Poznáš aj ty moment, keď vidíš niekoho spontánne sa usmievať? Rozžiarené oči a nekontrolovaná radosť sú tým, čo dokáže mnohým urobiť krajší deň. Napriek tomu, že úsmevy sme na pár mesiacov skryli pod rúška, radosť sa neprestala šíriť ani v tomto ťažkom období. Dokonca sa omnoho viac posielala tým najzraniteľnejším, ktorí pre svoje vlastné dobro zostali izolovaní za stenami domovov dôchodcov. Práve samota, smútok a chýbajúci kontakt s rodinou boli tým, čo čoraz viac vplývalo na krehkú psychiku seniorov.
Iniciatíva Pošli dobro však vrátila radosť a úsmev na tvárach už stovkám seniorov po celom Slovensku. A to všetko prostredníctvom obyčajných listov a maličkostí, ktorými starčekov a starenky obdarovali.
Pomohli mu kamaráti
Iniciatívu sa ešte v jeseni minulého roka rozhodol založiť Ján Cípar, študent Ekonomickej univerzity v Bratislave. Inšpiráciu však našiel už počas leta: „Počas leta som bol na duchovných cvičeniach, počas ktorých sme si s ostatnými účastníkmi posielali malé darčeky a listy, ktorými sme sa snažili jeden druhého potešiť. Zároveň som veľa čítal o osamelosti seniorov v DSS, keďže v tom čase už mnohí pol roka nikoho okrem zamestnancov nevideli. Toto všetko sa u mňa spojilo na konci septembra a rozhodol som sa založiť iniciatívu, prostredníctvom ktorej by sme potešili osamelých seniorov v DSS,“ hovorí.
S nápadom sa obrátil na svojich kamarátov, ktorým sa myšlienka zapáčila a do projektu sa tak pustili spoločne s ním. „Na začiatku nás bolo približne dvadsať. Každý z nás do projektu pozval svojich kamarátov, vytvorili sme si sociálne siete a zrazu nás už bolo sto,“ spomína na začiatky.
Dobrovoľníci z iniciatívny Pošli dobro tak postupne začali oslovovať prvé domovy dôchodcov. Napriek tomu, že im niektoré z nich ani neodpísali alebo mali voči projektu výhrady, našli sa aj také, ktoré sa záujmu zo strany dobrovoľníkov potešili. Do projektu sa postupne zapájali nielen ďalšie a ďalšie domovy, ale aj desiatky dobrovoľníkov z celého Slovenska.
Poslať dobro môžeš aj ty
V súčasnosti sa na projekte podieľa už viac ako 500 dobrovoľníkov z rôznych kútov Slovenska. Okrem individuálnych prispievateľov projekt zaujal aj viaceré školy, ktorých žiaci listami hromadne prispievajú. „Sme otvorení všetkým vekovým kategóriám. Listy píšu dokonca aj seniori, ktorí chcú potešiť iných seniorov v DSS. Väčšina dobrovoľníkov, ktorí sa zapájajú je však vo veku od 15 do 25 rokov,“ vysvetľuje Ján. Napriek veľkému záujmu zo strany verejnosti, iniciatíva stále rada príjme ďalších dobrovoľníkov, ktorí budú šíriť pozitívnu energiu a radosť. Stačí ak im napíšeš na ich Instagram či Facebook a pomáhať môžeš aj ty.
Zaujali aj v zahraničí
Za pomerne krátku dobu sa projekt so skvelou myšlienkou presadil nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Listy do našich domovov dôchodcov tak chodia aj z niekoľko tisíc kilometrov vzdialených krajín. „Do projektu sa môžu zapojiť aj Slováci žijúci v zahraničí. Počet ľudí, ktorí píšu spoza hraníc sa stále zvyšuje. Listy pre seniorov sme dostali už aj z Brazílie, Kanady, Islandu či Holandska. Máme dobrovoľníkov už skutočne po celom svete,“ dodáva s úsmevom Ján.
Silné puto
Napísať list seniorovi ti zaberie naozaj minimum času a nakoniec si z toho môžeš odniesť oveľa viac, ako si myslíš. Nielenže potešíš starčeka či starenku, ale možno dostaneš aj milú odpoveď. Z jedného listu, ktorý mal vyčariť úsmev na tvári, tak môže zakrátko vzniknúť veľmi silné puto medzi tebou a dôchodcom, ktorý bude s radosťou čakať, kým mu príde ďalší a ďalší list. Ty si z písania môžeš odniesť veľa inšpirácie, získať iný pohľad na svet či uvedomiť si dôležité veci v živote. „Listy posielame priamo do domova a pokiaľ senior chce, môže odpísať. Mnohí seniori odpisujú, mnohí si potom s dobrovoľníkmi aj volajú. Nevieme to však garantovať, pretože situácia v každom domove je úplne iná,“ hovorí.
K listu môžeš pokojne pribaliť aj nejakú maličkosť, ktorá môže seniora potešiť. Pokojne mu môžeš nakresliť obrázok, vyrobiť náramok či do obálky vhodiť svoje oznamko či malú sladkosť. Práve tento kúsok radosti, ktorý prostredníctvom listu pošleš, dokáže hriať seniora pri srdci aj niekoľko dní. „Reakcie seniorov sú veľmi pozitívne. Mnohí z nich si listy nosia celé dni pri sebe a čítajú si obsah listov nahlas. Domovy nám zvyčajne posielajú aj pár fotiek z čítania a tieto fotky sú pre nás veľkým povzbudením do ďalšej práce.“
Pomoc sa nestratí
Domovy sociálnych služieb a Zariadenia pre seniorov si každú pomoc zo strany dobrovoľníkov nesmierne vážia a pochvaľujú. Pri preberaní listov však zostali niektorí seniori zaskočení. „Keď sme začali roznášať poštu, väčšina seniorov bola v jedálni. Sestra veselo kričiac mená behala od jedného k druhému a rozdávala pozdravy od dobrovoľníkov. Každému by som dopriala byť pri tom. Najskôr boli starkí prekvapení, no potom začali vyzvedať, kto im napísal,“ spomína riaditeľka Domova dôchodcov v Borskom Mikuláši, Ľubica Kanichová.
Prekvapenie na tvárach seniorov však veľmi rýchlo vystriedala radosť a ticho v miestnosti sa zmenilo na hlasné čítanie pozdravov. „Čítali sme si všetky pozdravy navzájom (niektorí slabo vidia) a nastali dlhé rozhovory o tom, odkiaľ asi list prišiel, či tam niekedy v živote boli a čo s daným miestom zažili, o rodine, či priateľoch, ktorých tam mali…. A niektoré pozdravy sme čítali seniorom aj stokrát,“ s úsmevom dodáva.
Po pandémií chcú pokračovať
V súčasnosti sa im podarilo odoslať už viac ako 2000 listov a potešiť starčekov v 50 domovoch dôchodcov. Ján s ďalšími dobrovoľníkmi chcú v pomoci seniorom pokračovať aj po pandémií, keď sa situácia zlepší. „Radi by sme fungovali aspoň do konca pandémie. Veľmi by nás potešilo, ak by sme raz mohli ísť navštíviť starkých priamo do DSS. Chceli by sme im napríklad zahrať na hudobných nástrojoch a rozveseliť ich. Aj keď pandémia ustúpi, radi by sme vyčarúvali úsmevy na tvárach seniorov naďalej,“ dodáva zakladateľ projektu.
To, že každá takáto maličkosť ma veľmi pozitívny vplyv na psychiku seniorov potvrdila aj Ľubica Kanichová: „Samozrejme, že sa tešíme každej návšteve dobrovoľníkov. Hneď vidíte tú radosť v očiach, niekedy dokonca aj slzy, a to hovorí za všetko. Keď prídu muzikanti, deti z MŠ a ZŠ alebo dobrovoľníci. Od rána sa všetci rozprávajú, kto príde, ako sa tešia a už ich vyzerajú. Aspoň na chvíľu tak zabudnú na svoje bolesti a starosti…. a pre nich je to slávnostný, nevšedný deň.“
Riaditeľka Domova dôchodcov v Borskom Mikuláši je za každý jeden list a nevšednú pomoc nesmierne vďačná. „Pozdrav, tak jednoduchý dar, ukrytý do obrázka a pár slov, nesúcich v sebe to najkrajšie – kus srdca, človečiny, pocitu, že na mňa niekde niekto myslí,“ dodáva na záver.
Zdieľať na