Smrteľnými kiahňami sa nakazilo 50 miliónov ľudí ročne: Rusi vyšľachtili nový druh, mali ho predávať na čiernom trhu

Pravé kiahne zasiahli svet vo veľkom (Zdroj: Unsplash)

#V dnešných dňoch nás opäť zaplavuje väčší počet infikovaných novým koronavírusom, a to aj napriek tomu, že to chvíľu smerovalo k šťastnému koncu. Hoci vedci intenzívne pracujú na vakcíne, veľké množstvo ľudí sa hrdo pýši tým, že očkovanie jednoducho odmietne. Keby však malo ľudstvo podobný prístup v období, keď svet sužovali pravé kiahne, rozhodne by dnešná spoločnosť vyzerala inak.

Pred takmer 700 rokmi vypukla pandémia Čierna smrť: Budeš prekvapený, čo všetko má spoločné s novým vírusom

Pravé kiahne navonok podobné všeobecne známymi ovčím kiahňam, avšak sú medzi nimi zásadné rozdiely. Ak ťa história vírusových ochorení zaujíma viac ako kedykoľvek predtým, rozhodne čítaj ďalej.

Príznaky podobné ovčím kiahňam

Inkubačná doba ochorenia bola približne 12 až 15 dní.  Pôvodcom ochorenia sú dva vírusy, a to variola major a minor. Variola major sa v populácii vyskytovala častejšie. Prejavovala sa rozsiahlymi vyrážkami po celom tele a miernou teplotou. Z tohto stavu následne vznikali pravé kiahne, ktoré mali veľmi vysokú úmrtnosť.

Príznaky pravých kiahní (Zdroj: Wikipedia/Wellcome blog post)

Variola minor sa vyskytovala oveľa menej a týmto typom vírusu bolo infikované len 1 % z celkového počtu nakazených. Bezpríznaková forma bola veľmi vzácna a vyskytovala sa len u ľudí, ktorým sa nákazu podarilo prežiť a vybudovala sa im prirodzená imunita.

Korene siahajú až k múmiám

Prvá zmienka o pravých kiahňach siaha ďaleko do minulosti, približne do roku 1500 pred naším letopočtom. Správy sa našli v historických lekárskych zápisoch z Indie, ktoré presne opisovali priebeh ochorenia, ako ho poznáme aj dnes. Zo zistenej prítomnosti vírusu v sarkofágoch sa predpokladá, že do Indie ho priniesli Egyptskí obchodníci počas prvého tisícročia p.n.l.

Egyptskí obchodníci na ťavách
Egyptskí obchodníci na ťavách (Zdroj: Unsplash/ Simon Berger)

Cesta, ktorou sa vírus dostal do Európy nie je dodnes známa. O pravých kiahňach na našom území totiž neexistujú žiadne zmienky, a to ako ani v lekárskych spisoch, tak ani v jednotlivých častiach Biblie. Najviac ale ochorenie mučilo Európu v priebehu 16. storočia, kedy bola úmrtnosť na túto chorobu až 30 percent.

Nová kniha o Escobarovi: Narkobarónove tajomstvá odkrývajú priamo tí, ktorí ho dolapili

Šíreniu nákazy napomáhala hlavne kolonizácia a objavovanie nových území. V Amerike totiž pred 16. storočím, teda predtým, ako Európania začali objavovať americké oblasti, nebola o chorobe žiadna zmienka. Koncom 18. storočia sa ale z novej choroby stala hlavná endemická epidémia, ktorá bola rozšírená po celom svete.

Bez očkovania by to nešlo

Keďže išlo o úplné nové ochorenie, ktoré ľudský organizmus nepoznal, prirodzene nevznikala v telách bezbranných ľudí žiadna imunita. Úmrtnosť bola tak vysoká, že na sklonku 18. storočia zahynulo v dôsledku pravých kiahní každoročne 400-tisíc Európanov. Katastrofický scenár postihol aj Švédsko, kde ochoreniu každoročne podľahlo až 10 percent zo všetkých novorodencov. V Rusku bolo toto percento ešte vyššie.

Ihla používaná na vpich oslabeného vírusu (Zdroj: Wikipedia/James Gathany)

Jedinou krajinou, ktorú pandémia v podstate obišla, bola Austrália. Najmä z dôvodu, že nebola vo veľkom kolonizovaná. Aj napriek prirodzenej imunite, ktorú si niektorí ľudia vybudovali, masívne šíriacu sa hrozbu úspešne spomalil až príchod vakcíny. Prvé myšlienky, ktoré sa podobali očkovaniu, prichádzali už v roku 1549 od Čínskeho lekára Wan Quana. Práve on začal aplikovať vysušené chrasty s obsahom vírusu zdravým jedincom, tí tento prášok vdychovali.

Dnes už nie je možné ochorieť

Hoci sa nedá presne povedať, kedy sa pravé kiahne objavili v Európe po prvýkrát, práve toto územie môže za ich vymiznutie. V roku 1796 predstavil fyzik Edward Jenner očkovaciu látku, ktorá spôsobila skutočný pokles počtu nových nakazených. Vakcináciu začal rozširovať aj Edwardov dobrý priateľ, doktor John Clinch. Postupne sa vakcína začala rozširovať z Európy do španielskych kolónií v Amerike.

Edward Jenner pri očkovaní dieťaťa (Zdroj: Wikipedia/ Wellcome blog post)

Situácia bola v roku 1950 vážna, pretože ročne pribudlo celosvetovo až 50 miliónov nakazených. Organizácia Pan American Health Organization preto spustila masovú kampaň, ktorá nabádala ľudí na očkovanie. Tým sa jej úspešne podarilo zastaviť vírus vo všetkých krajinách Ameriky, okrem Brazílie, Kolumbie, Argentíny a Ekvádora.

Očkovacia látka proti pravým kiahňam (Zdroj: Wikipedia/James Gathany)

Keďže pravé kiahne sa aj naďalej rozširovali v krajinách, ktoré si očkovanie nemohli dovoliť, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1967 prispela sumou viac ako 2 milióny dolárov na podporu šírenia vakcinácie. Okrem toho začalo monitorovať situáciu metódou, ktorú navrhol český epidemiológ Karel Raška. Posledný prirodzený prípad nákazy bol zistený v roku 1975 u trojročného dievčaťa z Bangladéša.

Zákerná vojenská zbraň

Keďže išlo o vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré často končilo smrťou, zloba ľudstva sa nenechala zahanbiť a naplno sa prejavila. Britská armáda využívala pravé kiahne ako biologickú zbraň počas vojny v rokoch 1754-1763. Išlo o konflikt medzi Indiánmi a ich francúzskymi spojencami proti Britom.

Vojna medzi prisťahovalcami a domorodými obyvateľmi bola krutá
Vojna medzi prisťahovalcami a domorodými obyvateľmi bola krutá (Zdroj: Wikipedia/Internet Archive Book Images)

Tento konflikt však nebol jediný, kedy Briti využili vírus vo svoj prospech. Počas roku 1789 rozšírili nákazu aj medzi domorodých obyvateľov vo Walese. Zahanbiť sa však nenechalo ani Rusko, ktoré o mnoho rokov neskôr, presnejšie v roku 1947, zriadilo továreň na testovanie vírusu. Továreň sa nachádzala v meste Zagorsk, ktoré leží len 75 kilometrov od Moskvy.

Mesto Zagorsk v Rusku dnes
Mesto Zagorsk v Rusku dnes (Zdroj: Wikipedia/David Broad)

K obrovskému nešťastiu došlo, keď Rusi v roku 1971 začali testovať vírus na ostrove v Aralskom jazere. Nastalo masívne šírenie vírusu v malom meste Aral v Kazakhstane. Len o rok neskôr sa zistilo, že v ruských laboratóriách boli vyšľachtené až dve tony tohto vírusu, ktoré mali byť odolné voči vakcíne. Hoci v roku 1997 ruská vláda vyhlásila, že všetky zásoby boli zneškodnené, USA oficiálne vyjadrili obavu nad hrozbou v podobe výskytu vírusu na čiernom trhu.

Rozdiel medzi pravými a ovčími kiahňami

Dlhý čas sa medzi týmito dvomi ochoreniami nerozlišovalo, avšak okrem typických vyrážok a miernej teploty nemajú vôbec nič spoločné. Kým ovčie kiahne sú omnoho viac nákazlivé ako pravé, majú podstatne nižšiu úmrtnosť a v živote sa s nimi stretol takmer každý z nás.

KVÍZ Španielska chrípka nebola zo Španielska: Čo všetko o nej ešte (ne)vieš?

Očkovanie znižuje riziko výskytu ovčích kiahní o 70 až 90 percent, u nás je stále len dobrovoľné. Imunitu je možné získať aj prekonaním tejto choroby v detstve, pretože u detí má len veľmi mierny priebeh. U dospelých môže spôsobovať teploty a viesť k značným komplikáciám, a to hlavne u tehotných žien.

Zdroj: wikipedia.org, webmd.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť