#Inteligencia niektorých zvierat dokáže šokovať aj skúsených odborníkov. Vedci sa najnovšie zaoberajú obdivuhodnými poznatkami o opiciach, ktoré sa v mnohom podobajú človeku. Pravdepodobne zostáva otázkou času, kedy sa budeš môcť porozprávať napríklad so šimpanzom. Premýšľaš nad tým, ako je to možné?
Posun v evolúcii
Ešte pred pár desiatkami rokov sa ani len nepomyslelo na to, že by opice boli schopné verbálnej komunikácie s človekom. Podľa najnovších zistení vedci uvádzajú, že je to skôr problém vedy a nie samotných zvierat. Ako informuje portál ScienceAlert, po celé desaťročia sa predpokladalo, že rozdiely medzi mozgami primátov vysvetľujú, prečo iba ľudia môžu vytvárať zmysluplné zvuky.
Archívne zábery opíc, ktoré žijú v zajatí a dokážu vysloviť primitívne slová, ako napríklad mama, hovoria o posune v tejto sfére. Poznatky naznačujú, že by primáty mohli disponovať genetickými predpokladmi pre akúsi formu normálnej reči.
Fakty nepustia
Prípadom sa zaoberal fonetik a kognitívny vedec Axel Ekström, ktorý so svojim vedeckým tímom z KTH Royal Institute of Technology študoval dvoch šimpanzov. Dlhodobým výskumom prišli na pomerne zaujímavé veci. To, čo sa pokladalo za jasné, je zrazu celkom inak: „Predpokladaný chýbajúci článok, ktorý šimpanzom bráni v dobrovoľnom spojení čeľuste a hlasu, evidentne neexistuje,” tvrdí výsledok štúdie.
K pátraniu Ekströmovi pomohli aj staré videá, ktoré sú verejne dostupné. Spolu so svojim tímom skúmal šimpanzov z rôznych kontinentov, ktorí dokázali vysloviť zvuky, ktoré zneli ako „mama“. Pri tomto slove ide o zvyčajne prvé zoskupenie hlások, ktoré sa deti naučia vyslovovať. „Tvrdí sa, že slovo „mama“ mohlo byť medzi prvými slovami, ktoré sa objavili v ľudskej reči,“ vysvetľujú vedci.
Učenlivé opice
Aj napriek tomu, že primáty skôr komunikujú gestami, než zvukmi, využívajú istú formu vokálov. Pomocou nich sa dorozumievajú medzi svojimi aj vo voľnej prírode a tvoria si svoj pomyselný jazyk.
„Výsledky potvrdzujú rastúci počet dôkazov, že veľké ľudoopy sa učia hlasovú produkciu,” uvádzajú vedci vo svojej štúdii. To by znamenalo, že sa ich neurologický systém vyvinul omnoho skôr, než sa predpokladalo. Odhalením týchto zistení sa tak ponúkajú nové a nové otázky ohľadom spoločných predkov človeka a opíc.
Axel Ekström uvádza aj prípad šimpanza menom Johnny, ktorý pochádzal zo Suncoast Primate Sanctuary na Floride. „Johnny každého volal mama. Vie, že mama mu dá všetko, čo chce…” stálo v príspevku.
Ako to teda je?
Správy o možnom spôsobe dorozumievania sa medzi opicami boli v minulosti zatracované a dehonestované. Najnovšie štúdie však potvrdili, že neexistujúci dôkaz z minulosti nie je relevantný pre odmietanie tohto prípadu. Ako sám Ekström uviedol, zostáva len otázkou času, čo odhalia opätovné výskumy.
Vedci veria, že majú pred sebou ešte veľa práce, no sú odhodlaní do svojich projektov zapojiť potrebnú vzorku zvierat. Uvádzajú, že „jazyk opíc“ bol pred 50 rokmi na úplne inej úrovni než dnes, čo by mohlo svedčiť o možnosti napredovania rozvoju tohto druhu. Za posledných päť desaťročí malo prísť k určitej socializácii druhu, ktorá im bola nápomocná aj v tomto smere.
Doposiaľ známe pokusy sa síce vyhýbali akejsi humanizácií zvierat, čo spôsobilo u mnohých pochybnosti o ich inteligencii. Na základe najnovších zistení sa však budú vedci snažiť dokázať verejnosti opak a rozširovať ich poznatky a jazykové zručnosti.
„Veľké ľudoopy dokážu produkovať ľudské slová. To, že to pred polstoročím nedokázali, bola chyba vedcov, nie zvierat,“ uzatvárajú autori štúdie.
Zdieľať na