#Pokiaľ na teba dokáže film zapôsobiť a niečo v tebe vyvolať, je to zrejme dobrý film. A to aj vtedy, ak sa po jeho zhliadnutí budeš cítiť zneistený alebo vystrašený. Náš rebríček znepokojujúcich filmov zahŕňa nielen známe horory, ale aj snímky inšpirované skutočnými udalosťami a filmové klasiky. Každý je iný, no všetky majú spoločnú schopnosť v tebe vyvolať neurčité, no nie práve príjemné pocity.
Filmové legendy: Tento režisér už 20 rokov dokazuje, že je géniom hororového žánru
Henry: Portrét masového vraha (r. John McNaughton, 1986)
Film, ktorý voľne vychádza zo života skutočného sériového vraha Henryho Lee Lucasa, sa pravidelne objavuje v podobných rebríčkoch, ako je ten náš. Hoci by sa možno dal označiť ako triler, my sa namiesto pátrania po vrahovi, dočkáme skôr úsekov z jeho života, a nielen jeho. Hlavnými postavami je trojica vyvrheľov bez budúcnosti, no za to s kriminálnou minulosťou. Medzi nich patrí, okrem Henryho, aj jeho parťák Otis, taktiež mnohonásobný vrah, a tiež Otisova sestra Becky.
Čaká nás sledovanie a následné zabíjanie obetí, ale aj pokec pri pive a mierne pokusy troch stroskotancov zaradiť sa do spoločnosti. Film je, vzhľadom na tému, pomerne bez napätia. No práve to z neho vytvára realistickejšie dielo a my skôr dokážeme uveriť, že podobní ľudia medzi nami naozaj existovali a stále existujú.
Srbský film (r. Srdjan Spasojevič, 2010)
Bývalá pornohviezda Miloš svoju hereckú kariéru zavesil na klinec a žije pokojným rodinným životom. Jeho finančné zásoby sa však míňajú, a tak príjme ponuku pochybného režiséra Vukumira. Má sa znova postaviť pred kameru, tentoraz to však majú byť umelecké filmy.
Miloš sa rýchlo zapletie do nebezpečnej špirály, z ktorej, zdá sa, nie je úniku. Srbský film právom vyvolal kontroverzie a šokoval mnohých divákov. No nebolo to ani tak tým, že sa ani nevyhýbal zobrazovaniu tých najhorších vecí. Najdesivejšie na celom filme je, že takéto veci sa možno kdesi skutočne dejú.
Climax (r. Gaspar Noé, 2018)
Profesionálna tanečná skupina z Francúzska sa chystá na turné do USA. Po úspešnom nacvičení programu sa všetci poberú na afterpárty a plánujú si to poriadne užiť. Dej sa odohráva v uzavretom priestore, kde dôjde ku katastrofe. Sangria, ktorou sa všetci tak nalievali, totiž obsahuje okrem červeného vína aj niečo iné, oveľa silnejšie.
Žánrovo sa film zvykne zaraďovať medzi horor, drámu a muzikál. No predovšetkým je štúdiou chaosu a toho, ako veľmi sa dokážu veci vymknúť z rúk. Climax je intenzívny a nepríjemný filmový zážitok, ktorý určite nie je pre každého.
Spalovač mŕtvol (r. Juraj Herz, 1968)
Spalovač mŕtvol je ponurou adaptáciou rovnomennej knihy. Sledujeme v ňom prerod istého pána Kopfrkingla, zamestnanca krematória. Prerod nenápadného muža v strednom veku na psychopata, ktorý nepozná hranice. Spočiatku žije usadeným životom so svojou ženou a deťmi. No o tom, čo drieme v jeho vnútri, nik nemá ani tušenia. Prostredie krematória má na Kopfrkingla zásadný vplyv, postupne otvára tajomné komnaty v jeho vnútri.
Juraj Herz natočil v roku 1968 jeden z najlepších československých filmov vôbec. Hlavnú úlohu v ňom stvárnil národný umelec Rudolf Hrušínský. Ten podal životný výkon, celkom pokojne porovnateľný napríklad so slávnym Hannibalom Lecterom. Film je čiernobiely, podfarbený zvláštnou hudbou. Kamera občas sníma priestor a postavy z netypických uhlov, príbeh tak vniká divákovi hlbšie pod kožu. Náš rebríček znepokojivých filmov by bez Spalovača mŕtvol nebol kompletný.
Konkurz na smrť (r. Takaši Miike, 1999)
Film rozpráva príbeh vdovca Shigeharu, ktorý si chce cez fingovaný filmový konkurz nájsť novú ženu. Okamžite sa zahľadí do mladej Asami. No to, kým Asami skutočne je, zistí, až keď už bude neskoro. Spočiatku máme dočinenia so vzťahom dvoch ľudí a režisér sa s tým rozhodne nikam neponáhľa. Takže bežnú hororovú zábavu asi nehľadaj. Psychológie tu však našťastie veľa nie je a prednosť dostávajú hlavne brutálne a krvavé scény, v ktorých ťa Asami rozhodne šetriť nebude.
Hoci tento film nájdeš vo všemožných hororových rebríčkoch, ťažko povedať, či naozaj ide o horor. Konkurz na smrť je totiž nepríjemný hlavne preto, že spočiatku vôbec netušíš, čo môžeš čakať. O to viac budeš prekvapený tým, čo sa bude diať ďalej.
Tony (r. Gerard Johnson, 2009)
Film Tony je veľmi podobný „portrétu“ Henryho Lee Lucasa. Sledujeme jeden týždeň zo života sériového vraha, tentoraz však vymysleného. Tonyho život je ale rozhodne všednejší ako ten Henryho. Nemá priateľov a dokonca ani prácu. Priateľov by však, na rozdiel od roboty, aj chcel. Má rád akčné filmy, no ani tými si priazeň druhých nezíska.
Snímok je depresívny a istým spôsobom aj smutný. Typický festivalový zástupca, ktorý ti ponúkne trochu iný typ filmu, na aký si zvyknutý. Zamrazí hlavne tým, že si po pozretí možno uvedomíš, že podobného nešťastníka denne stretávaš napríklad pri ceste zo školy.
Kybernetická babička (r. Jiří Trnka, 1962)
Dej bábkového filmu Kybernetická babička je zbytočné príliš rozpisovať. Pozrieš si ho za polhodinu a uvidíš sám. Režisér, no hlavne výtvarník Jiří Trnka, ponúkajú obraz dystopickej budúcnosti, v ktorej je rodič nahradený robotickým hlasom bez emócie. Tiež nám podsúvajú otázku, čo sa môže stať, ak jedného dňa budú stroje vládnuť ľuďom.
Môže to dopadnúť akokoľvek, no ak by sa zopakoval scenár z Kybernetickej babičky, veselo nám rozhodne nebude. Meravé tváre postáv, bábok, pôsobia nepríjemnejšie ako ktorákoľvek maska vraha z bežného slasheru. Industriálne zvuky v pozadí a organová hudba nám náladu taktiež nezdvihnú.
Čaká ťa tento rok maturita? Uč sa s našim maturitným podcastom Schooltag!
Zdieľať na