#Aprílové suchoty v kinách sa skončili. Ešte pred tým, ako si kúpiš vstupenky na Doctora Strangea, zájdi do kina na Severana. Po Batmanovi ide o ďalší film, ktorý robí všetko správne. Pred premietaním som síce mal isté očakávania, ale nakoľko poznám režiséra a jeho osobitý prístup k akejkoľvek téme, tak som tieto očakávania miernil. Ty však nemusíš. Severan ponúka úžasný zážitok, ktorý je ako stvorený na večer v kine.
„Obyčajný“ príbeh o pomste
Amleth bol kedysi dávno synom mocného vikingského kráľa a jeho ženy Gudrún. Potom ho však zrada a zákerná vražda pripravila nielen o otca, ale aj o strechu nad hlavou. O pár rokov neskôr sa svetom pretĺka ako bezmenný bojovník a má jediný cieľ – vlastnoručne zabiť tých, ktorí ho pripravili o rodinu a šťastnú budúcnosť.
Film nakrútil veľmi svojrázny režisér Robert Eggers, ktorého možno poznáš ako tvorcu Čarodejnice či nedávneho Majáku. Oba filmy síce majú čosi do seba, no osobne mi nesadli tak, ako som si predstavoval. Severan sa trochu líši od doterajšej Eggersovej tvorby. A to tým, že nevsádza tak na metafory, čudné zjavenia a šialené tripy ako jeho predchádzajúce filmy. Preto si ho užije aj širšie publikum.
Možno by si podľa obsahu alebo traileru povedal, že syn stratil otca, pomstí sa a vybavené. Nuž, ten film nie je ani tak o pomste, ako o ceste za ňou. Amleth stretne mnoho postáv a každá z nich nejakým spôsobom ovplyvní jeho putovanie za vykonaním spravodlivosti. Najlepšie na tom ale je, že ku koncu sa vlastne prelínajú dobro a zlo a sám nevieš, na ktorej strane stojí náš hrdina.
Surový, špinavý a krvavý
Vizuálne by som film prirovnal ku Kráľovi Artušovi od Ritchieho. Všade je samé blato, mláky, močiare, para, temné oblaky – jednoducho severská atmosféra ako vyšitá. K tomu pridaj krvavé bodné rady, odhryznutý nos či odseknuté hlavy a máš zarobené na poriadne krvavý film. Áno, umelej krvi sa tu použilo pomerne dosť, ale nie toľko, aby mi to vadilo.
Vizuál je síce špinavý, ale napriek tomu krásny. Pomer strán nie je cinemascope a tak si akciu užiješ na celom plátne. Tvorcovia sa neboja snímať prostredie z výšky a z diaľky, pretože na lokáciách skutočne boli. Čaká ťa aj množstvo dlhých záberov, na ktoré sú nakrútené celé rozhovory a dokonca aj akčné scény. Či už sa nakrúcalo v škandinávskych krajinách alebo na Islande, jedno je isté – bolo to správne rozhodnutie. Postavy stoja pred zeleným plátnom len veľmi výnimočne.
Mýtickosť, ktorá bije do očí
Bál som sa, že by Eggers mohol vykopať mýty tak staré, že ich nikto v kinosále nebude vedieť na prvú rozlúštiť. Ale čuduj sa svete, ak si videl Vikingov, nebudeš s tým mať problém. Precestujeme hneď niekoľko lokácií a každá má svoje zvyky a tradície. Aj vďaka nim ihneď vieš, kde sa nachádzame a že sme sa v príbehu posunuli od jednej k druhej.
Postavy síce podstupujú šialené rituály, ale to predsa k tejto dobe patrilo. Aj ty možno uveríš, že hore je nejaký Odin, ktorý napísal mladému Amlethovi striktný osud a po ňom vojde do Valhally. Lenže Severan hovorí aj o tom, že báchorky o bohoch sú vymyslené a osud si píšeme sami. Hlavná postava je o ňom síce presvedčená, ale sama sa niekedy nájde v rozpoložení, keď nevie, čo má v danej situácii spraviť.
No a tomu všetkému kraľuje úžasná výprava, kostýmy a najmä hudba. Soundtrack budeš chcieť počuť ihneď po opustení svojho sedadla. Je veľmi podobný spomínanému Artušovi. Mýtická hudba z Vikingov dostáva rockový štýl, je úderná, rytmická, hlučná a mimoriadne atmosférická. Niekedy, keď hrá poriadne hlučno, zrazu utne, v sále je ticho a ty zistíš, že popcorn a čipsy sú aj pre ostatných divákov druhoradé.
Nie chyby, ale osobné preferencie
Severan má takmer dve a pol hodiny a táto stopáž je cítiť. Áno, tvorcovia mohli film okresať o desať minút, ale koniec-koncov to je nie chyba filmu, ale len moja preferencia. Všetky argumenty, ktoré nájdeš, sa nedajú nazvať chybami. Nájsť ich tu je poriadne zložité a aj keď nie som historik, severská mytológia nejde úplne mimo mňa a skutočne nič mi tu nevadilo.
Neostáva mi nič iné, ako udeliť Severanovi plný počet bodov. Možno by to neurobil každý divák, ale čím ďalej o filme premýšľam, tým lepším sa u mňa stáva. Hudobný podklad počúvam aj počas písania tejto recenzie a dúfam, že Oscary nebudú mať tentokrát pri Eggersovi klapky na očiach. Už sa neviem dočkať, keď si film pozriem znova na 4K telke s HDR (kiná by už mohli upgradovať), no myslím, že prvýkrát by si ho mal vidieť práve na veľkom plátne.
Hodnotenie: #####
Čaká ťa tento rok maturita? Uč sa s našim maturitným podcastom Schooltag!
Zdieľať na