie na svadbách – ako nevesty, svadobné mamy aj hostky. Ale čoraz častejšie si ich berú aj na výnimočné oslavy, vernisáže, módne podujatia a, áno, niektoré odvážnejšie aj len tak – na večeru alebo brunch. Mám zákazníčky, ktoré tvrdia, že keď si dajú fascinátor, majú iný postoj k sebe aj k svetu.
Majú podľa vás Slovenky odvahu dať si na seba aj extravagantnejšie fascinátory?
Áno, ale musia tomu predchádzať dva faktory – dôvera a príležitosť. Keď vedia, že ich nikto nebude súdiť, a keď majú pri sebe niekoho, kto im povie „wow, vyzeráš skvelo“, zrazu si dovolia viac. A keď ich to raz chytí, už nechcú späť. Extravagancia nie je o pozornosti – je o vnútornej slobode.
Popíšete nám, aký najextravagentnejší kúsok ste kedy vytvorili?
Bolo to pre kolekciu Borisa Hanečku a jeho prehliadku na GFN (Global Fashion Net) v Košiciach. Vytvorila som dva nadrozmerné klobúky z materiálu sinamay. Tieto dodali šmrnc jeho nádherným róbam.
Prednedávnom ste spolupracovali aj s multitalentovaným umelcom Sarkisom Gazaryanom pri príležitosti nadchádzajúceho Malta Fashion Week 2025. Vytvorili ste tri výnimočné klobúky, v čom sa najviac líšia od vašej tradičnej tvorby?
Bola to spolupráca, kde som mohla popustiť uzdu všetkým svojim inšpiráciám – od art deco až po kráľovské emblémy. Klobúky boli síce stále remeselné, ale vizuálne odvážnejšie, s logom Merde Royal a výšivkami priamo na korune. Sarkis mi dal kreatívnu slobodu, ale zároveň prísne oko – každá línia musela niesť emóciu aj význam. Vďaka tejto spolupráci som objavila aj silu kontrastu medzi tradíciou a trendom. Celá kolekcia uzrie sveta v týchto dňoch na Malte!
Nerozmýšľali ste nad presunutím výroby do zahraničia, napríklad do krajín, ktoré historicky fungujú ako monarchia, kde by fascinátory našli oveľa väčšie využitie?
Pravdupovediac, túto otázku si kladiem často. Fascinátory majú v Londýne, Paríži či v austrálskom Melbourne úplne iný status – sú bežnou súčasťou spoločenského šatníka. Ale zároveň cítim silnú potrebu zmeniť pohľad na tento doplnok aj u nás. Možno nepresúvam výrobu, ale určite rozširujem rozhľad – cez showroomy, spolupráce a editoriály v zahraničí.
Plánujete svoje pôsobenie rozšíriť mimo Slovenskej republiky?
Určite áno – mám veľký záujem etablovať sa v susednom Rakúsku, kde fascinátor vnímajú viac ako súčasť kultúrnej identity. Tiež plánujem návrat na módne podujatia do Luxemburgu či na Viedenský Fashion Week. Všetky tieto trhy spája láska k detailu, kvalite a výpovednej móde – a tam presne patrím. Ale vždy sa vraciam domov – Bratislava je môj osobný prístav.
Prezradíte nám vaše plány počas nasledujúcich mesiacov?
Momentálne pripravujem novú sériu headpieces pre nadchádzajúcu prehliadku Borisa Hanečku, s ktorým dlhodobo spolupracujeme – každé naše spoločné módne stretnutie je pre mňa kreatívnou výzvou a súčasne radosťou.
Zároveň tvorím aj špeciálne kúsky pre kolekciu Veroniky Kostkovej, ktorá sa predstaví na východe Slovenska – s Veronikou nás spája cit pre remeselný detail a ženskosť v nekonvenčnej podobe. A okrem toho sa chystám do Viedne, kde sa plánujem zúčastniť fashion weeku – ako divák, ale aj ako dizajnérka, ktorá chce neustále nasávať inšpiráciu zo svetovej scény. Tvorba nikdy nespí, ale občas sníva o ešte vyšších klobúkoch.
Zdieľať na