#Prokrastinácia patrí k moderným slovám a v slovnej zásobe sa objavuje už takmer denne. Určite tento výraz poznáš aj ty, no je dôležité podotknúť, že nejde o lenivosť. Prokrastinácia je psychická záležitosť znamenajúca chorobné odkladanie úloh na neskôr. A v tom je obrovský rozdiel oproti lenivosti. Vedci tento jav skúmali na vzorke študentov a prišli k zaujímavým výsledkom.
Negatívne dôsledky prokrastinácie na zdravie
Vysokoškolskí študenti majú, na rozdiel od mladších študentov, väčšiu slobodu a nie vždy si dokážu čas vhodne naplánovať. Tieto skutočnosti sú zlé najmä pre opakujúcich sa prokrastinátorov. Štúdie ukázali, že najmenej polovica univerzitných študentov prokrastinuje až na takej úrovni, že je to škodlivé pre ich štúdium.
To, že odkladanie vecí na neskôr nie je dobré riešenie, vie každý. Štúdia však našla spojenie prokrastinácie aj so zlým zdravotným stavom. Vedci našli spojitosť s vyššou mierou stresu, nezdravým životným štýlom a odkladaním návštevy lekára s pretrvávajúcimi problémami. Výsledky zverejnil portál Sciencealert.
Jedným z vysvetlení môže byť skutočnosť, že ľudia so zlým zdravotným stavom sú náchylnejší k otáľaniu, pretože nemajú energiu na riešenie. Na získanie poznatkov vedci, do jeden rok trvajúcej štúdie, zapojili 3 525 študentov z ôsmich univerzít v Štokholme a okolí. Každé tri mesiace študenti vyplnili dotazník, pričom už na začiatku boli rozdelení do skupiny s vyššou a nižšou tendenciou prokrastinácie.
Príznaky depresie, úzkosti a stresu, ale aj bolesti v ramenách, či zhoršený spánok
Skupina s vyššou mierou prokrastinovania bola spojená tiež s o niečo vyššou mierou príznakov depresie, úzkosti a stresu už o deväť mesiacov neskôr od začiatku štúdie. Títo študenti, okrem iného, častejšie spomínali bolesti v ramenách alebo v rukách (alebo oboje), horšiu kvalitu spánku, väčšiu osamelosť a väčšie finančné ťažkosti. Hoci žiadny konkrétny zdravotný problém nebol silne spájaný s prokrastináciou, výsledky naznačujú, že môže mať širokú škálu následkov.
Dobrou správou je, že problém s prokrastináciou sa dá riešiť. Klinické štúdie ukázali, že kognitívno – behaviorálna terapia je účinná pri znižovaní miery prokrastinácie. Liečba pomáha človeku prekonať problém pomocou rozdelenia cieľov na dlhodobé a krátkodobé, zvládaním rozptýlenia sa (ako vypnutie mobilného telefónu), ale aj vytrvať v sústredení sa na riešenie, napriek negatívnym emóciám. Vyžaduje si to úsilie, ale výsledok stojí za to.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na