#Spánok je pre fungovanie ľudského tela veľmi potrebný. Jeho nedostatkom môžeš trpieť napríklad kvôli neskorým večerným odchodom do postele. Najnovšia štúdia prináša zaujímavé fakty, ktoré by mohli zbúrať zaužívané zvyky mnohých ľudí. Údajne nezáleží na tom, či chodíš spať pred pol nocou alebo nadránom, záleží nad časom, ktorý venuješ kvalitnému spánku.
Podrobný výskum
Ak sa aj ty domnievaš, že neskorým odchodom do postele znižuješ svoju produktivitu, mýliš sa. Pri najbližšej konfrontácii s blízkymi, ktorí ti budú vyčítať, že si večne unavená a pomalá nočná sova, môžeš argumentovať výsledkami najnovšej štúdie, o ktorej informoval portál The Guardian.
Výskumný tím, ktorý sa podrobne venoval danej problematike, prišiel s výsledkom, ktorý ťa prekvapí. Vedci z Imperial College London vybrali vzorku tisícok ľudí, ktorí dostali za úlohu vyplniť testy. Tie boli zamerané na inteligenciu, kapacitu pamäte účastníkov a ich reakčnú dobu v rôznych situáciách. Následne sa ich pýtali na ich spánok – ako je dlhý, či je kvalitný, ale aj to, v ktorej časti dňa sa cítia najproduktívnejší.
Iný výsledok, než predpokladali
Predpokladalo sa, že výsledok štúdie je jasný. Avšak, v teste najlepšie obstáli tí, ktorí patria do skupiny „nočných vtákov“. Najhoršie skóre v teste obdržali naopak ranné vtáčatá, do ktorých všetci vkladali nádeje. Ak však patríš k ranostajom, nevešaj hlavu – neorientuj sa na nezmyselné ponocovanie, ale na kvalitu svojho spánku.
Preukázalo sa, že výsledok v skutočnosti tkvel najmä v pravidelnosti – tí, čo spali približne 7 až 9 hodín, vykazovali lepšie výsledky než tí, ktorí spali 6 a menej hodín. „Spánok je pre ľudské telo veľmi dôležitý. Aj napriek tomu je podstatné pochopiť svoje prirodzené spánkové tendencie a pracovať s nimi. Rovnako dôležité je aj to aby ste spali dostatočne – nie príliš dlho alebo krátko. To je zásadný krok pre udržanie zdravého a funkčného mozgu,“ uviedla hlavná autorka štúdie, Raha West.
A výsledok?
„Štúdia má závažné obmedzenia, pretože nezohľadnila dosiahnuté vzdelanie účastníkov a ani neuvádzala dennú dobu, kedy boli kongnitívne testy prevádzané. Zmyslom štúdie bolo najmä spochybnenie stereotypov, ktoré sú zaužívané okolo spánku,“ uviedla pre spomínaný portál Jessica Chelekis z Brunel Univeristy London.
Zdieľať na