#Milovníci mysterióznych filmov by mali zvýšiť pozornosť. V kinách sa totiž objavila Svetlonoc – nielenže ide o tajomnú snímku o odkrývaní pravdy v temných lesoch, no ide predovšetkým o slovenský film. Dlho som sa na našom počine tak nekochal technickou stránkou, ako aj skvelými výkonmi hercov.
Moderný scenár
Tridsiatnička Šarlota sa vracia do rodnej dediny hlboko v slovenských horách. Pred mnohými rokmi odtiaľto za nejasných okolností utiekla. Jej návrat v miestnych vzbudzuje podozrenie, po celý čas ju považovali za mŕtvu. Boja sa, že svojím príchodom prebudí bosorku, ktorá podľa legiend straší v okolitých lesoch.
Aj keď sa námet môže javiť ako dokola obohratá platňa, slovenské prostredie ho predsa len odlišuje od tradičných žánroviek. Snímka sa odohráva počas veľkonočného obdobia a následne aj svätojánskej noci. Postupne spoznávaš hlavnú postavu aj obyvateľov obce. Niektorí neveria dávnym poverám o bosorkách a Šarlote pomáhajú s pátraním. Iní, prevažne starší, sa ju snažia zastaviť.
Napočudovanie som bol prekvapený zo samotného scenára – Tereza Nvotová (režisérka) a Barboba Námerová (scenáristka) k nemu pristúpili moderne. Postavy nevysvetľujú dianie na plátne, nemajú potrebu všetko prezradiť divákovi, aby bol v obraze. Záhadu rozpletajú tak, aby bol divák neustále vystavený otázkam. Keď sa na jednu odpovie, predostrie sa ďalšia.
Skvelí herci aj tempo
Chváliť za to musíme aj hercov. Či už sú to nové mladé talenty alebo staré známe tváre, všetci do nohy odvádzajú dobrú prácu. A to je pre scenár veľmi dôležité. Dovolím si tvrdiť, že okrem hlavnej hrdinky ma najviac bavili scény s Evou Mores (Mira), jedinou skutočnou Šarlotinou priateľkou. Herečka si tu odbila svoj filmový debut (objavila sa len v seriáli Nemocnica). Eva, klobúk dolu.
Príbeh je rozdelený do kapitol, pričom ihneď prvá s názvom „Príchod“ mieša minulosť s prítomnosťou. Dozvedáš sa, prečo Šarlota pred viac ako dvadsiatimi rokmi utiekla z dediny, aj prečo sa rozhodla vrátiť. Zamrzelo ma, že jeden z veľkých zvratov nájdeme už v prvých minútach stopáže. Príčinu nehody si tvorcovia mohli pošetriť na neskôr. Na druhej strane ma to viac vtiahlo do deja a pridalo jednej z postáv dôležitú úvodnú črtu.
Na tempo filmu si nemôžem sťažovať. Kapitoly ubiehajú jedna za druhou (kvôli možným spojlerom ti nepoviem, koľko presne ich tu je). Jednotlivé scény v nich majú logickú nadväznosť a postavy sa správajú prirodzene podľa svojich zásad. Počas celého takmer dvojhodinového filmu ma nemalo čo nudiť – tvorcom som žral s navijakom aj „nadprirodzené“ scény.
Kamera mnohé odhalí aj skryje
Uznanie si zaslúži aj technická stránka. Hoci „zle nakrútené“ filmy sa dnes už prevažne netočia, na Svetlonoci ma predsa zaujalo niečo, čo nevídam v slovenských filmoch často. Kamera je krásna a nápaditá, to bez debát. No čím dlhšie som v sále sedel a rozuzloval príbeh, tým viac som si uvedomoval, že kamera šikovne skryje informácie, ktoré síce postavy majú pred očami, no divák ich zámerne nevidí.
Podobnú techniku snímania som v našich filmoch tento rok videl len v Bebjakovej Tieňohre (aj keď všetky slovenské filmy som nevidel). Svetlonoc mixuje artový prístup s mainstreamom tak, aby boli v konečnom výsledku spokojné obe strany. Hudbu tvorí miesto melódií skôr sound design doplnený o ruchy prostredia.
Kvôli tomu, že film balansuje na pomedzí žánrov, sa niektorým nebude páčiť na prvú dobrú. Netvrdím, že to bol zámer autorov, film je koniec koncov umenie a vyžaduje si pohľad z odlišných rovín. No mám pocit, že snímka bude týmto rozhodnutím trpieť, a to najmä u divákov, ktorí si sadli do sály s cieľom oddychu alebo zábavy.
Film si zaslúžil lepší koniec
Ak budeš dávať pozor na to, čo vidíš na plátne a počuješ z reprákov, nebudeš mať väčší problém film pochopiť. Prirovnal by som ho k nedávnemu Midsommar – ak si budeš spájať súvislosti, ktoré ti tvorcovia nebudú hovoriť ako škôlkarovi, záver si dokážeš vyhodnotiť a koniec domyslieť.
Napriek tomu si myslím, že záver je kameňom úrazu celého filmu. Stopáž plynie skvele, postavy dávajú zmysel, zápletka sa rozmotáva a my aj tak dostaneme koniec, ktorý nebude vedieť spracovať každý divák. Všetky slovenské tradície vo filme sú nám známe, a preto sa vieme s dianím na plátne naplno stotožniť. Avšak, artové filmy sú pre slovenské publikum stále neznámy pojem.
Som ale rád, že v sále bolo so mnou ďalších približne 40 ľudí. Aj to hovorí o tom, že o slovenské filmy je stále záujem a téma tajomna nás do kina naláka. Mrzí ma len, že prevažná väčšina boli diváci po štyridsiatke a americký horor vo vedľajšej sále zaplnili tínedžeri a moji rovesníci. Pritom práve Svetlonoc má šancu zaujať aj naše mladšie publikum, preto mu daj rozhodne šancu.
Hodnotenie: #####
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na