#Neziskové organizácie a aktivisti majú na internete množstvo aktivít. Len máloktorá z nich však spustí takú vlnu záujmu, ako sa podarilo iniciatíve My sme les. Pod ňu sa k dnešnému dňu podpísalo viac ako 60-tisíc ľudí. Zároveň sme svedkami toho, ako video so známymi osobnosťami a tiež profilovky s logom My sme les, zaplavili sociálne siete. A práve to si vyslúžilo viac kritiky, ako bolo potrebné.
Jedna vec je ukazovať na Facebooku solidaritu so slovenskými lesmi a bojovať proti ich výrubu, druhá je lesy skutočne navštevovať. Práve to bol najsilnejší bod kritiky na adresu bojovníkov zo sociálnych sieti. Tá sa objavila hlavne, kde inde, na sociálnych sieťach. Problém však leží ešte niekde inde. To, že niekto podporuje ochranársku iniciatívu a sám les osobne nenavštevuje z neho nerobí zlého človeka ani pokrytca. Horšie to je s tými, ktorí sa v lese nevedia správať.
Vtedy si treba položiť otázku. Je lepšie, keď sú slovenské lesy bez ľudí, ktorí radšej o lese píšu a rozmýšľajú z pohodlia domova, alebo keď sú plné tých, ktorí sa v nich správajú neprimerane? Ktorým nerobí problém hádzať smeti na zem, vykrikovať alebo ničiť svoje okolie? Ak teda ľudia skutočne chcú byť les, základ je nebyť ignorantom a nesprávať sa v prírode ako na sídlisku.
A čo sa týka vlny hejtu na ľudí, ktorí verejne ukazujú, že sú lesom, tá prejde. Tak, ako každá hystéria na sociálnych sieťach, i táto vyšumí. Dôležité je, aby nevyšumel hlas tisícov ľudí ľudí, ktorí upozorňujú tých hore na to, že v ich prístupe k lesom a ich výrubu, nie je niečo v poriadku. Naivne sa dá povedať, že taký hlas sa nedá ignorovať. Snáď to tak aj bude.
Zdieľať na